Poľsko

Z Wikipédie

Poľská republika


Vlajka	Znak

Národné motto:
oficiálne nie je (neoficiálne: Bóg, Honor, Ojczyzna)

Štátna hymna:

Mazurek Dąbrowskiego

Miestny názov

• dlhý

Rzeczpospolita Polska

• krátky

Polska

Hlavné mesto

Varšava
°′ .š. °′ .d.

Najväčšie mesto

Varšava

Úradné jazyky

poľština

Štátne zriadenie

hlava štátu
predseda vlády

parlamentná republika
Lech Kaczyński
Donald Tusk

Vznik

11. november 1918

Susedia

Slovensko, Litva, Rusko, Česko, Nemecko, Bielorusko, Ukrajina

Rozloha
• celková
• voda (%)

312 685 km² (69.)
8 220 km² (2,6 %)

Počet obyvateľov
• odhad (2005)
• sčítanie (2005)
• hustota (2005)

38 622 660 (31.)
38 622 660
124 /km² (89.)

Mena

poľský zlotý ()

Časové pásmo
• Letný čas

(UTC+1)
(UTC+2)

Medzinárodný kód

POL / PL

Medzinárodná poznávacia značka

Internetová doména

.pl

Smerové telefónne číslo

+48

Gramotnosť: 99.8 %

Palác vo Varšave

Poľsko, dlhý tvar Poľská republika, je štát nachádzajúci sa v strednej časti Európy. Poľsko susedí s Bieloruskom, Českom, Litvou, Nemeckom, Ruskom, Slovenskom, Ukrajinou. Na severe tvorí prirodzenú hranicu Baltské more.

Obsah

1 Pôvod názvu krajiny
2 Národné symboly
3 Politika
4 Administratívne rozdelenie Poľska
5 Demografia
6 Náboženstvo
7 Sviatky a prázdniny
8 Dejiny
9 Geografia
10 Ochrana prírody
11 Fauna a flóra
12 Ekonomika
13 Dopravná sieť
14 Fotogaléria
15 Pozri aj
16 Iné projekty
17 Externé odkazy

[upraviť] Pôvod názvu krajiny

Názov Poľsko sa odvodzuje od názvu kmeňa Poľania, ktorý žil vo Veľkopoľsku (časť Poľska). Slovo Polanie sa dá preložiť ako obývajúci otvorené polia. Je možné pripustiť, že hlavnou náplňou toho kmeňa bolo roľníctvo, na rozdiel od iných vtedajších kmeňov, napr. Vislanov či Mazovčanov, obývajúcich lesnaté oblasti.

V minulosti sa používal aj latinský názov terra Poloniae – Poľská zem alebo Regnum Poloniae. Názov Poľsko sa začal používať pre celú krajinu v 11. storočí. Zem Polanov sa od 14. storočia nazývala Staropoľsko, neskôr

[upraviť] Národné symboly

Podľa Ústavy Poľska z 2. apríla 1997 národnými symbolmi Poľska sú:

Znak Poľskej republiky - podobizňa bieleho orla na červenom poli
Vlajka Poľskej republiky - biely a červený pruh
Hymna Poľskej republiky - Mazurek Dąbrowskiego

Poľsko nemá oficiálne motto. Namiesto toho sa na armádnych štandardách a tiež označeniach používajú slová: „Bóg, Honor, Ojczyzna“ (Boh, Česť, Vlasť), „Honor i Ojczyzna“ (Česť a Vlasť), „Żywią i bronią“ (Žijú a bránia) alebo „Za Waszą i naszą wolność“ (Za Vašu a našu slobodu). Za také tiež možno uznať prvé slová poľskej hymny: „Jeszcze Polska nie zginęła“ (Ešte Poľsko nezhynulo).

[upraviť] Politika

Poľsko je parlamentná republika. Politický systém je založený na schválenej ústave.

Národné sviatky: Deň (Sviatok) Nezávislosti oslavujú v Poľsku dňa 11. novembra (roku 1918) a Deň Ústavy 3. mája (roku 1791).

Zákonodarná moc

Sejm (dolná komora parlamentu)
Senát (horná komora parlamentu)

Výkonná moc

predseda vlády, Prezes Rady Ministrów
vláda, Rada Ministrów
prezident, Prezydent Rzeczypospolitej Polskiej

Súdna moc

Najvyšší súd, Sąd Najwyższy
Ústavný súd, Trybunał Konstytucyjny

Orgány ochrany štátu a zákona

Generálny Inšpektor ochrany osobných údajov, Generalny Inspektor Ochrony Danych Osobowych
Najvyšší kontrolný úrad, Najwyższa Izba Kontroli
Obhacja detských práv, Rzecznik Praw Dziecka
Ombudsman, Rzecznik Praw Obywatelskich
Štátna rada pre rozhlas a televíziu, Krajowa Rada Radiofonii i Telewizji

Iné dôležité úrady

Poľská Národná banka, Narodowy Bank Polski
Menová rada, Rada Polityki Pieniężnej
Obhajca verejného záujmu, Rzecznik Interesu Publicznego
Úrad pamäti národa, Instytut Pamięci Narodowej

Pozri aj: Zoznam vládcov Poľska

[upraviť] Administratívne rozdelenie Poľska

Bližšie informácie v hlavnom článku: Administratívne rozdelenie Poľska

Od 1. januára 1999 je Poľsko rozdelené na vojvodstvá, okresy (powiaty) a obce (gminy).

Rozdelenie Poľska

Vojvodstvá (województwa)

dolnosliezske
kujavsko-pomoranské
lubelské
lubuské
lodžské
malopoľské
mazovské
opolské
podkarpatské
podleské
pomoranské
sliezske
svätokrížske
varmsko-mazúrske
veľkopolské
západopomoranské

[upraviť] Demografia

Bližšie informácie v hlavnom článku: Demografia Poľska

V čase utvárania sa Poľska mala krajina okolo 250 000 km² a vyše 1 000 000 obyvateľov. V časoch Kazimíra Veľkého Poľsko obývalo 2,5 mil. ľudí (rozloha okolo 270 000 km²). Až spojenie s Litvou prinieslo radikálny nárast obyvateľstva aj rozlohy. Za časov Štefana Bátoriho bola rozloha krajiny až okolo 1 milióna km², počet obyvateľov koncom 16. storočia bol okolo 9 miliónov. V čase zániku poľskej samostatnosti (okolo roku 1772) dosahoval počet obyvateľov 13-14 miliónov, pričom väčšina obyvateľstva, okolo 60 %, nehovorila po poľsky, ale najmä po ukrajinsky a bielorusky. Po znovuzískaní nezávislosti roku 1918 v Poľsku viac ako 1/3 tvorili menšiny, najmä Židia, Ukrajinci, Bielorusi a Nemci. Počet obyvateľov v rokoch 1921 – 1938 vzrástol z 27,2 mil. na 35,2 mil. Zmena hraníc Poľska po 2. svetovej vojne a nasledujúca výmena obyvateľstva s Nemeckom a ZSSR spôsobila, že Poľsko je dnes takmer jednonárodnou krajinou, menšiny netvoria viac ako 5%.

Poliaci sú Slovania, a spolu s Lužickými Srbmi, Čechmi a Slovákmi patria do západoslovanskej jazykovej skupiny. Úradným jazykom v Poľsku je poľština, aj keď Ústava garantuje menšinám právo používať ich jazyk v oblastiach, kde tvoria väčšinu. Podľa sčítania obyvateľstva (2002) 97,8 % obyvateľov používa ako materskú reč poľštinu.

Menšinovými jazykmi sú najmä:

Najväčšie poľské mesto je Varšava. Iné významné mestá sú:

Pozri tiež: Menšiny v Poľsku

[upraviť] Náboženstvo

Okolo 90% Poliakov je rímskokatolíckeho vierovyznania a 7,5% je bez vyznania. Ďalších 100 000 obyvateľov sú gréckokatolíckeho vierovyznania. Ďalšími kresťanskými náboženstvami v Poľsku sú pravoslávni (700 000) a evanjelici (250 000). Z veľkej, 3 miliónovej židovskej menšiny pred vojnou zostalo menej ako 10 000 židov.

[upraviť] Sviatky a prázdniny

Poliaci, rovnako ako ostatní obyvatelia Zeme žijúci podľa Gregoriánskeho alebo Juliánskeho kalendára, oslavujú 1. januára príchod nového roka.

Ďalším a jedným z najvýznamnejších sviatkov v Poľsku sú Veľkonočné sviatky. Vo Veľkonočný pondelok je v krajine voľno. Poliaci majú podobné zvyky ako Slováci, veľkonočné oblievačky, maľované vajcia či svätenie jedla v kostoloch.

1. máj je sviatkom práce. 3. máj je dňom Ústavy na pamiatku ústavy schválenej roku 1791 (podľa ideálov francúzskej revolúcie).

Nanebovstúpenie Pána sa slávi vo štvrtok po uplynutí 40 dní od Veľkonočnej nedele. V nedeľu v týždni po uplynutí 50 dní od Veľkej noci sa slávia Zoslanie Ducha Svätého (Turíce či Pentecost). Týždeň na to sa slávi Sviatok Svätej Trojice. Sviatok božieho tela a krvi (krátko tiež Božie telo, Corpus Christi) je slávený vo štvrtok nasledujúci po Sviatku Svätej Trojice.

15. augusta je sviatok Nanebovzatia Panny Márie. Deň poľskej Solidarity je 31. augusta, kedy sa oslavuje vznik Solidarity (Solidarność), poľského odborového hnutia, ktoré spôsobilo pád socializmu v Poľsku roku 1989.

1. novembra sa slávi Sviatok všetkých svätých. Poliaci v tento deň navštevujú hroby svojich príbuzných a blízkych a podobne ako Slováci zapaľujú na ich hroboch sviece či kladú vence. 11. novembra sa slávi Deň nezavislosti, v tento deň roku 1918 bola vyhlásená samostatná Poľská republika.

6. decembra dostávajú poľské deti darčeky od svätého Mikuláša. Najobľúbenejším poľským sviatkom sú Vianoce. Na štedrý večer rodiny zasadnú k slávnostne prestretým stolom. Podobne ako na Slovensku sa pred samotnou večerou jedia oplátky posvätené kňazom. Súčasťou štedrej večere však tradične nie je mäso. Pre neočakávaného hosťa je vždy prestretý jeden tanier navyše. O polnoci sa rímskokatolícki Poliaci vydávajú do kostolov na polnočnú omšu (25. december, narodenie Pána a začiatok Vianoc) a po návrate sa obdarujú darčekmi. 26. decembra sa rodiny a priatelia navštevujú a oddychujú. Sviatky sa svojím priebehom podobajú slovenským.

V Poľsku, rovnako ako na Slovensku, ľudia oslavujú svoje meniny v deň kedy aj niektorý zo svätých má svoj sviatok. Meniny sa dokonca považujú za dôležitejšie ako narodeniny a oslávenec je obdarovaný množstvom darčekov od svojich blízkych.

[upraviť] Dejiny

Hlavný článok: Dejiny Poľska, pozri aj:Zoznam vládcov Poľska

Poľsko ako štátny útvar vzniklo už v 10. storočí pod dynastiou Piastovcov. V 12. storočí sa Poľsko rozpadlo na niekoľko menších štátov, ktoré boli spustošené tatárskymi (mongolskými) nájazdmi Zlatej Hordy roku 1241. Pod dynastiou Jagelovcov uzavrelo Poľsko spojenectvo s Litvou. Rozkvet Poľska nastal v 16. storočí, kedy sa spojilo s Litvou (Lublinská únia, roku 1569) do jedného štátneho útvaru - Poľsko-Litovskej únie (Rzeczpospolita Obojga Narodów) nazývanej krátko Republika, keďže to bola šľachtická republika (šľachta mala právo voliť a dokonca mal každý šľachtic právo veta, čo sa neskôr stalo Poľsku osudným), ktorá trvala v rokoch 1569-1795. V polovici 17. storočia vypuklo kozácke povstanie vedené Bohdanom Chmelnickým. Povstania vznikli ako následok polonizácie východných oblastí a mali za následok postupné odcudzenie sa Rusínov poľskému štátu a pripájanie týchto oblastí dnešnej Ukrajiny k Rusku. Poľsko muselo viesť vojny aj proti Rádu nemeckých rytierov – neskôr Prusko, Švédsku, Krymskému chanátu a Turkom až do roku 1699. Nasledujúcich 80 rokov centrálna vláda čoraz viac slabla, štátne orgány prestávali plniť svoju funkciu a krajina sa stala závislou od Ruska. Osveta v Poľsku spustila národné hnutie, v Poľsku bola 3. mája 1791, ako v prvej krajine Európy, schválená písaná ústava (štátny sviatok). Reformný proces v krajine bol však zastavený delením krajiny medzi Prusko, Rusko a Rakúsko v rokoch 1772, 1793 a 1795 čo malo za následok koniec Poľska. (Pozri aj Presúvanie Poľska)

Poľsko-Litovská únia v čase najväčšieho rozmachu

Poliaci odmietali obmedzenie svojich slobôd (v minulosti sa nazývali aj ako Národ slobodných ľudí) a niekoľko krát povstali proti cudzej nadvláde. Počas napoleonských vojen bol poľský štát s liberálnou ústavou pod názvom Varšavské vojvodstvo obnovený. V roku 1815, po porážke Napoleona, bolo z Varšavského vojvodstva vytvorené Poľské kráľovstvo (používal sa aj neoficiálny názov Kongresové kráľovstvo, keďže vzniklo Viedenským kongresom), na jeho čele však stál ruský cár. Jeho rozloha bola 127 000 km², počet obyvateľov okolo 2 600 000 (v roku 1814). Malo vlastný parlament, a ruský cár bol titulovaný aj ako kráľ Poľska (len do roku 1831). V roku 1831, však poľský parlament zosadil ruského cára z trónu, ten ho vzápätí rozpustil a Poľsko sa stalo súčasťou Ruska ako Privislinskij Kraj.

Neskôr ruský cár zredukoval poľské slobody a po povstaní roku 1863 sa úradnou rečou stala ruština a poľština bola zakázaná.

V 19. storočí sa oázou slobody pre Poliakov stala len rakúska provincia Halič s centrom vo Ľvov e.

Poľská republika bola obnovená po 1. svetovej vojne 11. novembra 1918. V roku 1919 bola republika napadnutá Sovietskym Ruskom (Poľsko-Sovietska vojna, február 1919 – marec 1921), no svoju nezávislosť obhájila a k Poľsku pripojila i ďalšie, nepoľské oblasti. V roku 1920 sa súčasťou Poľska stali aj Tešínsko a časti Spiša a Oravy.

Poľsko v rokoch 1920-1938

Poľsko v rokoch 1938-1939

1. septembra 1939 bolo Poľsko napadnuté vojskami Nemecka a Sovietskeho zväzu a rozdelené medzi tieto krajiny (poľská Orava a Spiš bola obsadená Slovenskom) a 28. septembra 1939 opäť zaniklo. Po vojne si ZSSR svoj zábor ponechal a anektoval, naopak poľská západná hranica bola posunutá na rieky Odra a Nisa (tzv. línia Odra-Nisa), nemecké obyvateľstvo bolo vyhnané a medzi ZSSR a Poľskom došlo k presunu Poliakov na jednej strane a Ukrajincov a Bielorusov na druhej. Rozloha Poľska sa zmenšila o 76 000 km² (20% predvojnového stavu).

V Poľsku sa podobne ako v celej východnej Európe dostali k moci komunisti (1948). Bol nastolený totalitný režim podobný tomu v Česko-Slovensku či ZSSR. V roku 1952 sa zmenila na Poľskú ľudovú republiku. Rok 1956 priniesol trocha viac slobody a menej teroru. V roku 1980 boli po vlne štrajkov založené nezávislé odbory Solidarita (Solidarność), ktoré sa postupne stali dôležitou politickou silou. Na ich čele stál neskorší prezident Lech Wałęsa. Solidarita v prvých postkomunistických voľbách roku 1990 zvíťazila. Po páde komunizmu Poľsko, podobne ako Maďarsko či Česko-Slovensko, prijalo tvrdú ekonomickú reformu s cieľom transformovať svoju socialistickú ekonomiku na konkurencieschopnú. V roku 1999 sa stalo členom Severoatlantickej aliancie a 1. mája 2004 spolu s ďalšími 9 krajinami členom Európskej únie.

[upraviť] Geografia

Bližšie informácie v hlavnom článku: Geografia Poľska

Územie Poľska takmer celé leží v nížinách (Severoeurópska nížina), priemerná výška krajiny je 173 m n.m., hory ležia len na juhu krajiny (Sudety zahrnujúce Krkonoše a Karpaty zahrnujúce Tatry s najvyšším poľským vrchom - Rysy 2,499 m n.m.) a tvoria južnú hranicu Poľska. Poľskom preteká niekoľko veľkých riek, napríklad Visla, Odra, Varta, Bug. V Poľsku je vyše 9 300 jazier, predovšetkým na severe krajiny. Mazúrsko tvorí najväčšie a najnavštevovanejšie územie Poľska s jazerami. V Poľsku sa taktiež zachovalo niekoľko pralesov, napríklad Bielovežský prales (po poľsky: Puszcza Białowieska, po bielorusky: Belavežskaja Pušča, Белавеская пушча), 50 km na vychod od mesta Białystok a 70 km na sever od mesta Brest na poľsko-bieloruských hraniciach. Poľsko leží v miernom podnebnom pásme.

[upraviť] Ochrana prírody

V Poľsku je celkovo chránených 101 588 km² územia, čo predstavuje 32,1% rozlohy krajiny. Ochrana prírody je sústredená hlavne v 23 národných parkoch:

Babia Hora
Bielovežský
Biebrzańský
Bieszczadský (Východobeskydský)
Bory Tucholskie
Drawieńský
Gorczańský
Gór Stołowych
Kampinoský
Krkonošský
Mazúrsky
Narwiańsky
Ojcowský
Pieninský
Poleský
Roztoczańský
Słowińský
Swiętokrzyský
Tatranský
Ujście Warty
Veľkopoľský
Wigierský
Wolińský

[upraviť] Fauna a flóra

Poľsko sa vyznačuje stredoeurópskou lesnou vegetáciou na severe krajiny a v horských oblastiach a stepnou vegetáciou na východe krajiny.

Lesy pokrývajú asi 30% územia krajiny, sú to najmä ihličnaté lesy (Tatry, Karpaty, Krkonoše). Listnaté lesy prevažujú najmä na severe (Pomoransko, Mazursko), v podkarpatských lesoch, brezové lesy a rašeliniská v nevyužívaných nížinách. Vo Vysokých Tatrách je vo vyšších vrstvách rozšírená aj alpská vegetácia.

V Poľsku žijú najmä jelene, srnce, diviaky, v Tatrách aj medvede, vlci, chránené kamzíky, svište či rysy. Z vtáctva sú to chránené morské a skalnaté orly, bociany, kormorány, tetrovy či výry.

V Bielovežskom pralese žijú, donedávna ako v jedinom mieste v Európe, vo voľnej prírode zubry európske (nedávno boli vypustené do voľnej prírody aj v slovenskom národnom parku Poloniny). Okrem nich tam žijú aj losy, medvede, rysy či bobry.

[upraviť] Ekonomika

Po nastolení demokracie roku 1989 sa Poľsko vydalo na cestu liberálnych ekonomických reforiem a transformácie svojej ekonomiky a dnes je jednou z najúspešnejších ekonomík východnej Európy pokiaľ ide o rast HDP. Úroveň jeho HDP na hlavu (PKP) však stále zostáva najnižšia v strednej Európe, takmer najnižšia v EÚ a najchudobnejšie regióny v EÚ sú práve vo východnom Poľsku. Aj podiel poľnohospodárstva na HDP je veľmi vysoký, čo je dnes už znakom nevyspelej ekonomiky. Ako v prípade mnohých iných krajín teda zdanlivo vysoký rast (ktorý je ale nižší ako na Slovensku alebo napr. Estónsku) z nižšieho základu zatiaľ znamenal len akési dobiehanie okolitých krajín, ktoré nezaznamenali taký hospodársky úpadok v 70-tych a 80-tych rokoch 20. stor. ako Poľsko.

Popri transformácii ekonomiky prebehla v Poľsku aj privatizácia malých, stredných ale aj veľkých štátnych podnikov, čo spôsobilo aj nárast nezamestnanosti (v roku 2006 okolo 15,5%), no na druhej strane noví investori priniesli do podnikov know-how a nové technológie, čo zabezpečuje Poľsku dlhoročný rast ekonomiky. Najväčšími predajmi boli predaj Telekomunikacja Polska France Telecom-u roku 2000 a predaj 30% akcií Poľskej banky, PKO BP, na Poľskej burze v roku 2004.

Poľsko má jeden z najväčších agrosektorov v Európe, zamestnávajúci až 20% populácie. Transformácia zdravotníctva, vzdelávacieho systému, dôchodkového systému, štátnej správy spôsobili tlaky na rozpočet. Poľsko však pohltilo väčšinu z investícií smerujúcich do transformujúcej sa východnej Európy. Rast HDP bol vysoký v rokoch 1993 - 2000, s krátkym poklesom v rokoch 2001 - 2002. Spojenie s Európskou úniou krajine zabezpečí opätovný rast HDP na úrovniach predchádzajúcich rokov.

Rast HDP v jednotlivých kvartáloch:

Q1 2003 - 2,2%
Q2 2003 - 3,8%
Q3 2003 - 3,9%
Q4 2003 - 4,7%
Q1 2004 - 6,9%
Q2 2004 - 6,1%
Q3 2004 - 4,8%
Q4 2004 - 3,9%

Hoci poľská ekonomika zažíva v súčasnosti ekonomický boom, stoja pred ňou ďalšie výzvy, ako napríklad splnenie ekonomických kritérií dovoľujúcich pristúpenie Poľska k spoločnej európskej mene - euro v horizonte roku 2010.

[upraviť] Dopravná sieť

Poľsko má málo rozvinutú dopravnú sieť. Dĺžka železníc je 23 420 km, dĺžka diaľnic a rýchlostných ciest 382 000 km. V Poľsku je 9 283 000 registrovaných osobných automobilov a 1 762 000 nákladných automobilov (2000).

Poľsko má 8 hlavných letísk, 122 letísk a 8 heliportov. Dĺžka vodných ciest a kanálov je 3 812 km. Obchodné loďstvo zahrňuje 114 lodí a ďalších 100 registrovaných mimo krajinu. Poľské hlavné prístavy sú Gdansk, Gdyňa, Kolobrzeg, Štetín, Swinoujscie, Ustka, Varšava a Vroclav.

[upraviť] Fotogaléria

Varšava	Varšava	Krakov	Krakov
Krakov	Krakov	Krakov	Gdansk
Vroclav	Vroclav	Vroclav	Toruń
Toruń	Poznań	Bydgoszcz	Rogalin
Częstochowa	Kielce	Baranów Sandomierski	Kazimierz Dolny
Janowiec	Nowy Wiśnicz	Ogrodzieniec	Rzeszów
Malbork	Golub-Dobrzyń	Moszna	Tatry

[upraviť] Pozri aj

Delenie Poľska

[upraviť] Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Poľsko

[upraviť] Externé odkazy

Poľsko - informácie po poľsky

v • d • e Poľské vojvodstvá
Dolnosliezske • Kujavsko-pomoranské • Lodžské • Lubelské • Lubuské • Malopoľské • Mazovské • Opolské • Podkarpatské • Podleské • Pomoranské • Sliezske • Svätokrížske • Varmsko-mazurské • Veľkopoľské • Západopomoranské

v • d • e Vyšehradská skupina
Česko · Maďarsko · Poľsko · Slovensko

v • d • e Štáty Európskej únie
Členské štáty	Belgicko \| Bulharsko \| Cyprus \| Česko \| Dánsko \| Estónsko \| Fínsko \| Francúzsko \| Grécko \| Holandsko \| Írsko \| Litva \| Lotyšsko \| Luxembursko \| Maďarsko \| Malta \| Nemecko \| Poľsko \| Portugalsko \| Rakúsko \| Rumunsko \| Slovensko \| Slovinsko \| Spojené kráľovstvo \| Španielsko \| Švédsko \| Taliansko
Kandidátske krajiny	Chorvátsko \| Macedónsko \| Turecko

v • d • e Schengenský priestor
	Belgicko · Česko · Dánsko · Estónsko · Fínsko · Francúzsko · Grécko · Holandsko · Island · Litva · Lotyšsko · Luxembursko · Malta · Maďarsko · Monako · Nemecko · Nórsko · Poľsko · Portugalsko · Rakúsko · Slovensko · Slovinsko · Španielsko · Švédsko · Taliansko

v • d • e Organizácia Severoatlantickej zmluvy (NATO)
Členské štáty	Belgicko \| Bulharsko \| Česko \| Dánsko \| Estónsko \| Francúzsko \| Grécko \| Holandsko \| Island \| Kanada \| Litva \| Lotyšsko \| Luxembursko \| Maďarsko \| Nemecko \| Nórsko \| Poľsko \| Portugalsko \| Rumunsko \| Slovensko \| Slovinsko \| Spojené kráľovstvo \| Spojené štáty americké \| Španielsko \| Taliansko \| Turecko
Kandidátske štáty	Albánsko \| Chorvátsko \| Macedónsko

v • d • e Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD)
Austrália · Belgicko · Česko · Dánsko, Fínsko · Francúzsko · Grécko · Írsko · Island · Taliansko · Japonsko · Kórejská republika · Kanada · Luxembursko · Maďarsko · Mexiko · Nemecko · Holandsko · Nórsko · Nový Zéland · Poľsko · Portugalsko · Rakúsko · Slovensko · Španielsko · Švédsko · Švajčiarsko · Turecko · USA · Spojené kráľovstvo