Litovčina
Z Wikipédie
| Litovčina (Lietuviškai, Lietuvių kalba) |
|
|---|---|
| Štáty | Litva, EÚ |
| Región | Európa |
| Počet hovoriacich | 4 milióny |
| Poradie | ? |
| Klasifikácia | indoeurópske jazyky baltské jazyky východobaltské jazyky litovčina |
| Písmo | latinka |
| Postavenie | |
| Úradný jazyk | Litva, Európska únia |
| Regulátor |
Komisia litovského jazyka (Valstybinė lietuvių kalbos komisija) |
| Jazykové kódy | |
| ISO 639-1 | lt |
| ISO 639-2 | lit |
| ISO 639-3 | {{{iso3}}} |
| SIL | LIT |
| Wikipédia | |
| Adresa | lt.wikipedia.org |
| Pomenovanie | Vikipedija - Laisvąją enciklopediją |
|
Pozri aj: Jazyk - Zoznam jazykov |
|
Litovčina je jazyk z indoeurópskej rodiny z vetvy baltských jazykov. Má dve nárečia - žemajtské (dolnolitovské) a aukštajské (hornolitovské). Základom litovskej abecedy je latinka doplnenú o diakritiku.
Je to pre mnohých jazykovedcov zaujímavý jazyk, pretože si so všetkých iných živých indoeurópskych jazykov zachoval archaické črty vo fonológii a morfológii. Tvrdí sa, že litovčina je najbližším protoindoeurópskemu jazyku, pretože reč litovských roľníkov pripomínala reč protoidoeurópanov [chýba citácia]. Niektoré fakty poukazujú na to, že skupina baltských jazykov existovala oddelene od iných skupín indoeurópskych jazykov už v 10. storočí pred Kr.. Vývoj baltských jazyka z indoeurópčiny je nevyjasnený.
Obsah |
[upraviť] Dejiny litovčiny
Východobaltské jazyky sa oddelili od západobaltských jazykov (hypoteticky nazývaných protobaltské jazyky) medzi rokmi 400 - 600. Diferenciácia medzi litovským a lotyšským jazykom sa začala okolo roku 800, avšak ešte dlho po tom boli tieto dva jazyky dialektami jedného litovského jazyka. V 13. - 14. storočí mali veľký vplyv na vývoj lotyšského a litovského jazyka Livónci, ktorí v tomto období obsadili územia okolo rieky Daugavy. Toto územie takmer zhodovalo s územím dnešnej Litovskej republiky. Definitívne zmizli až v 17. storočí.
Najstaršia písomná pamiatka litovského jazyka pochádza z roku 1545. Je to prepis modlitby zo skoršieho originálu napísaný rukou na poslednej strane knihy Tractatus sacerdotalis vytlačenej v Štrasburgu. Text je napísaný v dzukiijskom dialekte. Avšak niet pochýb o tom, že cirkevné litovské texty sa rozširovali na území Litvy už skôr - dokonca v 14. storočí. Veď v roku 1387 bolo v Litve oficiálne prijaté kresťanstvo a litovský ľud sa potreboval vzdelať aj v tomto smere. V historických análoch sa píše, že prvé cirkevné texty do litovského jazyka prekladal už Jogail
Súčasný litovský jazyk sa začal formovať v polovici 16. storočia. V roku 1547 v Kaliningrade (po litovsky: Karaliaučus) bola vytlačená prvá litovská kniha - luteránsky katechizmus Martiniasa Mažvidasa - v žemajtskom dialekte. Je to vlastne prvá litovská učebnica čítania a písania, v ktorej autor spomína pojem litovská abeceda a niekoľko ním vymyslených gramatických termínov. Úroveň gramotnosti litovcov na prelome 17. a 18. storočia bola nízka, preto knihy boli všetkým dostupné. Vydaním tejto knihy sa od tohto momentu v Litve datuje vznik spisovného litovského jazyka.
V roku 1620 vyšla prvá Učebnica litovčiny - Dictionarium trium linguarum - od Konstantinasa Sirvindasa, ktorá bola následne ešte päťkrát vydaná. V roku 1653 Danielius Kliainus napísal učebnicu gramatiky litovského jazyka Grammatica Litvanica.
Litovskí jazykovedci sa počnúc 17. storočím začali zaoberať vedeckým výskumom litovského jazyka, ktorý v sa v 19. storočí zintenzívnil. Veľmi veľký význam pre ďalší vývin jazyka mali práce litovského jazykovedca 19. storočia Jonasa Jablonskisa.
V roku 1864 po Januárovom povstaní Michail Nikolajevič Muraviev (generál-gubernátor Litvy) zakázal používať latinskú abecedu a tlačené texty v litovskom jazyku. Tlač litovských kníh však naďalej pokračovala za hranicami krajiny vo Východnom Prusku a v USA. Aj keď sa pod hrozbou smrti tieto knihy do Litvy privážali, pomocou nich totiž vzrastalo národné povedomie Litovcov, zákaz sa v roku 1904 zrušil.
[upraviť] Súčasný litovský jazyk
Dnes je litovčina úradným jazykom Litvy. Litovký jazyk však používa aj litovská menšina v Poľsku (5,8 tisíc), Bielorusku a Kaliningradskej oblasti (18 000) a tiež litovskí emigranti v USA (800 000), Rusku, Anglicku, Nemecku, Lotyšsku, Kanade, Austrálii, Brazílii a Argentíne. Celkovo litovským jazykom rozpráva 4 000 000 ľudí vrátane Litovcov v Litve.
[upraviť] Litovská abeceda
Pre zápis litovského jazyka sa od 16. storočia používa mierne upravená latinka. V druhej polovici 60. rokov 19. storočia sa do popredia dostala cyrilika a azbuka, ale v konečnom dôsledku ju Litovci neprijali. V roku 1905 sa uskutočnila pravopisná reforma litovského jazyka, podľa ktorej dnes v súčasnej litovskej abecede existuje 32 písmen:
| Veľké písmená | A | Ą | B | C | Č | D | E | Ę | Ė | F | G | H | I | Į | Y | J | K | L | M | N | O | P | R | S | Š | T | U | Ų | Ū | V | Z | Ž |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Malé písmená | a | ą | b | c | č | d | e | ę | ė | f | g | h | i | į | y | j | k | l | m | n | o | p | r | s | š | t | u | ų | ū | v | z | ž |
Pre zápis niektorých zvukov spoluhlások sa používa kombinácia - „ch“.
[upraviť] Samohlásky
Litovčina má 12 samohlások. Doplnkami k štandardnej latinke sú písmená „ą“, „ę“, „į“, „ų“, (tzv. nosné), ktoré historicky označovali nosovky (ako v súčasnom poľskom jazyku). Vyslovujú sa ako písmeno „n“ v slove Hanka.
| Veľké písmená | Ą | Ę | Į | Ų |
|---|---|---|---|---|
| Malé písmená | ą | ę | į | ų |
Ďalším typom samohlások sú písmená „ė“ a „ū“, ktoré sa v slovenčine vyslovujú ako dlhé.
| Veľké písmená | Ė | Ū |
|---|---|---|
| Malé písmená | ė | ū |
[upraviť] Spoluhlásky
V litovčine existuje 20 spoluhlások, ktoré sa píšu latinkou. Navyše sa tu vyskytuje zložka CH ako v slovenčine.
| Veľké písmená | B | C | Č | D | F | G | H | J | K | L | M | N | P | R | S | Š | T | V | Z | Ž |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Malé písmená | b | c | č | d | f | g | h | j | k | l | m | n | p | r | s | š | t | v | z | ž |
| Slovenčina | b | c | č | d | f | g | h | j | k | l | m | n | p | r | s | š | t | v | z | ž |
[upraviť] Akcentológia v litovskom jazyku
Akcent v litovskom jazyku je veľmi dôležitý. Je to jedna z mála zaujímavostí v tomto jazyku. Málo jazykov totiž má taký prízvuk ako litovský jazyk. Ak je napríklad v anglickom jazyku prízvuk indiviuálny a vo francúzštine vždy padá na tretiu slabiku, v litovčine existuje celý systém pravidiel prízvukov a intonácie vo vetách.
V litovskom jazyku, na rozdiel od lotyšského jazyka, existujú dvojslabičné slová so stúpajúcou a klesajúcou intonáciou (lauki a laukas) a rozličným prízvukom. Lotyština tento jav stratila počas fínskeho vplyvu v krajine stratila a presunula prízvuk na prvú slabiku.
[upraviť] Litovské dialekty
Litovský jazyk sa rozdeľuje na dva dialekty - aukštajský dialekt (po litovsky: aukštaičių tarmės) a žemajtský dialekt (po litovsky: žemaičių tarmės). Pochádzajú z litovských slov vysoký (aukštaičių) a nízky (žemaičių) a ohraničujú územie obyvateľov okolo rieky Nemunas, ktorí nimi hovorili. Tieto dialekty sa ešte delia na tri poddialekty.
Aukštajský dialekt:
- východní Aukštajti
- západní Aukštajti (Suvalkovia)
- južní Aukštajti (Dzukovia)
Žemajtský dialekt:
- zapadní Žemajti (klajpedské nárečie)
- severozápadní Žemajti (telšiajské nárečie)
- južní Žemajti (razsejnícke nárečie)
Súčasný litovský jazyk je založený na dialekte západných Aukštajcov - Suvalkov.
[upraviť] Gramatika
Litovčina je syntetický jazyk. Rozlišuje v základe tri časy - prítomný, minulý a budúci. Zvláštnosťou je tzv. minulý opakovaný čas, ktorý sa v jazyku vyskytuje minimálne. Má jednu formu oznamovacieho spôsobu, ktorá sa v minulom čase môže kombinovať s príčastiami.
Nijaký iný jazyk nemá toľko príčastí ako litovčina! Súčasný litovský jazyk používa obrovské množstvo príčastí a v tomto mu patrí prvenstvo. Pre každý čas existuje v litovčine aktívné a pasívne príčastie, okrem litovskej zvláštnosti - minulého opakovaného času, - ktorý má len aktívne príčastie. Pomocou týchto príčastí sa vytvárajú formy činného a trpného rodu.
Litovský jazyk má dva gramatické rody – mužský a ženský. Stredný rod sa prakticky nevyskytuje. Má päť vzorov podstatných mien a tri vzory prídavných mien.
[upraviť] Podstatné mená
Podstatné a prídavné mená sa skloňujú siedmimi pádmi - tými istými ako v slovenčine.
| Slovensky | Litovsky | Otázka |
|---|---|---|
| Nominatív | Vardininkas | Kas? |
| Genitív | Kilmininkas | Ko? |
| Datív | Naudininkas | Kam? |
| Akuzatív | Galininkas | Ką? |
| Inštrumentál | Įnagininkas | Kuo? |
| Lokál | Vietininkas | Kur? |
| Vokatív | Šauksmininkas |
Lokál je však nahradený tzv. miestnym pádom, ktorý je bezpredložkový. Ten sa ešte delí na ďalšie štyri pády:
- inesív - v lese, v lesoch (miške, miškuose)
- illatív - do lesa, do lesov (miškan, miškuosna) (používa sa v hovorovej reči)
- adessív - pri lese, pri lesoch (miškiep, miškuosemp)
- allatív - k lesu, k lesom (miškop, miškump) (používa sa v niektorých stálych slovných spojeniach)
V súčasnosti sa v jazyku zachoval iba inesív. Práve on figuruje v gramatických pádoch podstatných mien pod názvom miestny pád.
Litovčina používa aj produktívny pád vokatív, ktorý sa používa pri oslovení. V množnom čísle má tvar nominatívu.
[upraviť] Skloňovanie
Podstatné mená v litovčine sa zaraďujú do piatich skupín skloňovania.
| 1. skupina | -as, -ias, -ys, -jas | vakaras (vakaro) = večer, tarnautojas (tarnautojo) = sluha, butelis (butelio) = fľaša |
|---|---|---|
| 2. skupina | -a, -ia, -ė | daina (dainos) a giesmė (giesmės) = pieseň |
| 3. skupina | niektoré na -is | akis (akies) = oko, ausis (ausies) = ucho, dalis (dalies) = časť, dantis (danties) = zub, debesis (debesies) = oblak, žveris (žveries) = zviera |
| 4. skupina | -us, -ius | alus (alaus) = pivo, sūnus (sūnaus) = syn |
| 5. skupina | -uo, niektoré na -ė a -is | vanduo (vandens) = voda, akmuo (akmens) = kameň, šuo (šuns) = pes, sesuo (sesers) = sestra, duktė (dukters) = dcéra, mėnuo (mėnesio) = mesiac |
[upraviť] Slovníček
- Litovčan Lietuvis
- Litovsky Lietuviškai
- Litva Lietuva
- Lotyšsko Latvija
- Lotyš Latvis
- Lotyš Latvietė
- Ahoj (neformálne) Labas
- Dovi Iki!
- Dovidenia (formálne) Iki pasytatimo!
- Dovidenia (formálne) Viso gero!
- Prosím Prašau
- Ďakujem Ačiū
- Koľko to stojí? Kiek kainuoja?
- Áno Taip
- Nie Ne
- Prepáč/prepáčte. Atsiprašau.
- Nerozumiem. Nesuprantu.
- Hovoríš po anglicky? Ar tu kalbi angliškai?
- Hovoríte po anglicky? Ar jūs kalbate angliškai?
- Hovorím rusky. Moku kalbėti rusiškai.
- Nehovorím litovsky. Nekalbu lietuviškai.
- Môžete hovoriť rusky. Galite kalbėti rusiškai? (vyslovuje sa Gálite kalbéti...) - vo východnej časti žiaden problém
- Kde je…? Kur yra…?
- Som cudzinec. Aš esu užsienis.
- Som Slovák. Aš esu Slovakas.
- Som Slovenka. Aš esu Slovakė.
- Som zo Slovenska. Aš esu iš Slovakijos.
- V Litve som po prvýkrát. Aš esu Lietuvoje pirmą kartą.
- Litva sa mi páči. Lietuva man patinka.
- V Litve sa mi páči. Lietuvoje man patinka.
- Ide tento autobus do... Gal šis autobusas važiuos į...
[upraviť] Dni v týždni
Dni v týždni Litovci počítajú. Doslový preklad znamená "prvý deň", "druhý deň" ...
Zaujímavé je, že keď Litovci chcú povedať, že niečo je v pondelok, nepoužijú lokál jednotného čísla ako my (v kom? v čom?), ale akuzatív jednotného čísla (koho? čo?). To isté platí aj pri mesiacoch. Ak chcú vyjadriť opakovanosť (napr. že niečo sa opakuje každý pondelok alebo žito sa seje vždy v auguste (každý rok)) tak použijú inštrumentál množného čísla.
- pirmadienis
- antradienis
- trečiadienis
- ketvirtadienis
- penktadienis
- šeštadienis
- sekmadienis
[upraviť] Mesiace v roku
Názvy litovských mesiacov sú odvodené z etymológie.
- sausis (odvodené od slova suchý)
- vasaris
- kovas
- balandis (holub)
- gegužė
- birželis
- liepa (lipa)
- rugpjūtis (odvodené od kosenia žita)
- rugsėjis (odvodené od siatia žita)
- spalis
- lapkritis (lapas = list; kristi, krenta, krito = padať; teda analógia českému listopad)
- gruodis (odvodené od zamrznutej zeme)
[upraviť] Komunikácia Litovec vs. Lotyš
Litovčina je gramaticky blízko príbuzná s lotyštinou, ale hovorcovia oboch jazykov si navzájom veľmi nerozumejú. Mnohé slovíčka sú si podobné, časté sú ale prípady, kedy to isté slovo označuje úplne niečo iné. Rozdiely medzi litovčinou a lotyštinou sú v slovenej zásobe oveľa väčšie než medzi slovenčinou a češtinou. Občas pri vzájomnej komunikácii Litovca a Lotyša môže dôjsť k trapasom.
[upraviť] Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Litovčina
Wikislovník ponúka heslo slovníka Litovčina
Šablóna:Úradné jazyky EÚ
