Albánsko
Z Wikipédie
| Albánska republika | |||||
|
|||||
| Národné motto: Mos shikoni Kisha dhe Xhamia, feja e Shqiptarit ështe Shqiptaria |
|||||
| Štátna hymna: Hymni i Flamurit (/Rreth Flamurit Të Për Bashkuar) (alb.) Óda na vlajku (/Vlajku, ktorá nás v boji zjednotila) |
|||||
 |
|||||
| Miestny názov | |||||
| • dlhý | Republika e Shqipërisë | ||||
| • krátky | Shqipëria | ||||
| Hlavné mesto | Tirana °′ .š. °′ .d. |
||||
| Najväčšie mesto | Tirana | ||||
| Úradné jazyky | albánčina | ||||
| Štátne zriadenie | prezidentská republika Bamir Topi Sali Berisha |
||||
| Vznik | 28. november 1912 | ||||
| Susedia | Srbsko, Čierna Hora, Macedónsko, Grécko | ||||
| Rozloha • celková • voda (%) |
28 748 km² (139.) 1 350 km² (4,7 %) |
||||
| Počet obyvateľov • odhad (2005) • sčítanie (2005) • hustota (2005) |
3 563 112 (126.) 3 563 112 124 /km² (88.) |
||||
| Mena | lek = 100 quindarka () | ||||
| Časové pásmo • Letný čas |
(UTC+2) (UTC) |
||||
| Medzinárodný kód | ALB / AL | ||||
| Medzinárodná poznávacia značka | AL | ||||
| Internetová doména | .al | ||||
| Smerové telefónne číslo | +355 | ||||
Albánsko (alb. Shqipëria) dlhý tvar Albánska republika, je hospodársky slabo rozvinutá krajina v juhovýchodnej Európe na Balkánskom polostrove.
Jej západné prímorské teritórium v priestore polostrova Karaburun a ostrova Sazan vlastne oddeľuje Iónske more od Jadranského mora. Na severe susedí so Srbskom (provincia Kosovo), Čiernou Horou, na juhu a juhovýchode s Gréckom, východnú hranicu tvorí Macedónsko.
Obsah |
[upraviť] Dejiny
Dnešní Albánci môžu mať pôvod v starovekých Ilýroch, hoci toto tvrdenie je nepodložené. Určite však môžeme povedať že Albánci sú národ, ktorý vznikol miešaním starovekých balkánskych etník ktoré sa nachádzali na území dnešného Albánska, teda Illýri, Gréci, Rimania a Slovania. Ilýri však obývali južný Balkán už dlho predtým, než sa sem dostali Gréci, Rimania a Slovania. Pôvodný obyvatelia žili v malých skupinách (kmeňoch), ktoré sa začali združovať pod jednotnú správu pod gréckym vplyvom. Na juhu Albánska sa usadila grécka komunita, ktorá tu prežila dodnes. V druhom storočí pred Kr. existovalo na území Albánska už niekoľko illýrskych kráľovstiev. V tej dobe sa prudko rozvíjalo rímske impérium. Albánske územie sa javilo ako vhodné predpolie pre ďalšiu expanziu na východ a tak roku 229 pred Kr. vyslal Rím prvé expedičné zbory. Albánsko sa stalo illýrskou provinciou na ďalších 600 rokov.
Roku 395 sa Rímska ríša rozpadla na dva polovice - ríšu Západorímsku a Východorímsku (Byzantskú), ktorej súčasťou sa stalo aj dnešné Albánsko. Vďaka sťahovaniu národov bola celá oblasť Illýrie od 5. storočia pod vplyvom nájazdov Vizigótov, Hunov a Ostrogótov, v 7. a 8. storočí sa tu usadilo veľké množstvo Slovanov, ktorí z veľkej časti pôvodné ilýrske obyvateľstvo asimilovali (oblasť dnešného Slovinska, Chorvátska, Srbska, Bosny a Hercegoviny). Obyvatelia južných časti Ilýrie sa so slovanmi pomiešali, v jazyku Albáncov je nemožné určiť jeho pôvod pretože obsahuje prvky zo všetkých národov ktoré prešli oblasťou. Od 8. storočia je tento región známy ako Albánsko.
Zhruba od polovice 15. storočia bolo Albánsko formálne v područí Osmanskej ríše. Fakticky však osmanská moc siahala len do pobrežných oblastí, ľudia žijúci v horách sa neustále búrili,v priebehu 16- 17 storočia Albánci hromadne prestupovali na islam,od 17 storočia sa stali spolu s bosnianskymi moslimami hlavnou oporou tureckej moci na Balkáne , neplatili dane. Do konca 17. storočia sa stal islam náboženstvom takmer 70% obyvateľstva (hlavne pre vysoké dane uvalené na kresťanov). Moc osmanského impéria začala slabnúť ku koncu 19. storočia, kedy došlo k obrodeniu albánskej reči a kultúry a vzniklo hnutie, ktorého cieľom bola samostatnosť Albáncov vo veľmi miniatúrnom kultúrnom kruhu ktorý nemal žiadny praktický dosah na politiku. Túžba po nezávislosti sa prejavila nielen u Albáncov, čo viedlo k prvej balkánskej vojne, kedy sa proti Osmanskej ríši postavili armády Srbov, Grékov a Bulharov. Osmanská ríša sa rozpadla a Albánsku bola z medzinárodných dôvodov vnútená nezávislosť.Albánci požadovali zachovanie v Osmanskej ríši čo bolo neprijateľné pre balkánske štáty. Zástupcovia štátov jednajúci na mierovej konferencii po ukončení prvej balkánskej vojny (Británia, Nemecko, Rusko, Rakúsko, Francúzsko a Taliansko) nezávislosť Albánsku vnútili. Takmer 50% obyvateľstva, ktorí sa považovali za Albáncov tak zostalo mimo územia nového albánskeho štátu.Ale v danom období Albánci tvorili vo všetkých sporných obastiach minoritu ako ju dnes tvoria v Macedonii alebo Ciernej Hore a Srbsku.Albánska populačná explozia za posledných 90 rokov zmenila demografickú situáciu. Čím bolo zarobené na problémy, ktoré Balkánom zmietajú dodnes.
Počas 1. svetovej vojny bolo územie Albánska striedavo okupované vojskami Rakúska, Francúzska, Grécka. Po vojne bola snaha víťazných mocností (Británie, Francúzska a Talianska) rozdeliť albánske územie medzi jeho susedov (Chorvátsko, Grécko). Tento návrh bol však americkým prezidentom Wilsonom vetovaný a tak bolo roku 1920 Albánsko prijaté do Spoločenstva národov. V roku 1939 bolo Albánsko bez odporu okupované Talianskom.Kráľ Viktor Emanuel bol deklarovaný ako albánsky kráľ. Po začiatku 2. svetovej vojny potom, čo nacistické Nemecko spolu s Talianskom okupovali Juhosláviu a Grécko boli regióny Kosova a Kamerie pripojené k Albánsku.Preto Albánci podporovali Musoliniho Taliansko,boli na úkor susedov spojený v bábkovom kráľovstve Viktora Emanuela.Po kapitulácii Talianska sa hromadne pripojili na stranu komunistov v čele s Enverom Hodžom. Tento stav trval až do konca roku 1944, kedy sa Nemci z oblasti stiahli a hranice sa vrátili do pôvodného stavu. Po druhej svetovej vojne sa k moci (za výdatnej pomoci súdruhov z Juhoslávie) dostali komunisti, vedení Enverom Hodžom. Došlo k znárodneniu priemyslu, ďalšej industrializácii, likvidácií súkromného poľnohospodárstva (veľkostatkári) a kolektivizácii. Albánska politika a ekonomika sa stala závislou na pomoci Sovietskeho zväzu. Hodžovi však politický vývoj európskych socialistických krajín nevyhovoval (považoval ho za málo revolučný) a po určitých politických roztržkách zo ZSSR boli pretrhnuté všetky putá s touto krajinou a politická orientácia bola roku 1961 prevedená na komunistickú Čínu. Tento stav trval až do roku 1978, kedy Čína odmietla ďalšiu podporu albánskemu priemyslu. Albánsko sa tak stalo politicky aj ekonomicky najizolovanejšou krajinou Európy. Pád socialistického zriadenia v ostatných európskych krajinách na začiatku 90. rokov 20. storočia viedol k pádu "komunizmu" aj v Albánsku (1991).
V roku 1997 vypukli v krajine závažné nepokoje, ktoré spôsobili faktický rozpad albánskeho štátu. Veľká časť zbraní a munície z vojenských skladov skončila v rukách civilistov. Vo voľbách, ktoré prebehli po čiastočnej stabilizácii situácie v istom roku, porazila do tej doby vládnúcu Demokratickú stranu Albánska Saliho Berishu (PDSh) Socialistická strana Fatosa Nano (PSSh).
Kríza v Kosove v roku 1999 posilnila zahranične politickú pozíciu Albánskej republiky. Ochota k riešeniu dopadu kríze v susednom Kosove sa prejavila predovšetkým v krátkodobom prijatí cca 500 tisíc kosovských utečencov a v poskytnutí albánskeho územia pre činnosť jednotiek NATO. Odmenou bola nezanedbateľná finančná pomoc USA a krajín EU v nasledujúcich rokoch, čo však na vnútropolitickej scéne prispelo len ku krátkodobému utlmeniu rozporov medzi vládnucou stranou (PSSh) a opozíciou (PDSh) aj vnútri oboch týchto blokov.
V júni až auguste 2001 prebehli parlamentné voľby, v ktorých znovu zvíťazila PSSh (so svojimi koaličnými partnermi získala 89 miest v 140-člennom parlamente). Priebeh a výsledok volieb polarizáciu albánskej politickej scény vyostril. Kvôli rôznym nedostatkom prebehli celkovo v piatich kolách. Poslanci opozičnej PDSh ich konečné výsledky spochybnili a až do januára 2002 bojkotovali zasadanie parlamentu.
Pozri aj: Zoznam vládcov Albánska
[upraviť] Administratívne rozdelenie
[upraviť] 12 krajov (prefektúr)
| (qarqe; jednotné číslo: qark; polooficiálne aj prefekturë/prefektura) | kraje |
|||||||||
| č. | kraj | okresy | hl. mesto | obyvateľov | ||||||
|
|
||||||||||
| 1 | Berat | Berat, Kuçovë, Çorovodë | Berat | 193 020 | ||||||
| 2 | Dibër | Bulqizë, Dibër, Mat | Peshkopi | 189 854 | ||||||
| 3 | Drač | Drač, Krujë | Drač | 245 179 | ||||||
| 4 | Elbasan | Elbasan, Gramsh, Librazhd, Peqin | Elbasan | 362 736 | ||||||
| 5 | Fier | Fier, Lushnjë, Mallakastër | Fier | 382 544 | ||||||
| 6 | Gjirokastër | Gjirokastër, Përmet, Tepelenë | Gjirokastër | 112 831 | ||||||
| 7 | Korçë | Devoll, Kolonjë, Korçë, Pogradec | Korçë | 265 182 | ||||||
| 8 | Kukës | Has, Kukës, Tropojë | Kukës | 111 393 | ||||||
| 9 | Lezhë | Kurbin, Lezhë, Mirditë | Lezhë | 159 182 | ||||||
| 10 | Shkodër | Malësi e Madhe, Pukë, Shkodër | Shkodër | 256 473 | ||||||
| 11 | Tirana | Kavajë, Tirana | Tirana | 597 899 | ||||||
| 12 | Vlorë | Delvinë, Sarandë, Vlorë | Vlorë | 192 982 | ||||||
[upraviť] 36 okresov
| (rrethe) | okresy |
||
|
1 Berat |
13 Kolonjë |
25 Mirditë |
|
[upraviť] Geológia
Územie Albánska pozostáva zo 4 oblastí: na sever od najväčšej rieky Drin (dĺžka 281 km) sú Albánske Alpy s masívom Prokletije (Jezercës 2693 m n. m.), stredná vnútrozemská hornatá oblasť je s najvyšším albánskym vrchom Korab (2751 m n. m.) a panvou dvoch krasových jazier – Ohridského a Prespanského, tretiu juhovýchodnú časť krajiny tvorí krasové územie povodia rieky Vjosës po grécku hranicu a poslednou oblasťou je pobrežná nížina tiahnúca sa od juhu až k Skadarskému jazeru na hranici s Čiernou Horou.
[upraviť] Príroda
Stredomorské vždyzelené rastlinstvo s tvrdolistou tŕnitou vegetáciou (tzv. macchie) pri pobreží prechádza s nadmorskou výškou do dubových a bukových, neskôr do borovicových lesov až alpínskych lúk. Albánsko s priemernou nadmorskou výškou 700 m sa považuje za jednu z najvyššie položených európskych krajín. Lesy pokrývajú pohoria až do výšky 1700 m. Prímorské nížiny sú tvorené množstvom plytkých zálivov, lagún, jazier a naplavenín. Okrem bežnej stredomorskej fauny stojí za povšimnutie najmä endemický pstruh koran v sladkovodnom Ohridskom jazere a hniezdiská ohrozeného pelikána kučeravého v lagúne Karavastasë, západne od mesta Lushnjë. Lesy sú pomerne chudobné na vysokú zver, hojný je však výskyt zajacov a diviakov, zo šeliem treba spomenúť vlka, líšku, rysa, šakala, kunu a divú mačku.
[upraviť] Klimatické podmienky
Stredomorské podnebie sa uplatňuje najmä v južných častiach krajiny chránenej vysokými horstvami s miernou a daždivou zimou (Sarandë 8 - 10 °C) a dlhým teplým letom (25 °C pri 180 bezoblačných dňoch na Albánskej riviére).
[upraviť] Hospodárstvo
Ložiská ropy, zemného plynu; ťaží sa prírodný asfalt, hnedé uhlie, chróm, meď, nikel, železo, bauxit, soľ. Rozvíja sa priemysel textilný, potravinársky, tabakový a energetika (hydroelektrárne na rieke Drin, Mat, Seman a Bistricë). Pestuje sa kukurica, pšenica, ryža, bavlna, cukrová repa, tabak, olivy, hrozno, citrusy a figy. Chová sa hovädzí dobytok, ovce, kozy, rozšírený je aj rybolov. Vývoz – ropa, rudy, asfalt, cigarety, koňak (zn. SKANDERBEU), ovocie a zelenina.
[upraviť] Doprava
- železničná – 720 km, hlavný ťah z čiernohorskej Podgorice do Vlory;
- cestná – 18 450 km, asfaltové sú len hlavné cesty aj to nevyhovujúcej kvality (výnimkou je 22 km úsek štvorprúdovej diaľnice s osvetlením z letiska Rinas do Tirany).
Vozový park je zastaralý – najviac mercedesov v Európe k počtu obyvateľov. Nepravidelné sú autobusové spoje starými čínskymi autobusmi, alebo Karosami. Najvýhodnejšia doprava je minibusovými taxíkmi pre 6 - 8 osôb. Po celej krajine je zlá orientácia – chýbajú smerové ukazovatele a označenia obcí. Benzín 91 - 98 oct. stojí 0,82 až 1 USD; čerpacích staníc je dostatok; letecká – jediné medzinárodné letisko Rinas prijíma lietadlá spoločností MALÉV, AIR FRANCE, SWISSAIR, rumunský TAROM a OLYMPIC AIRLINES z Grécka; vodná – námorný prístav Durrës a Vlorë, trajektové spojenie: Durrës - Bari (I), Durrës - Brindisi (I), Durrës - Koper (SLO), Sarandë - Kérkira (Korfu)
[upraviť] Turistika a cestovný ruch
Do roku 1991 prakticky neexistoval, až na málopočetné skupinky organizovaných návštevníkov zo západných krajín. Domáci trávili svoju dovolenku v skromných ubytovniach pobrežných oblastí. Pre mládež boli vytvorené pionierske tábory a študentské základne. Albánsko sa však postupne otvorilo svetu a privítalo turistov z celého sveta, ktorí objavili dosiaľ skryté krásy a zaujímavosti tohto štátu: historické pamiatky starých kultúr Grékov, Rimanov, Byzantíncov, ale najmä jedného z najstarších európskych národov indoeurópskeho pôvodu – Illýrov. Za návštevu stoja aj moslimské mešity zo stredoveku i grécke ortodoxné kostolíky so vzácnymi maľbami a ikonami. Zo stavieb komunizmu „vyniknú“ Hodžove betónové bunkre postavené proti útoku fiktívneho nepriateľa, ktorých bolo roztrúsených po celej krajine – od pobrežných nížin po neprístupné vrchy až 800 000.
Vynikajúce sú podmienky pre horolezectvo a vysokohorskú turistiku v panenských Albánskych Alpách, najmä v oblastiach Theth a Valbonë. Esteticky pôsobí územie od oblasti jazier Ohrid - Prespan na juh až po kaňony, kaskády a meandre údolia riečky Vjosës. Organizácia turistického ruchu však nie je postačujúca. Cesty sú nekvalitné, chýbajú turistické chodníky, informačné tabule, vhodné značenia a mapy.
Ďalším lákadlom Albánska je riviéra so štrkovo - piesočnými plážami sa začína v prímorskom letovisku Sarandë. Nevýhodou je minimálna infraštruktúra, ktorá sa ale postupne rozrastá. V Durreskom (Dračskom) zálive nájdeme už široké piesčité pláže s množstvom súkromných víl, penziónov, bufetov a reštaurácií v príjemnom prostredí borovíc. Zvyšujúci sa počet zahraničných turistov v Albánsku zintenzívnilo stavbu nových ciest, rozširovanie železničnej siete a sprístupnenie nových turistických oblastí. V centrách turistického ruchu začali pracovať cestovné agentúry, napreduje výstavba luxusných hotelov i turistických ubytovní a kempov. Hoci podmienky na rozvoj cestovného ruchu sú vynikajúce, neistá politická a bezpečnostná situácia zatiaľ investorov odrádza.
[upraviť] Itinerár
Auto - moto - cyklo turistika /po asfaltových cestách/ - Ako najoptimálnejší tranzit prichádza do úvahy cez Rakúsko, Slovinsko, Chorvátsko a Čiernu Horu na hranič. priechod Hani - i Hoti (trasa Podgorica - Shkodër), alebo trajektom Koper (SLO) - Durrës, príp. Venezia (I) - Igoumenitsa (GR), s využitím cestného priechodu Ktissmata - Kakavi.
Drač (Durrës) - prístav, založený Illýrmi ako Epidamnos - jedno z najstarších európskych miest, r. 627 pred Kr. pomenovaný Grékmi na Dyrrachion; zaujímavosti: rím. amfiteáter pre 15 000 ľudí z prelomu 1. - 2. storočia n. l. s malým byzantským kostolom z 10. storočia ( mozaiky ), Archeologické múzeum, letohrádok kráľa Zoga nad mestom, Benátska veža, pevnosť Kala e Durrësit, 7 km južne od mesta piesčité pláže s penziónmi; hotely - ADRIATIK, DURRËSI, APOLLONIA; camping
Krujë - v 12. storočí hlavné mesto ríše Arberitov, v 15. storočí sídlo národného hrdinu Gj. K. Skanderbega; zaujímavosti: pevnosť Kala e Krujës z 15. storočia nad mestom s obrannou vežou (kulla), hamametom (turecké kúpele) a pôvodným kláštorom sekty Bektashi, v areáli pevnosti Múzeum Skanderbega post. r. 1982 (vstupné), pod pevnosťou „turecký bazár“ (remeselné výrobky, suveníry); Hotel SKËNDERBEU
Lezhë (Leža) - staré illýrske mesto spomínané už v 4. storočí pred Kr., r. 1468 tu zomrel Skanderbeg; zaujímavosti: Skanderbegova hrobka v zrúcanine františkánskeho Kostola sv. Nikolaja ( replika jeho prilby a meča na náhrobnom kameni, na stenách 25 štítov nesúcich mená a dátumy bitiek, ktoré víťazne vybojoval s Turkami ), Etnografické múzeum, pevnosť (hrad) Leža nad mestom; poľovnícka ubytovňa HUNTING LODGE
Shkodër (Škodra, Skadar) - založené Illýrmi začiatkom 1. tisícročia pred Kr., v 3. storočí pred Kr. sídlo illýrskej kráľovnej Teuty; zaujímavosti: mohutná pevnosť Rozafat (Kala e Rozafës) 2 km na JZ od mesta založeného Illýrmi, neskôr prebudovaná Benátčanmi a Turkami, Olovená mešita (Džami e Plumb), Múzeum ľudovej kultúry ( nákup suvenírov ), tržnica na hlavnej triede mesta, stredoveký kaštieľ s turistickou ubytovňou; Hotel ROZAFA (tel. 00355 - 224 - 2354, fax 3590)
- možnosť návštevy Skadarského jazera (4 km od mesta smerom na Shirokë - camping), prípadne v smere Koplik - Bogë - Theth národného parku v Albánskych Alpách (cesta bez asfaltu len pre terénne vozidlá a horské bicykle), alebo horského strediska Valbonë po trase Shkodër - Laç-Qyrsaç - Gomsiqe - Koman (asfalt) cez zaujímavé prostredie sústavy umelých vodných nádrží, kde na konci cesta prechádza vysekaným tunelom pri betónovej hrádzi k trajektu (odjazd v pracovných dňoch o 10.00 hod.) naprieč Komanskou priehradou do Fierze, odkiaľ pokračuje nekvalitná vozovka cez Bajram Curri do koncového strediska v horách Prokletije
Tirana (Tiranë) - založená r. 1614 Sulejmanom Pašom a na počesť jeho víťazstva v Perzii jej dal názov Teherán, od r. 1920 hlavné mesto Albánskej republiky; centrom mesta je Skanderbegovo námestie s fontánami a jazdeckou sochou národného hrdinu, z ktorého vychádza Bulvár Dëshmorët e Kombit s honosnými palácmi, hotelmi, kongresovou halou a kultúrnym strediskom - neobvyklou pyramidálnou stavbou z r. 1988 postavenou ako Mauzóleum Envera Hodžu; na južnom konci uzatvára bulvár Tiranská univerzita; zaujímavosti: Mešita Ethem Bey z r. 1789 - 1821 so starým orlojom a freskami (minaret vysoký 35m) a vedľa stojaca hodinová veža rovnakej výšky z r. 1830, Národné historické múzeum, Archeologické múzeum, Múzeum prírodných vied, Botanická záhrada (vyše 2 000 druhov rastlín a endemitov), ZOO, Cintorín martýrov s obrovskou bielou sochou „Matky Albánie“ nad mestom (výhľad na Tiranu), bývalý palác kráľa Zoga (dnes vojenský objekt); hotely - DAJTI (tel. 00355 - 42 - 33326, fax 32012), INTERNATIONAL (tel. 00355 - 42 - 34295, fax 34447), EUROPA, ARBERIA, DIPLOMAT; camping (na východnom konci mesta)
- návšteva Národného parku DAJTI na východ od Tirany (prírodné krasové formy vo výške 1 600m n. m.)
Elbasan - založený r. 1466, leží v strede Albánska obklopený horami; zaujímavosti: hlavné námestie s hodinovou vežou a zvyškami mohutných hradieb z r. 1466 postavených Sultánom Mohammedom II. proti Skanderbegovým nájazdom, turecké kúpele ( Hamami i Vjetër ), 2 mešity ( najstaršie v Albánsku ), typické úzke staré uličky v strede mesta; Hotel SKAMPA
Ohridské jazero vo výške 650m n. m. so strediskom POGRADEC; možnosť rybolovu ( pstruh „koran“ ), rybárske reštaurácie ( napr. VENEZIA ); Hotel ENKELANA; camping
Korçë (Korča) - starobylé mesto gréckej proveniencie z 15. storočia na náhornej rovine vo výške 866m n. m., dve hlavné námestia spojené širokým bulvárom - nazýva sa tiež „Albánsky Paríž“, výroba kobercov; zaujímavosti: Múzeum albánskeho stredovekého umenia ( Muzeu i artit mesjetar shqiptar ) so zbierkou ikon v činnom ortodoxnom kostolíku; Hotel ILIRIA; camping
Ersekë - Leskovik - Përmet - Këlcyrë - oblasť zaujímavého geograficky príťažlivého územia vrchov prechádza za mestom Leskovik do údolia rieky Vjosës s množstvom kaňonov, vodopádov a meandrov
Tepelenë - masívna pevnosť z r. 1789 postavená Ali Pašom Tepelenským
Gjirokastër (Ďjirokastra) - malebné mestečko v širokom údolí vrchov nazývané „Mesto – múzeum“, má tiež prívlastok „Mesto bielych striech“ ( pokryté svetlou bridlicou ); zaujímavosti: mohutná pevnosť nad mestom Kala e Shën Triadhës ( Sv. Trojice ) zo 14. storočia s Múzeom zbraní a histórie ( exponáty od doby kamennej po dnešok - pušky, delá, tanky i americké dvojmiestne lietadlo zostrelené nad Albánskom r. 1957 ) - pod kamennou hodinovou vežou sa na nádvorí konajú celonárodné folklórne slávnosti; Hotel ÇAJUPI
Sirikat - pri meste Delvinë sa nachádza mohutná krasová vyvieračka azúrovomodrej farby ( nazývaná Modré oči ); rekreačné stredisko - montované chatky
Sarandë - prístavné prímorské mestečko „Perla albánskej riviéry“ oproti gréckemu ostrovu Korfu; Hotel BUTRINTI; camping
Butrint - tzv. Býčie mesto, významné centrum illýrskych kmeňov z r. 1000 pred Kr. zapísané do Svetového dedičstva UNESCO, leží v nádhernej polohe na brehu prielivu Butrintského jazera ústiaceho do Jónskeho mora; zachované - grécke divadlo pod akropolou z 3. storočia pred Kr., termálne kúpele, zvyšky chrámov, kyklopské hradby zo 4. storočia pred Kr., bohatá mozaika zo 6. storočia n. l. ( napr. v ranokresťanskej bazilike ) - do historického areálu sa platí vstupné; na akropole je múzeum
Albánska riviéra - štrkovo - piesčité pláže, najvýznamnejšie strediská: Piqeras, Borsh, Himarë, Dhërmi - Grand Hotel DHERMI; camping
Národný park LLOGARAS - priamo od mora dvíhajúce sa kopce s porastom borovíc do výšky 1 400m; cestný priesmyk vo výške 1 027m; turistická základňa - chatky, camping ( tel. 00355 - 63 - 2415 )
Vlorë (Valona) - prístav založený už v 2. storočí n. l. ako osada Aulon, v novembri r. 1912 tu bola vyhlásená nezávislosť Albánska; zaujímavosti: Múzeum nezávislosti, mešita Muradija, pevnosť Kanina ( Kala e Kaninës ); Hotel ADRIATIK ( tel. 00355 - 63 - 2415 ); camping
Apollonia - antické mesto založené r. 588 pred Kr. korintskými Grékmi západne od mesta Fier; zaujímavosti: rozsiahle vykopávky antických chrámov, zachovalý buleutérion - starogrécka mestská radnica, amfiteáter, odeón, korintské stĺpy, kruhové hradby, mozaikový dom a stredoveké stavby - byzantský kláštor z 13. storočia a byzantský Kostol sv. Márie ( Kishë e Shën Mërisë ) zo 14. storočia; hotely ( vo Fieri ) - APOLLONIA, FIERI
Ardenicë - kláštor z 13. storočia so slávnymi ikonami a pôvodným vybavením interiéru; Hotel ARDENICA INN ( lokalizovaný v kláštore )
Lushnjë (Lušňa) - v meste bola r. 1920 vyhlásená Tirana hlavným mestom; východisko do Národného parku DIVJAKËS - hniezdisko kučeravých pelikánov v lagúne Karavastasë( prístup od obce Divjakë )
Berat - mesto osídlené nepretržite od 3. storočia pred Kr., jedno z najkrajších miest Albánska leží pod majestátnymi vrchmi Tomorri ( najvyššia kóta Çuka Partizan 2 416m n. m. ); spolu s Gjirokastrou sa nazýva „Mesto – múzeum“ s prívlastkom „Mesto tisícich okien“ alebo „Mesto červených striech“; zaujímavosti: rozsiahla pevnosť zo 14. storočia nad mestom ( Kala e Beratit ) - v jej areáli 42 kamenných kostolíkov a Múzeum Onufri ( zbierka ikon zo 16. storočia od najslávnejšieho balkánskeho maliara Onufrija ), pod pevnosťou - stará moslimská štvrť Mangalem, sedemoblúkový kamenný most z r. 1780, Kostol sv. Michala zo 14. storočia tesne pod múrom pevnosti, Olovená mešita ( Džami e Plumbit ) z r. 1555 pôvodne pokrytá olovenými doskami ( dnes Múzeum architektúry ), Mešita dervišov z r. 1791s Archeologickým múzeom, Mešita bakalárov ( Múzeum ľudového umenia ); Hotel TOMORRI
R a f t i n gvýznamné rieky vhodné na splav: Mat (Malit) v úseku Klos - Burrel po priehradu Ulzës prechádza krásnym údolím listnatých lesov; Shkumbin od mestečka Librazhd smerom na Elbasan v strednom Albánsku; Devoll po priehradu Banjës nad Beratom a najmä Vjosës, ktorá sa zarezáva svojím tokom do vysokých horstiev v podobe kaňonov a nespočetných meandrov na úseku južne od mesta Leskovik až po ústie do Jadranu
T r e k k i n g / najpríťažlivejšie trasy /- Albánske Alpy, pohorie Malesia e Madhe: Bogë - Vukël - Niksh - sedlo Pejës ( pod vrchom Shenikut 2554m n. m. ) - cez NP Thetit do strediska Thet = asi 40 km ( pri Bogë a Theth sú kempy )
- masív Prokletije: Bajram Curri ( Hotel SHKELZENI ) - Sopot - Tropojë - Papaj - proti prúdu r. Tropojës ( súbežný chodník ) - pod Deravicou 2656 m n. m. blízko hranice s Kosovom - priesmyk k horským plesám - hrebeňovka Markofcës 2122 m n. m. - Rupës 2268 m n. m. - dole k jaskyni Dragobisë na hlavnú cestu do Dragobi a ešte 10 km do strediska Valbonë ( hotel a reštaurácia ) = asi 67 km; možnosť napojenia Valbonë - Theth (14 km)
- do oblasti najvyššej albánskej hory Korab (2 751m) pri kosovsko - macedónskej hranici sa dnes v dôsledku neistej bezpečnostnej situácie realizovať pešie túry neodporúča
- zaujímavé sú treky v oblasti glaciálnych jazier v Národnom parku LURËS a v pohorí Tomori nad mestom Berat
[upraviť] Národné parky Albánska
Bredhi Drenovës rozprestiera sa na svahoch pohoria Moravë juhovýchodne od mesta Korçë Dajti zalesnená vrcholová časť rovnomenného masívu s pôvodným listnatým lesom na vápenci vo výške1 600m n. m., východne od Tirany Divjakës situovaný v lagúne Karavastasë; rozľahlé porasty zamokreného lesa s borovicou píniovou /Pinus pinea/ a hniezdisko vzácneho pelikána kučeravého /Pelecanus crispus / Llogaras v krajinársky estetickej oblasti s cestnými serpentínami do horského sedla vo výške 1 027m, je predmetom ochrany vo väčšej miere pôvodný borovicový porast v nadmorskej výške 1 400m Lurës oblasť centrálnej pahorkatiny západne od Peshkopi so zaujímavými krasovými a glaciálnymi javmi - napr. sústava jazier ľadovcového pôvodu Thetit vysokohorský NP s krasovými javmi vápencov a dolomitov s mimoriadne bohatým zastúpením alpínskych druhov rastlín a lúkami podhorského pásma pri hranici s Čiernou Horou Tomori vysokohorský NP vo výške 800 - 2 400m n. m. východne od mesta Berat
Okrem NP je predmetom ochrany ešte 24 prírodných rezervácií a 2 000 prírodných pamiatok.
[upraviť] Albánske jazerá
V Albánsku sa nachádza viac ako 150 väčších či menších jazier rôzneho pôvodu - krasové, tektonické, glaciálne, lagúnové a riečne.
- Skadarské (Liqeni i Shkodrës) rozloha 356 - 388 km2 (premenlivá plocha), z toho 148 km2 v Albánsku, patrí medzi krasové jazerá a je najväčšie na Balkáne
- Ohridské (Liqeni i Ohrit) 367 km2, z toho 119 km2 v Albánsku, hlboké až 286 m, vzniklo ako tektonické - prepadom horstva a zatopením krasových polí, je najväčším jazerom tohto druhu na svete
- Prespanské (Liqeni i Prespës) predstavuje komplex tektonicko - krasových jazier Veľkej a Malej Prespy o celkovej rozlohe 285 km2, z toho 49,5 km2 v Albánsku, vo výške 853 m n. m., hĺbka 54m
- Lurské jazerá (Liqenet e Lurës) sústava malých horských glaciálnych jazierok v národnom parku rovnakého mena
- Butrintské (Liqeni i Butrintit) 16 km2, je príkladom lagúnového jazera oddeleného úzkym prielivom od Jónskeho mora na juhu krajiny
[upraviť] Iné projekty
| Kraje v Albánsku |  |
|---|---|
| Berat - Dibër - Drač - Elbasan - Fier - Gjirokastër - Korçë - Kukës - Lezhë - Shkodër - Tirana - Vlorë | |
| Okresy v Albánsku | |
|---|---|
| Berat | Bulqizë | Delvinë | Devoll | Dibër | Drač | Elbasan | Fier | Gjirokastër | Gramsh | Has | Kavajë | Kolonjë | Korçë | Krujë | Kuçovë | Kukës | Kurbin | Lezhë | Librazhd | Lushnjë | Malësi e Madhe | Mallakastër | Mat | Mirditë | Peqin | Përmet | Pogradec | Pukë | Sarandë | Shkodër | Skrapar | Tepelenë | Tirana | Tropojë | Vlorë | |
|
|
|
|---|---|
| Albánsko · Bosna a Hercegovina · Čierna Hora · Chorvátsko · Kosovo · Macedónsko · Moldavsko · Srbsko |  |
|
|
|
|---|---|
| Albánsko | Andorra | Belgicko | Bielorusko | Bosna a Hercegovina | Bulharsko | Cyprus | Česko | Čierna Hora | Dánsko | Estónsko | Fínsko | Francúzsko | Grécko | Holandsko | Chorvátsko | Island | Írsko | Lichtenštajnsko | Litva | Lotyšsko | Luxembursko | Maďarsko | Malta | Moldavsko | Monako | Nemecko | Nórsko | Poľsko | Portugalsko | Rakúsko | Macedónsko | Rumunsko | Rusko | San Maríno | Slovensko | Slovinsko | Španielsko | Spojené kráľovstvo | Srbsko | Švajčiarsko | Švédsko | Taliansko | Turecko | Ukrajina | Vatikán Ostatné územia: Faerské ostrovy | Gibraltár | Guernsey | Jan Mayen | Jersey | Man | Svalbard |
 |
|
|
|
|---|---|
| Členovia | Albánsko · Andorra · Arménsko · Rakúsko · Azerbajdžan · Bielorusko · Belgicko · Bosna a Hercegovina · Bulharsko · Kanada · Chorvátsko · Cyprus · Česko · Dánsko · Estónsko · Fínsko · Francúzsko · Gruzínsko · Nemecko · Grécko · Svätá stolica · Maďarsko · Island · Írsko · Taliansko · Kazachstan · Kirgizsko · Lotyšsko · Lichtenštajnsko · Litva · Luxembursko · Macedónsko · Malta · Moldavsko · Monako · Čierna Hora · Holandsko · Nórsko · Poľsko · Portugalsko · Rumunsko · Rusko · San Maríno · Srbsko · Slovensko · Slovinsko · Španielsko · Švédsko · Švajčiarsko · Tadžikistan · Turecko · Turkménsko · Ukrajina · Spojené kráľovstvo · Spojené štáty · Uzbekistan |
| Partneri pre spoluprácu |
Afganistan · Alžírsko · Egypt · Izrael · Japonsko · Jordánsko · Mongolsko · Maroko · Južná Kórea · Thajsko |
