Nemecko

Z Wikipédie

Nemecká spolková republika


Vlajka	Znak

Národné motto:
Einigkeit und Recht und Freiheit (nem.)
(Jednota a právo a sloboda)

Štátna hymna:
Das Lied der Deutschen (Pieseň Nemcov)

Miestny názov

• dlhý

Bundesrepublik Deutschland

• krátky

Deutschland

Hlavné mesto

Berlín
°′ .š. °′ .d.

Najväčšie mesto

Berlín

Úradné jazyky

nemčina

Štátne zriadenie

spolkový prezident
spolková kancelárka

spolková republika
Horst Köhler
Angela Merkelová

Vznik

Verdunská zmluva (843)
18. január, 1871
rozdelenie 23. máj 1949
zjednotenie 3. október 1990

Susedia

Francúzsko, Česko, Holandsko, Rakúsko, Švajčiarsko, Luxembursko, Belgicko, Dánsko, Poľsko

Rozloha
• celková
• voda (%)

357 021 km² (62.)
7 798 km² (2,2 %)

Počet obyvateľov
• odhad (2005)
• sčítanie (2005)
• hustota (2005)

82 431 390 (14.)
82 431 390
231 /km² (51.)

Mena

Euro (€) (= 100 centov) (EUR)

Časové pásmo
• Letný čas

(UTC+1)
(UTC+2)

Medzinárodný kód

DEU / DE

Medzinárodná poznávacia značka

Internetová doména

.de

Smerové telefónne číslo

+49

Gramotnosť: 99%

Nemecko, dlhý tvar Nemecká spolková republika, skr. NSR, (po nemecky: Bundesrepublik Deutschland, BRD) je spolkový štát v strednej Európe, zo slovenského pohľadu v západnej Európe. Susedí s Dánskom, Poľskom, Českom, Rakúskom, Švajčiarskom, Francúzskom, Luxemburskom, Belgickom a Holandskom. Na severe tvoria prirodzenú hranicu Severné more a Baltské more.

Hlavným mestom a sídlom vlády je Berlín, niektoré ministerstvá sa nachádzajú v Bonne. Politický systém je federálny a organizovaný ako parlamentná demokracia: Podľa definície v ústave (v Nemecku označovanou ako Základný zákon) je Nemecko demokratický a sociálny spolkový štát. Tento štát pozostáva zo 16, čiastočne suverénnych krajín. Nemecká spolková republika je okrem iného aj členom Spojených národov, Európskej únie, NATO a G8.

[upraviť] Názov

Na výslovnú žiadosť nemeckej strany sa v medzinárodných dohodách, zmluvách a podobných dokumentoch medzi Nemeckou spolkovou republikou a Slovenskou republikou používa podoba Spolková republika Nemecko, v ostatných prípadoch podoba Nemecká spolková republika. Toto je záväzný predpis Úradu geodézie a kartografie a Pravidiel slovenského jazyka (SAV).

[upraviť] Geografia

[upraviť] Geografická poloha a krajinný typ

Nemecko leží v strednej Európe medzi 47°16′15″ a 55°05′33″ severnej šírky a 5°52′01″ a 15°02′37″ východnej dĺžky. Vzdialenosť sever-juh medzi Listom na Sylte (Šlezvicko-Holštajnsko) a Oberstdorfom (Bavorsko) je 876 km; vzdialenosť západ-východ medzi obcou Selfkant (Severné Porýnie - Vestfálsko) a Deschka (Sasko) je 640 km. Geografický stred Nemecka je v Durínsku, ale presná poloha sa rôzni podľa rôznych metód výpočtu. Podľa štatistickej ročenky Nemecka (stav: 2000) nachádza v obci Niederdorla na (koordináty 51°09′54″ severnej šírky a 10°27′19″ východnej dĺžky).

Krajinný typ sa mení predovšetkým v smere zo severu na juh. Terén sa smerom na juh stáva strmším a vyšším. Severná časť Nemecka, Severonemecká nížina, je nížina sformovaná predovšetkým pred dobou ľadovou, na ktorú naväzuje v strede a na juhu Nemecka zalesnené stredohorie. Najmä v Bavorsku, ale tiež v Bádensku-Württembersku, prechádza táto krajina až do relatívne vysoko položeného severoalpského predhoria a to ďalej do Alpských veľhôr.

[upraviť] Vodstvo

sútok riek Rýn a Mosel pri Koblenzi (Deutsches Eck)

Nemecko hraničí v Dolnom Sasku a Šlezvicku-Holštajnsku so Severným morom. Toto more je oblasťou s najhustejšou námornou dopravou a je spojené s Atlantickým oceánom. Meklenbursko-Predpomoransko a Šlezvicko-Holštajnsko ležia pri Baltskom mori, vnútrozemnom mori, ktoré je spojené so Severným morom cez Skagerrak. Morské prúdenie je v Baltskom mori oveľa menšie ako v Severnom mori.

Takmer všetky nemecké rieky patria do povodia šiestich veľkých riečnych systémov. Tými sú Rýn, Dunaj, Labe, Vesera (Weser), Odra a Ems. Najdlhšou riekou je Dunaj s 2845 km od sútoku riek Brigach a Breg („prameň“ dunaja v meste Donaueschingen); respektíve 2888 km od prameňa Bregu na okraji Čierneho lesa. Dunaj je po Volge druhou najdlhšou riekou Európy, no iba jeho malá časť preteká Nemeckom. Dunaj sa vlieva do Čierneho mora.

Všetky ostatné nemecké rieky sa vlievajú do Severného a Baltického mora. Hlavný predel povodiami prechádza východne od východorýnskeho zlomu cez hlavné hrebene Čierneho lesa, ďalej cez švábske a franské Alby. Z týchto tokov je Rýn tým, ktorý má na Nemeckom území najdlhší úsek: Zo svojej dĺžky 1320 km preteká až 852 km Nemeckom. Okrem toho má význam aj pre identitu Nemcov, ktorý pochádza z množstva mýtov a povestí. Dôležitá je aj jej hospodárska funkcia – je jednou z najvyužívanejších vodných ciest Európy.

Labe pramení v Krkonošiach v Česku a po približne 1165 km (z toho 770 km v Nemecku) sa vlieva pri Cuxhavene do Severného mora. Táto rieka patrila dočasne k najznečistenejším riekam Európy, ale medzičasom sa už kvalita vody zreteľne zlepšila. Rieka Vesera vzniká sútokom Werry a Fuldy a je spádovou oblasťou strednej časti Nemecka. Povodia Odry a Emsu ležia v západnej a východnej okrajovej časti Nemecka.

Nemecké jazerá vznikli z veľkej časti vplyvom doby ľadovej, po skončení ktorej sa ľadovcové doliny naplnili vodou. Preto sa väčšina veľkých jazier nachádza na územiach pôvodne pokrytých vnútrozemským ľadom alebo na ich predhorí, najmä v Mecklenbursku a alpskom predhorí. Najväčším jazerom s nemeckou časťou je Bodamské jazero, ktoré hraničí aj s Rakúskom a Švajčiarskom. Najväčšie jazero, ktoré leží úplne na nemeckom území je Müritz, ktorého časť leží v Mecklenburskej jazernej oblasti.

Pozri tiež: Zoznam riek Nemecka, Zoznam riek Nemecka

[upraviť] Horstvo a depresie

Masív Zugspitzu zo severovýchodu

Alpy sú jedinými veľhorami, ktorých časť leží v Nemecku. Nachádza sa tu aj Zugspitze, ktorý je s 2962 m najvyšším štítom Nemecka. Stredohorie sa stáva častejším a vyšším smerom zo severu na juh. Najvyšším vrchom stredohoria je Feldberg v Čiernom lese s 1493 m, nasledovaný Großer Arberom v Bavorskom lese s 1453 m. Štíty dosahujúce viac ako 1000 m majú okrem toho aj Krušné hory (Erzgebirge), Smrčiny (Fichtelgebirge) a výnimočne aj Harz, ktoré sú najsevernejšie stredohorie Nemecka s 1141 m vysokým štítom Brocken. Severnejšie od prahu stredohoria sa týčia iba ojedinelé formácie s výškou väčšou ako 100 m, z ktorých je Hagelberg vo Flämingu s 200 metrami najvyšší.

Pozri tiež: Zoznam najvyšších vrchov Nemecka a Zoznam pohorí Nemecka

Najnižším miestom v Nemecku, na ktoré sa dá dokonca vstúpiť, leží 3,54 m pod hladinou mora v depresii (územie ležiace nižšie ako hladina mora) v Neuendorf-Sachsenbande (Šlezvicko-Holštajnsko). Rovnako v tejto spolkovej krajine sa nachádza najhlbšie prirodzené miesto pod vodou: Leží s 39,10 m pod hladinou mora na dne Hemmelsdorfského jazera severo-severovýchodne od Lübecku. Najhlbšie umelo vytvorené miesto leží dokonca 293 m pod hladinou mora na dne povrchovej bane Hambach východne od obce Jülich v Severnom Porýni - Vestfálsku.

[upraviť] Ostrovy

Kriedové skaly na ostrove Rügen, 2003

Vzhľadom na dĺžku pobrežnej línie je v Nemecku pozoruhodný počet ostrovov. Tieto sú v Severnom mori najčastejšie vo forme z pevniny predĺženej reťaze ostrovov a predstavujú zbytky pevniny, ktorá sa klesaním a následným zatopením oddelila od pobrežia. Rozdeľujú sa na severofrízske a východofrízske ostrovy, ktoré sú súčasťou pri odlive objavujúcich sa plytčín. Severofrízske ostrovy patria k Šlezvicko-Holštajnsku a pozostávajú z väčších ostrovov ako Sylt, Amrum a Föhr ako aj oveľa menších ako je Hallig. Dolnosaské východofrízske ostrovy sú si stavbou a veľkosťou podobné. Najväčším z nich je Borkum. Jedinou výnimkou je Helgoland, ktorý je jediným nemeckým ostrovom na šírom mori.

Ostrovy Baltického mora pri nemeckom pobreží sú väčšie a majú členitejší reliéf. Najväčším z týchto ostrovov a zároveň aj najväčším nemeckým ostrovom je Rügen, nasledovaný Usedomom, ktorého východný cíp patrí Poľsku. Podobne ako severomorské ostrovy, sú aj ostrovy Baltického mora obľúbeným turistickým cieľom a sú lemované mnohými rekreačnými strediskami.

Okrem toho sú v Nemecku aj ostrovy vnútrozemského vodstva, z ktorých najznámejšími sú Mainau a Reichenau v Bodamskom jazere a Herrenchiemsee v Chiemsee (nazývané aj Bavorským morom).

Pozri tiež: Zoznam ostrovov Nemecka

[upraviť] Podnebie

Nemecko patrí do miernej klimatickej zóny strednej Európy, leží v oblasti pásma západných vetrov v prechodovej oblasti medzi morskou klímou v západnej Európe a kontinentálnou klímou vo východnej Európe. Na klímu pôsobí okrem iného aj Golfský prúd, ktorý vytvára neobyčajne mierne klimatické podmienky pre tieto zemepisne šírky.

Extrémne počasie, ako napríklad suchá, tornáda, kruté mrazy alebo extrémne horúčavy sú relatívne zriedkavé. Príležitostne sa však objavia víchrice, ktorých pribúdanie obzvlášť v zimných mesiacoch spôsobuje problémy. V rokoch 2000 a 2002 sprevádzali víchrice aj veľké škody. Pravidelne prichádzajú povodne, ktoré prichádzajú v lete po intenzívnych dažďoch (povodeň Odry v 1997 a povodeň Labe v 2002) alebo v zime po topení snehu, môžu viesť k záplavám a značným škodám. Suchá postihujú hlavne severovýchod Nemecka, môžu sa však rozšíriť do celej krajiny ako naposledy počas vlny horúčav v roku 2003.

Klimatické dáta (priemerné hodnoty z rokov 1961–1990):

	Rok	Mar–Máj	Jún–Aug	Sep–Nov	Dec–Feb	Jan	Feb	Mar	Apr	Máj	Jún	Júl	Aug	Sep	Okt	Nov	Dec
Stredná teplota (°C)	8,4	7,8	16,5	9,1	0,9	−0,5	0,5	3,7	7,6	12,2	15,5	17,1	16,9	13,8	9,4	4,2	0,9
Minimálna teplota (°C)	4,6	3,4	11,6	5,5	−2,4	−3,0	−2,5	0,0	3,0	7,3	10,6	12,3	12,0	9,3	5,7	1,6	−1,5
Maximálna teplota (°C)	12,4	12,3	21,4	12,8	2,9	2,0	3,4	7,5	12,1	17,2	20,4	22,0	21,9	18,4	13,1	6,9	3,2
Teplota - interval (°C)	7,8	8,8	9,8	7,3	5,2	5,0	5,9	7,4	9,1	9,9	9,8	9,7	9,8	9,0	7,5	5,3	4,7
Mrazivé dni	103,9	27,5	0,7	16,9	58,7	21,0	19,3	16,4	9,0	2,2	0,3	0,2	0,2	0,8	4,5	11,6	18,4
Dni so zrážkami	178,2	44,0	44,3	43,0	46,8	16,6	13,4	14,9	14,3	14,9	15,1	14,8	14,4	13,6	13,5	15,9	16,8
Zrážky (mm)	700	163	221	166	150	51	40	48	51	65	77	72	71	57	50	58	59
Atmosférický tlak (hPa−1000)	9,3	8,1	13,7	9,9	5,7	5,5	5,5	6,4	7,6	10,2	12,9	14,2	14,2	12,4	9,9	7,3	6,0
Oblačnosť (%)	72,0	69,3	63,0	73,8	81,9	83,5	78,0	74,8	69,3	63,8	64,8	63,5	60,6	66,9	72,9	81,5	84,3

Zdroj: Tyndall Centre for Climate Change Report (po anglicky)

[upraviť] Seizmológia

Vďaka tomu, že Nemecko leží úplne na Eurázijskej doske a na jeho území alebo v jeho blízkosti sa nenachádzajú žiadne iné platne, sa mu zemetrasenia s ťažkými následkami dosiaľ vyhýbali. Aj slabé zemetrasenia sú relatívne zriedkavé.

Východorýnsky zlom v Severnom Porýni - Vestfálsku ale patrí k oblastiam mierne ohrozovanými zemetraseniami. Tento zlom zasahuje aj do územia susedných štátov Belgicka a Holandska (pozri aj Oblasť zemetrasenia Kölner Bucht). Správy o zemetrasení z tohto regiónu pochádzajú už z predchádzajúcich storočí. Od roku 1955 bolo seizmografickou stanicou Bensberg na Univerzite Kolín nad Rýnom nameraných viac ako 2000 zemetrasení. Najsilnejšie namerané zemetrasenie v tomto regióne bolo 13. apríla 1992 v blízkosti nemeckej hranice pri holandskom meste Roermond. Dosiahlo silu 5,9 stupňa na Richterovej stupnici. Otrasy tohto zemetrasenia bolo cítiť až v Londýne a Mníchove. Pri tomto zemetrasení sa zranilo 30 ľudí, hlavne spadnutými predmetmi. V postihnutých krajinách dosiahli celkové škody 150 miliónov eur.

[upraviť] Administratívne členenie

Pozri Administratívne členenie Nemecka

[upraviť] Dejiny

Hlavný článok: Dejiny Nemecka
Pozri aj:

Nemecko bolo zdecimované dvomi svetovými vojnami v prvej polovici 20. storočia. Po skončení 2. svetovej vojny v roku 1945 bolo územie Nemecka rozdelené na štyri okupačné zóny, ktoré obsadili víťazní Spojenci USA, Spojené kráľovstvo, Francúzsko a Sovietsky zväz. Z okupačných zón vznikli dva nemecké štáty: Nemecká spolková republika a Nemecká demokratická republika. K opätovnému zjednoteniu Nemecka došlo až v roku 1990. Nemecko je zakladajúcim členom Európskej únie.

Najstaršie pamiatky sú z doby kamennej. V 5. storočí sa na území dnešného Nemecka usadili Kelti, vytvárali kmeňové vojvodstvá ako Sastko, Durinsko, Bavorsko alebo Alámiu. Po rozpade Rímskej ríše bolo toto územie kolonizované Franskou ríšou a po jej rozpade (845 n. l.) pripadlo územie Nemecka Východofranskej ríši. Na prelome 9. a 10. st. po páde centrálnej moci, došlo opäť k rozdeleniu na jednotlivé kniežatstvá, ktoré sa postupne začali spojovať v jednotný celok, ktorého centrom sa stalo Sasko. Tieto odstredivé tendencie boli samozrejme doprevádzané i územnou expanziou severným, západným a hlavne južným smerom. Len východným smerom sa toto spočiatku príliš nedarilo, pretože tu stáli v ceste "barbarskí" Slovania. Tento vývoj vyvrcholil korunovaním nemeckého kráľa Ota I. pápežom v Ríme r. 962 n. l. za cisára Rímskej ríše (neskôr Svätej ríše Rímskej). Jednota Nemecka trvala zhruba do pol. 11. st., kedy sa opäť začali prejavovať odstredivé tendencie jednotlivých štátov a kniežatstiev, ktoré boli nakoniec "centrálnemu" panovníkovi podriadené len formálne. Toto platilo i pre České kráľovstvo. Nemecko, ako ríša, figurovalo len "papierovo". Jednotlivé štátne útvary potom pokračovali v ďalších územných výbojoch, nezávislých na centrálnej moci a to dokonca i často medzi sebou. V týchto vojnách Česi samozrejme nezostávali pozadu a snažili sa upevniť hlavne politickú moc. Za panovania českého kráľa a neskoršieho cisára Rímskej ríše Karla IV. (1346 - 1378), došlo k opätovnému nastoleniu pevnej centrálnej moci, ale po jeho smrti všetko vypuklo opäť s nemenšou mierou. Toto obdobie malo byť na dlho posledným obdobím kľudu a prosperity 15. a 16. stor., bolo poznamenané neustálymi náboženskými vojnami, ktorým výrazne prispela husitská revolúcia v Čechách. Preto nie je náhoda, že sa Nemecko od r. 1519 nazývalo Svätá ríša rímska národa nemeckého (katolíci). Prvá pol. 17. st. je zasa v znamení mocenských a vojenských sporov medzi Habsburgovcami, ktorí vtedy prakticky nepretržite vládli Nemecku už od r. 1438 a Francúzsku. Spory vyústili vypuknutím 30-ročnej vojny (1618 - 1648), ktorá oficiálne skončila až "Vestfálskym mierom". V tej dobe bolo Nemecko už len akousi konfederáciou cca 300 samostatných štátov, ktoré mali samostatnú politiku a ekonomiku. Medzi týmito štátmi začal v druhej pol 17. stor. vzrastať vplyv branderburgského kupliarstva, ktorého panovník sa roku 1701 prehlásil pruským kráľom. Posledná kapitola "starého Nemecka" bola otvorená vypuknutím napoleonských vojen a územným obsadením časti Nemecka Francúzska, pričom došlo k postupnému zrušeniu asi 200 vtedajších štátikov. Samotná Svätá ríša rímska národa nemeckého bola oficiálne zrušená r. 1806. Po páde napoleonskej vlády došlo síce k čiastočnej revízii pôvodného územia, ale hlavne k posilneniu politického a vojenského vplyvu "živších" štátov, zvlášť potom Pruska. R. 1815 bol vytvorených tzv. Nemecký spolok medzi najsilnejšími štátmi, a to Puskom a Rakúskom. Avšak neustále politické ťahanice o moc vnútri spolku viedli opäť k vypuknutiu rakúsko-pruskej vojne a porážkou Rakúska v r. 1866. Ďalšou vojnou o 4 roky neskôr (1870), tentokrát opäť medzi Francúzskom a Pruskom, došlo ku konečnému zjednoteniu Nemecka pod Pruskou taktovkou. Došlo k zjednoteniu ekonomiky, politiky, posilneniu priemyslu a vyhlásenie Nemeckého cisárstva. Vo svetovej politike sa prejavovalo vytváranie vlastných kolónii zvlášť v Afrike, kde sa dostávalo opäť do konfliktov nielen s tradičným Francúzskom, ale i s Anglickom a Talianskom. Táto politika vojenských ťažení a tvrdej pästi bola však pre mocenské ambície Nemecka osudnou. Po skončení I. sv. vojny bolo silne územne oklieštené a hospodársky zabrzdené. Preto boli, čiastočne i nútene, prijaté niektoré politické zmeny a r. 1918 bola vyhlásená republika, nazývaná podľa ústavy, prijatej o rok neskôr, Výmarská. Nemecko, sužované vojnovými reparáciami, hospodárskymi a sociálnymi problémami a tiež za prispenia netaktnej politiky víťazných štátov, dalo vzniknúť myšlienke národného socializmu a r. 1933 k nástupu nacizmu k moci. Tým bola zahájená ďalšia expanzívna politika do okolitých štátov (Rakúsku, Belgicko, Nórsko, Holandsko, Čechy) a v r. 1939 II. sv. vojny v priebehu ktorej Nemecko obsadilo rozsiahle územia i mimo kontinentálnej Európy a Ázie. Ale ani tento "pokus" Nemecku nevyšiel a tak po kapitulácii r. 1945 bolo rozdelené na 4 okupačné zóny, rozdelené medzi hlavné víťazné štáty (americkú, anglickú, francúzsku a sovietsku). Západné hranice sa navrátili ku stavu z r. 1937. Východné hranice boli posunuté smerom na západ, na rieky Odru a Nisu. Získané územie potom získalo Poľsko ako kompenzácie za násilne zabrané územie Sovietskym zväzom na východe. R. 1946 došlo ku spojeniu anglickej a americkej zóny na tzv. Biozónu a po pripojení francúzskej zóny r. 1948, vznikla tzv. Trizóna. Od r. 1949 tieto štáty začali prevádzať reštrukturalizáciu parlamentného režimu vo svojich zónach a vytvorením Spolkovej republiky Nemecko (NSR), reagoval Sovietský komunistický režim vytvorením bábkového štátu vo svoje zóne, a to Nemeckou "demokratickou" republikou (NDR). Tým došlo k vytvoreniu dvoch navzájom politicky a ekonomicky oddelených štátov a k postupnému vzniku "Studenej vojny", ktorá mohla niekoľkokrát vyústiť k vypuknutiu ďalšieho vojnového konfliktu, tentokrát "atómového". V súvislosti s vývojom v ZSSR koncom 80. rokov došlo r. 1989 k revolúcii v NDR a pádu komunistického režimu. Bol strhnutý Berlínsky múr, ktorý bol symbolom rozdelenia Nemecka a postupne vytvorené podmienky ku znovuzjednoteniu Nemecka. V roku 1994 odošli z územia bývalého NDR poslední ruskí vojaci. Obdobie po zjednotení charakterizovali sociálne napätia, vysoké verejné výdavky a reštrukturalizácia premyslu. Náklady na znovuzjednotenie predstavovali asi polovicu celkových daňových príjmov krajiny. Hospodárske rozdiely medzi východnou a západnou časťou boli väčšie, ako sa predpokladalo. Priemyselná výroba v bývalých východných republikách poklesla o dve tretiny v prvom roku po zjednotení. Koncom 90. rokov ekonomika v týchto krajinách začala rásť v dôsledku značných verejných a súkromných investícií. Mestá ako Drážďany a Lipsko boli obnovené, viac ako 1000 zahraničných spoločností investovalo do nových fabrík, hlavne z toho dôvodu, že pracovníci z tzv. východného bloku boli flexibilnejši čo sa týka pracovného času a mzdy než pracovníci zo západných krajín. Napriek romu, že od zjednotenia Nemecka uplynulo už viac ako 15 rokov, ešte stále pretrvávajú politické i hospodárské rozdiely medzi regiónmi, a práve preto dohoda a konsenzus sú často ťažkopádne. Pomocou rozdelenia daňových príjmov a iných finančných vyrovnaní

[upraviť] Hospodárstvo

výrobný závod Volkswagenu, Wolfsburg

Centrála Deutsche Bank vo Frankfurte nad Mohanom

Hlavný článok: Hospodárstvo Nemecka
Pozri aj: Berlín – financie a hospodárstvo

Nemecko je relatívne chudobné na suroviny, jeho hospodárstvo je zamerané predovšetkým na priemysel a služby. Veľké plochy krajiny sú poľnohospodársky využívané, hoci v poľnohospodárstve pracuje iba 2–3 % z celkového počtu zamestnancov. Nemecko je s hrubým domácim produktom o veľkosti 2,2 bilióna eur (stav k 2004) tretím najväčším národným hospodárstvom sveta. Navyše je Nemecko najväčším exportérom sveta. Životnou úrovňou vyjadrenou indexom Human Development Index je Nemecko na 19. mieste svetového rebríčka. Podľa HDP na obyvateľa je Nemecko medzi krajinami EÚ na 11. mieste.

Toho času je nemecké hospodárstvo charakterizované relatívne nízkym medziročným hospodárskym rastom (2003: −0,1 %, 2004: 1,6 %) a pre Nemecko nezvyčajne vysokou nezamestnanosťou, obzvlášť vo východnom Nemecku. Tieto problémy sú predovšetkým dôsledkom stagnujúceho domáceho dopytu. Naopak v zahraničnom obchode je Nemecko veľmi úspešné a v rokoch 2000 až 2004 sa zvýšil o 49 %. Nezamestnanosť rastie kontinuálne od 70-tych rokov. Hľadanie príčin tejto hospodárskej krízy rozdeľuje spoločnosť: zväzy podnikateľov a neoliberálni ekonómovia tvrdia, že príčinou hospodárskej krízy je tradične silný sociálny štát, lebo nízke náklady na pracovnú silu v susedných východoeurópskych krajinách vedú k presúvaniu výroby. Oponenti poukazujú na to, že iné krajiny s vybudovaným sociálnym štátom ako napríklad Švédsko, Fínsko, Nórsko, Rakúsko dosahujú vysoký hospodársky rast. Ako príčina sa akceptuje aj skutočnosť, že štátne výdavky sa z veľkej časti financujú namiesto daní (ktoré sú nezávislé od pracovného miesta) cez sociálne odvody, ktoré predražujú pracovné miesta. Odborové organizácie a kritici globalizácie argumentujú keynesianistickými modelmi a tvrdia, že sa tuzemský dopyt zoslabil pre krátenia v sociálnej oblasti.

Okrem toho nebolo po znovuzjednotení Nemecka dostatočné ekonomické opodstatnenie pre politicky motivované prispôsobenie východonemeckých platov na západnú úroveň.

Za celosvetovo najviac konkurencieschopné odvetvia nemeckého hospodárstva sa považujú automobilový, elektrotechnický, strojársky a chemický priemysel.

[upraviť] Nezamestnanosť

Nezamestnanosť sa podľa údajov z júla 2005 nachádza na historicky najvyšších úrovniach od konca druhej svetovej vojny. Ukazuje sa, že východné spolkové krajiny dodnes výrazne zaostávajú za pôvodnými spolkovými krajinami s trhovým hospodárstvom. V neutešenej situácii je aj vývoj nezamestnanosti, ktorá až na drobné sezónne výkyvy rastie niekoľko rokov.

Údaje pochádzajú z októbra 2007:

Spolková krajina	Nezamestnanosť Okt 2007	Miera nezamestnanosti Okt 2007
Sasko-Anhaltsko	184 654	14,6 %
Meklenbursko-Predpomoransko	127 504	14,4 %
Berlín	242 241	14,4 %
Brandenbursko	180 777	13,4 %
Sasko	292 776	13,4 %
Brémy	39 148	12,1 %
Durínsko	140 861	11,7 %
Severné Porýnie - Vestfálsko	796 378	8,9 %
Hamburg	76 964	8,6 %
Dolné Sasko	323 855	8,1 %
Sársko	39 922	7,9 %
Šlezvicko-Holštajnsko	108 246	7,6 %
Hesensko	217 576	7,0 %
Porýnie-Falcko	120 107	5,8 %
Bavorsko	298 202	4,5 %
Bádensko-Württembersko	244 428	4,4 %
Východné Nemecko	1 168 813	13,6 %
Západné Nemecko	2 264 826	6,8 %
Nemecko	3 434 000	8,2 %

Zdroj: Spolkový úrad práce

[upraviť] Súvisiace odkazy

Deutsche Bahn (DB) - Nemecké železnice

[upraviť] Iné projekty

Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Nemecko
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nemecko

[upraviť] Externé odkazy

v • d • e Krajiny Nemecka
Bádensko-Württembersko \| Bavorsko \| Berlín \| Brandenbursko \| Brémy \| Dolné Sasko \| Durínsko \| Hamburg \| Hesensko \| Meklenbursko-Predpomoransko \| Porýnie-Falcko \| Severné Porýnie-Vestfálsko \| Sársko \| Sasko \| Sasko-Anhaltsko \| Šlezvicko-Holštajnsko

v • d • e Schengenský priestor
	Belgicko · Česko · Dánsko · Estónsko · Fínsko · Francúzsko · Grécko · Holandsko · Island · Litva · Lotyšsko · Luxembursko · Malta · Maďarsko · Monako · Nemecko · Nórsko · Poľsko · Portugalsko · Rakúsko · Slovensko · Slovinsko · Španielsko · Švédsko · Taliansko

v • d • e Eurozóna
Belgicko · Cyprus · Fínsko · Francúzsko · Grécko · Holandsko · Írsko · Luxembursko · Malta · Nemecko · Portugalsko · Rakúsko · Slovinsko · Španielsko · Taliansko Mimo Európskej únie: Monako · San Maríno · Vatikán Neoficiálni členovia: Andorra · Čierna Hora · Kosovo

v • d • e Štáty Európskej únie
Členské štáty	Belgicko \| Bulharsko \| Cyprus \| Česko \| Dánsko \| Estónsko \| Fínsko \| Francúzsko \| Grécko \| Holandsko \| Írsko \| Litva \| Lotyšsko \| Luxembursko \| Maďarsko \| Malta \| Nemecko \| Poľsko \| Portugalsko \| Rakúsko \| Rumunsko \| Slovensko \| Slovinsko \| Spojené kráľovstvo \| Španielsko \| Švédsko \| Taliansko
Kandidátske krajiny	Chorvátsko \| Macedónsko \| Turecko

v • d • e Krajiny G8
Zakladateľské štáty	Francúzsko - Japonsko - Kanada - Nemecko - Rusko - Spojené kráľovstvo - Spojené štáty - Taliansko
Ostatné štáty	štáty Európskej únie

v • d • e Organizácia Severoatlantickej zmluvy (NATO)
Členské štáty	Belgicko \| Bulharsko \| Česko \| Dánsko \| Estónsko \| Francúzsko \| Grécko \| Holandsko \| Island \| Kanada \| Litva \| Lotyšsko \| Luxembursko \| Maďarsko \| Nemecko \| Nórsko \| Poľsko \| Portugalsko \| Rumunsko \| Slovensko \| Slovinsko \| Spojené kráľovstvo \| Spojené štáty americké \| Španielsko \| Taliansko \| Turecko
Kandidátske štáty	Albánsko \| Chorvátsko \| Macedónsko

v • d • e Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD)
Austrália · Belgicko · Česko · Dánsko, Fínsko · Francúzsko · Grécko · Írsko · Island · Taliansko · Japonsko · Kórejská republika · Kanada · Luxembursko · Maďarsko · Mexiko · Nemecko · Holandsko · Nórsko · Nový Zéland · Poľsko · Portugalsko · Rakúsko · Slovensko · Španielsko · Švédsko · Švajčiarsko · Turecko · USA · Spojené kráľovstvo