Bielorusko
Z Wikipédie
| Bieloruská republika | |||||
|
|||||
| Národné motto: nie je |
|||||
| Štátna hymna: Мы, беларусы (My, Bielorusi) |
|||||
 |
|||||
| Miestny názov | |||||
| • dlhý | Рэспубліка Беларусь | ||||
| • krátky | Беларусь | ||||
| Hlavné mesto | Minsk °′ .š. °′ .d. |
||||
| Najväčšie mesto | Minsk | ||||
| Úradné jazyky | bieloruština, ruština | ||||
| Štátne zriadenie | republika Alexandr Grigorievič Lukašenko Sergej Sergejevič Sidorski |
||||
| Vznik | 3. júl 1990 | ||||
| Susedia | Poľsko, Litva, Lotyšsko, Rusko, Ukrajina | ||||
| Rozloha • celková • voda (%) |
207 595 km² (84.) 0 km² (0 %) |
||||
| Počet obyvateľov • odhad (2005) • sčítanie (2007) • hustota (2005) |
10 300 483 (78.) 9 705 237 47 /km² (151.) |
||||
| HDP • celkový • na hlavu (PKS) |
2007 9 500 USD $ ([[Zoznam štátov podľa HDP|]].) 6925,707 $ (77.) |
||||
| Mena | bieloruský rubeľ = 100 kopejok (BYR) | ||||
| Časové pásmo • Letný čas |
(UTC+2) (UTC+3) |
||||
| Medzinárodný kód | BLR / BY | ||||
| Medzinárodná poznávacia značka | BY | ||||
| Internetová doména | .by | ||||
| Smerové telefónne číslo | +375 | ||||
| Gramotnosť: 99 % | |||||
Bielorusko (po bielorusky: Белару́сь), dlhý tvar názvu Bieloruská republika (po bielorusky: Рэспу́бліка Белару́сь), je najväčší štát na území Európy, ktorý nemá prístup k moru. Bielorusko hraničí so šiestimi štátmi - na juhu s Ukrajinou (891 km), na západe s Poľskom (535 km), na severozápade s Litvou (677 km) na severe s Lotyšskom (167 km) a na severe a východe s Ruskou federáciou (1239 km).
Obsah |
[upraviť] Povrch a podnebie
[upraviť] Povrch
Reliéf Bieloruska je málo členitý, prevažuje relatívne rovinatý terén. Najvyšším bodom je Hara Dziaržynskaja (po bielorusky: Гара Дзяржынская) vysoká 345 m. Krajina je súčasťou Východoeurópskej nížiny. Typickým krajinotvorným prvkom sú početné jazerá (okolo 11 000), ktorých plocha zväčša nepresahuje 0,5 km². Lesy pokrývajú asi 34 % krajiny, panenský prales sa zachoval v Bielovežskej rezervácii (po bielorusky: Белавеская пушча, po poľsky: Puszcza Białowieska) v poľsko-bieloruskom pohraničí (na zozname svetového dedičstva UNESCO).
[upraviť] Podnebie
Bielorusko patrí do mierneho klimatického pásma, ktoré je ovplyvnené Baltským morom a Atlantickým oceánom. Krajina má teplé letá a chladné zimy s relatívne malým počtom zrážok (546 mm - 693 mm). Priemerná letná teplota neprekračuje 17,5°C (júl) a zimná -7°C (január).
[upraviť] Vodstvo
Bieloruské územie sa nachádza na rozvodí medzi Baltským a Čiernym morom. Krajinou pretekajú tri významné vodné toky – Pripiať a Dneper (na 115 km tvorí bielorusko-ukrajinskú hranicu), Berezina a Sož, ktoré tečú do Čierneho mora a rieky na severozápade - Nemunas, Západná Dvina, s Vilija a Západný Bug tečúce do Baltského mora.
[upraviť] Dejiny
Obdobia dejín Bieloruskej republiky:
- Osídľovanie Bieloruska (7. storočie - 6. storočie pr. Kr.)
- Obdobie stredoveku (tzv. Litovské obdobie) (1240 - 1569)
- Poľské obdobie (1569 - 1795)
- Bielorusko ako súčasť Ruského impéria (tzv. Ruské obdobie) (1795 - 1917)
- Bieloruská ľudová republika (25. marec 1918 - 27. február 1919)
- Litovsko-Bieloruská sovietska socialistická republika (1919 - 1920)
- Bieloruská sovietska socialistická republika (tzv. Sovietske obdobie) (1922 - 1991)
- Nezávislé Bielorusko (1991 - )
[upraviť] Obyvateľstvo
[upraviť] Národnostné zloženie obyvateľstva
| Umiestnenie | Národnosť | Počet | % |
|---|---|---|---|
| 1 | Bielorusi | 7 890 373 | 81,3 |
| 2 | Rusi | 1 096 688 | 11,3 |
| 3 | Poliaci | 378 503 | 3,9 |
| 4 | Ukrajinci | 223 210 | 2,3 |
| 5 | Židia | 27 175 | 0,28 |
| 6 | iní | 89 288 | 0,92 |
[upraviť] Vierovyznanie
| Umiestnenie | Náboženstvo | % |
|---|---|---|
| 1 | Pravoslávie | 60 - 70 |
| 2 | Kresťanstvo | 15 - 20 |
| 3 | Protestantizmus a Uniati | 5 - 10 |
| 4 | Ateizmus | 15 - 20 |
[upraviť] Súčasné politické pomery
Bielorusko je republika s prezidentským systémom vlády. Dvojkomorový parlament – Národné zhromaždenie (po bielorusky: Национальное сабрание) – pozostáva zo 110 člennej Snemovne reprezentantov (po bielorusky: Палата представителей) a z Rady republiky (po bielorusky: Сaвет Республики), ktorá má 64 členov. Poslanci dolnej komory sú volení vo všeobecných voľbách v jednomandátových obvodoch, z členov hornej komory sa 56 volí nepriamo a 8 menuje hlava štátu.
V dolnej komore parlamentu v súčasnosti tvoria väčšinu nestraníci (98 kresiel), okrem toho je tu zastúpená Komunistická strana (8 kresiel), Agrárna strana (3 kreslá) a Liberálnodemokratická strana (1 kreslo). Opozičné strany ako Bieloruský ľudový front a Zjednotená občianska strana Bieloruska nezískali v ostatných voľbách ani jediného poslanca.
V istých aspektoch sa javí súčasné Bielorusko ako zmenšenina voľakedajšieho Sovietskeho zväzu.
- Naďalej sa pestuje kult komunistických vodcov Lenina, Dzeržinského a iných.
- Oficiálna politická scéna a médiá sú pozoruhodne jednotné.
- Volebné výsledky sú nezvyčajne presvedčivé.
- Štát štedro dotuje sociálny systém.
Od roku 1994 prezidentský úrad zastáva Alexander Lukašenko (po bielorusky Алякса́ндар Рыго́равіч Лукашэ́нка, známejší je však ruský variant jeho mena). Vo funkcii ho potvrdili ostatné voľby v roku 2006.
Viaceré medzinárodné organizácie, vrátane OBSE, dlhodobo kritizujú politické pomery a označujú tunajšie voľby za neslobodné, vzhľadom na atmosféru v mediách, ktoré významne podporujú súčasnú vládnucu garnitúru. Rada Európy vylúčila Bielorusko ešte v roku 1997, keď sa pri referende a voľbách porušovali princípy demokracie. Kritika sprevádzala aj prezidentské voľby v roku 2006, v ktorých získal súčasný prezident Lukašenko 80 % hlasov. Z jeho súperov bol najúspešnejší Alexander Milinkevič (6 %). Spojené štáty americké zaraďujú krajinu medzi tzv. bašty tyranie.
[upraviť] Mestá
[upraviť] Administratívne rozdelenie
| Brestská oblasť |
| Homeľská oblasť |
| Hrodnianska oblasť |
| Mahiľovská oblasť |
| Minská oblasť |
| Vicebská oblasť |
[upraviť] Zdroj
Matejko, Ľ.: Poznámky k predmetu Východná Európa - krajiny a ľudia, Bratislava, 2007.
[upraviť] Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bielorusko
|
|
 |
|---|---|
|
Oblasti (вобласьць): Brestská oblasť | Homeľská oblasť | Hrodnianska oblasť | Mahiľovská oblasť | Minská oblasť | Vicebská oblasť |
|
|
Hlavné mesto: Minsk |
|
|
|
|
|---|---|
| Albánsko | Andorra | Belgicko | Bielorusko | Bosna a Hercegovina | Bulharsko | Cyprus | Česko | Čierna Hora | Dánsko | Estónsko | Fínsko | Francúzsko | Grécko | Holandsko | Chorvátsko | Island | Írsko | Lichtenštajnsko | Litva | Lotyšsko | Luxembursko | Maďarsko | Malta | Moldavsko | Monako | Nemecko | Nórsko | Poľsko | Portugalsko | Rakúsko | Macedónsko | Rumunsko | Rusko | San Maríno | Slovensko | Slovinsko | Španielsko | Spojené kráľovstvo | Srbsko | Švajčiarsko | Švédsko | Taliansko | Turecko | Ukrajina | Vatikán Ostatné územia: Faerské ostrovy | Gibraltár | Guernsey | Jan Mayen | Jersey | Man | Svalbard |
 |
|
|
||
|---|---|---|
| Členovia | Arménsko • Azerbajdžan • Bielorusko • Gruzínsko • Kazachstan • Kirgizsko • Moldavsko • Rusko • Tadžikistan • Ukrajina • Uzbekistan |  |
| Pridružení členovia | Turkménsko | |
|
|
|
|---|---|
| Členovia | Albánsko · Andorra · Arménsko · Rakúsko · Azerbajdžan · Bielorusko · Belgicko · Bosna a Hercegovina · Bulharsko · Kanada · Chorvátsko · Cyprus · Česko · Dánsko · Estónsko · Fínsko · Francúzsko · Gruzínsko · Nemecko · Grécko · Svätá stolica · Maďarsko · Island · Írsko · Taliansko · Kazachstan · Kirgizsko · Lotyšsko · Lichtenštajnsko · Litva · Luxembursko · Macedónsko · Malta · Moldavsko · Monako · Čierna Hora · Holandsko · Nórsko · Poľsko · Portugalsko · Rumunsko · Rusko · San Maríno · Srbsko · Slovensko · Slovinsko · Španielsko · Švédsko · Švajčiarsko · Tadžikistan · Turecko · Turkménsko · Ukrajina · Spojené kráľovstvo · Spojené štáty · Uzbekistan |
| Partneri pre spoluprácu |
Afganistan · Alžírsko · Egypt · Izrael · Japonsko · Jordánsko · Mongolsko · Maroko · Južná Kórea · Thajsko |
