New Immissions/Updates:
boundless - educate - edutalab - empatico - es-ebooks - es16 - fr16 - fsfiles - hesperian - solidaria - wikipediaforschools
- wikipediaforschoolses - wikipediaforschoolsfr - wikipediaforschoolspt - worldmap -

See also: Liber Liber - Libro Parlato - Liber Musica  - Manuzio -  Liber Liber ISO Files - Alphabetical Order - Multivolume ZIP Complete Archive - PDF Files - OGG Music Files -

PROJECT GUTENBERG HTML: Volume I - Volume II - Volume III - Volume IV - Volume V - Volume VI - Volume VII - Volume VIII - Volume IX

Ascolta ""Volevo solo fare un audiolibro"" su Spreaker.
CLASSICISTRANIERI HOME PAGE - YOUTUBE CHANNEL
Privacy Policy Cookie Policy Terms and Conditions
Gruzínsko - Wikipédia

Gruzínsko

Z Wikipédie

Gruzínsko
Vlajka štátu Gruzínsko Znak štátu Gruzínsko
(Vlajka - Gruzínsko) (Znak - Gruzínsko)
Národné motto:
ძალა ერთობაშია (Dzala ertobashia - V jednote je sila)
Oficiálny názov
  - Dlhý

საქართველო
  - Krátky
Úradné jazyky gruzínčina, abcházčina, ruština, arménčina, azerbajdžančina
Hlavné mesto Tbilisi
Najväčšie mesto Tbilisi
Hlava štátu Micheil Saakašvili
Predseda vlády Lado Gurgenidze
Rozloha

  - Celková
  - Súš
  - Voda
  - % vody

121. miesto
69 700 km²
69 700 km²
prakticky žiadna km²
zanedbateľné %

Susedia Arménsko, Azerbajdžan, Turecko, Rusko
Počet obyvateľov

  - Sčítanie 2006

117. miesto
4 661 473

Hustota obyvateľov

  - Sčítanie 2006

128. miesto
67 /km²

HDP p.c. v USD (PKS)

  - Stav 2005

120. miesto
3 300

Vznik

9. apríl 1991

Forma štátu republika
Mena lari
Gramotnosť 100 %
Časová zóna

UTC +3

Štátna hymna თავისუფლება
Medzin. kód (ISO 3166-1) GEO/GE
Kód motorových vozidiel (OSN) GE
Internetová doména .ge
Smerové telefónne číslo 995

Gruzínsko je štát v juhozápadnej Ázii. Bývalá republika ZSSR. Hraničí s Arménskom, Azerbajdžanom, Ruskom a Tureckom.

Obsah

[upraviť] Prírodné podmienky

Mapa Gruzínska
Mapa Gruzínska
Príroda v Gruzínsku
Príroda v Gruzínsku

Krajina je charakteristická veľmi členitým povrchom. Pohoria a vrchoviny zaberajú 80% rozlohy štátu. Severnú časť vypĺňa pohorie Veľký Kaukaz, z ktorého smerom na juh vybiehajú rázcochy a horské chrbty. Najvyššie vrchy dosahujú výšku okolo 5000 metrov nad morom. Cez vysokohorské priesmyky Kaukazu v tejto oblasti vedú cesty spájajúce Predkaukazsko so Zakaukazskom. Južnú časť Gruzínska vypĺňa vulkanická Juhogruzínska náhorná plošina, ktorej okrajové časti tvorí Malý Kaukaz. Západná časť zníženiny medzi Malým a Veľkým Kaukazom klesá k Čiernemu moru. Gruzínsko má menšie náleziská čierneho a hnedého uhlia, ropy, barytu a iných nerastov. Významné sú tiež minerálne pramene. Podnebie je teplé, Veľký Kaukaz totiž zabraňuje prieniku chladných vzduchových hmôt zo severu. Najvýznamnejšie rieky sú Kura, Rioni, Inguri. Pôdny kryt, fauna a flóra sú kvôli svojej veľkej vertikálnej členitosti nesmierne pestré.

[upraviť] Dejiny

V krajine sa nachádzajú známky toho, že bola osídlená od najstarších čias. Prvé známe štátne útvary sa na jeho území sformovali v 6. a 3. storočí pred n. l. Kolchidské kráľovstvo na západe a Iberské kráľovstvo na východe poznali už starovekí Gréci. Kráľovstvá sa stali súčasťou Rímskej ríše v 1. storočí nášho letopočtu. Gruzínsky národ napriek početným nájazdom, ničeniu a decimovaniu obyvateľstva a dočasnému podrobeniu Peržanmi (6. stor), Arabmi (7. stor.), Seldžuckými Turkami (11. stor.), Mongolmi (13.-14. stor.), Osmanskými Turkami (15.-16. stor.) a Iráncami (17. stor.) tvrdo bojoval proti podmaniteľom, získaval slobodu a obnovoval svoj štát. Pod vplyvom Byzancie Gruzínci na prelome 3. a 4. storočia prijali kresťanstvo, utvorili si vlastné písmo a kultúru. Veľký kultúrny a hospodársky rozmach zaznamenali za kráľa Dávida II. a kráľovnej Tamary. O ich vyspelosti v kultúrnej a vojenskej oblasti svedčia najmä literárne a architektonické pamiatky, remeselnícke a poľnohospodárske tradície, pevnosti a opevnenia. Pred útlakom z juhu sa pokúšali nájsť oporu v cárskom Rusku. Roku 1783 sa Východné Gruzínsko dostalo pod protektorát Ruska. Gruzínsko sa stalo súčasťou Ruska v priebehu 19. storočia. Začala sa zlepšovať hlavne jeho hospodárska situácia. Začala sa spracúvať ropa, vznikali prvé priemyselné podniky. Počas revolúcie sa krajina na krátku dobu dostala do rúk menševikov a zahraničných vojsk. Už roku 1921 bola nastolená sovietska vláda a roku 1936 sa krajina stala v rámci ZSSR samostatnou republikou. Po rozpade ZSSR v rokoch 1992 – 1994 v krajine prebiehala občianska vojna zapríčinená štatútom Abchádzka a Južného Osetska. Po voľbách roku 2004 v krajine vypukli protesty („revolúcia ruží“) proti ich údajnému zmanipulovaniu. Druhé kolo volieb vynieslo k moci proamerického politika Michaila Saakašviliho. Niektoré hlasy dodnes tvrdia, že zmanipulované boli v skutočnosti druhé voľby a prezidentom mal byť Eduard Ševardnadze. Od tohto obdobia sa výrazne zhoršili vzťahy s Ruskom. V lete 2007 prebehlo viacero pohraničných incidentov na rusko-gruzínskej hranici, ktoré zvýšili napätie medzi oboma krajinami. Štáty sa navzájom obviňujú z podpory separatistických skupín. Na jeseň 2007 vystúpila proti Saakašvilimu opozícia, ktorá žiadala nové demokratické voľby, tie sa skončili jeho znovuzvolením.

[upraviť] Hospodárstvo

Ekonomika je ako u väčšiny postsovietskych republík značne poznačená stratou odbytísk a prerušením dlhodobých ekonomických väzieb. Hospodárstvo momentálne zakladá na kvalitnom poľnohospodárstve pestujúcom subtropické plodiny, sčasti taktiež na ťažobnom, ľahkom a chemickom priemysle. Hospodárstvo je závislé na dodávkach energií zo zahraničia. Po rozpade ZSSR krajina čelila veľkým problémom so zločinnosťou a neplatením daní. Od roku 1995 sa krajina snaží riešiť ekonomické problémy reformami, ktoré by ju priblížili západoeurópskym krajinám. Vzpruhou ekonomiky by sa mali stať tiež plánované ropovody a plynovody, ktoré by mali viesť naprieč krajinou. V krajine je ešte stále vysoká nezamestnanosť (okolo 17%) tak ako aj chudoba, ktorá je pravdepodobne najväčším problémom celej krajiny.

[upraviť] Adžarsko, Abcházsko a Južné Osetsko

Abcházsko je separatistická republika v severnej časti krajiny s hlavným mestom Suchumi podporovaná Ruskou federáciou. Podobné boje za oddelenie prebehli aj v Južnom Osetsku s takmer rovnakým výsledkom. Oblasti kontrolované čiastočne Ruskou armádou čiastočne miestnymi polovojenskými jednotkami sa stali rajom pre organizovaný zločin. Neskôr sa konfrontácie Gruzínskej vlády s menšinami sa prejavili v Adžársku, táto časť krajiny tiež vyzerala ako samostatná republika tolerovaná Ruskom. Všetko sa však zmenilo po nástupe Michaila Saakašvili na prezidentský post. V republike silneli hlasy proti tamojšiemu vodcovi Aslanovi Abašidzemu, ktoré mali za následok jeho vypudenie z krajiny a následné opätovné pripojenie ku Gruzínsku.

[upraviť] Demografia

Gruzínsky národ vznikol spojením národov Iberov a Kolchov, ktorí tu sídlili už od staroveku. V staroveku však oblasť pri Čiernom mori kolonizovali i Gréci, ktorí tu žijú dodnes. Behom Rímskej a Byzantskej doby sa Gruzínsko a Arménsko stávali predmetmi konfliktov medzi dvoma svetovými impériami, Rímskou (Byzantskou) a Perzskou (Partskou) ríšou. Keď v r. 330 krajina prijala kresťanstvo, začal sa zároveň formovať gruzínsky národ. Názov Gruzínsko pochádza od sv. Juraja (Georgios). V stredoveku sa gruzínsky národ sformoval do národnej identity, mal prijateľské styky s Grékmi. Dnes tvorí demografiu krajiny perevažne gruzínsky národ, je tu silná ruská a turecká menšina, ďalej sú tu menšiny Pontských grékov (väčšina z nich sa po páde socializmu vysťahovala) a arménov. Náboženstvo tvorí z 81% Gruzínske ortodoxné náboženstvo, ďalej tu pôsobí Arménska cirkev, islam a Ruská ortodoxná cirkev. Veľká časť gruzíncov emigrovala a žije v zahraničí.

[upraviť] Narodili sa tu

[upraviť] Iné projekty

V iných jazykoch

Static Wikipedia (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu -

Static Wikipedia 2007 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu -

Static Wikipedia 2006 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu

Static Wikipedia February 2008 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu