Litva

Z Wikipédie

Litovská republika


Vlajka	Znak

Národné motto:
Tautos jėga vienybėje (Sila národa je v jednote)

Štátna hymna:
Tautiška Giesmė

Miestny názov

• dlhý

Lietuvos Respublika

• krátky

Lietuva

Hlavné mesto

Vilnius
54°41′ .š. 25°19′ .d.

Najväčšie mesto

Vilnius

Úradné jazyky

litovčina

Štátne zriadenie

hlava štátu
predseda vlády

republika
Valdas Adamkus
Geminidas Kirkilas

Vznik

16. február 1918

Susedia

Poľsko, Lotyšsko, Bielorusko, Rusko

Rozloha
• celková
• voda (%)

65 300 km² (121.)
0 km² (0 %)

Počet obyvateľov
• odhad (2007)
• sčítanie (2006)
• hustota (2007)

3 575 439 (125.)
3 436 617
55 /km² (145.)

HDP
• celkový
• na hlavu (PKS)

2006
17 100 USD $ ([[Zoznam štátov podľa HDP|]].)
11 871 $ (49.)

Mena

litas (=100 centas) (lt)

Časové pásmo
• Letný čas

(UTC+2)
(UTC+3)

Medzinárodný kód

LTU / LT

Medzinárodná poznávacia značka

Internetová doména

.lt

Smerové telefónne číslo

+370

Mapa Litvy

Fyzická mapa Litvy

Litva (po litovsky: Lietuva), dlhý tvar Litovská republika (po litovsky: Lietuvos Respublika) je štát vo východnej Európe. Je najjužnejšou a najväčšou z troch pobaltských krajín. Hraničí s Lotyšskom (dĺžka hraníc 588 km) na severe, s Bieloruskom (677 km) na juhovýchode, s Poľskom (104 km) a ruskou Kaliningradskou oblasťou (255 km) na juhozápade. Litovské pobrežie meria 90 km.

[upraviť] Územie

Litovská republika sa skladá zo štyroch historických regiónov:

Žemaiti (na západe)
Aukštaiti (na východe)
Dzuki (na juhovýchode)
Suvalkii (na juhozápade)

[upraviť] Dejiny

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny Litvy

Obdobia dejín Litovskej republiky:

Zrod litovského štátu (1009 - 1236)
Litovské veľkokniežatstvo (prvá polovica 12. storočia - 1569)
Štát oboch národov (Poľsko-litovský štát) (1569 - 1797)
Litva ako súčasť Ruského impéria (1797 - 1913)
Litva počas prvej svetovej vojny (1914 - 1918)
Nezávislý litovský štát (1918 - 1940)
Litva ako súčasť Sovietskeho zväzu (1940 - 1991)
Súčasná Litva (1990 - )

[upraviť] Povrch a podnebie

Zväčša plochý a rovinatý terén Litvy vytvarovali ľadovce. Vďaka ľadovcovým morénam vznikli aj jediné významnejšie vyvýšeniny na západe a východe krajiny, ktoré ohraničujú prímorskú nížinu, no nepresahujú výšku 300 m. Litovská nížina, ktorá sa tiahne stredom republiky, nepresahuje dokonca nadmorskú výšku 90 metrov. Najvyšší bod Litvy predstavuje pahorok Aukštojas (293,8 m) asi 25 km na juhovýchodne od Vilniusu. (Donedávna sa za najvyšší bod Litvy označoval pahorok Juozapinė, novšie merania však ukázali, že je o približne dve desatiny metra nižší ako neďaleký Aukštojas.) Meno, ktoré má vŕšok od roku 2005, pochádza zo starej litovskej mytológie – Aukštėjas bol významným božstvom a považoval sa za tvorcu sveta.

Litva sa nachádza v prechodnom pásme medzi morským a kontinentálnym podnebím. Priemerné mesačné teploty v januári dosahujú výšku len -5°C a júlové +17°C. Za rok v krajine napadne od 540 - 930 mm zrážok. Jari a jesene bývajú hmlisté.

Zmiešané lesy pokrývajú asi 30 % územia krajiny.

[upraviť] Vodstvo

Krajina má 90 km piesočného morského pobrežia, značnú časť z toho predstavuje Kurónsky záliv, oddelený od mora úzkym piesočnatým polostrovom, označovaným ako Kurónska kosa. Polostrov je na zozname svetového prírodného dedičstva UNESCO. Kurónsky záliv v zime na dva až tri mesiace zamŕza, v lete v ňom teplota vody dosahuje aj 25 °C.

Najvýznamnejšou litovskou riekou je Nemunas, ktorý sem priteká z Bieloruska a ústi do Kurónskeho zálivu. Na 116 km predstavuje hranicu Litvy s Ruskou federáciou a s Bieloruskom. Povodie Nemunasu zaberá až 70 % územia Litvy. V ľudovej tradícii sa ospevuje ako „otec litovských riek“. Za „matku litovských riek“ sa zvykne označovať druhá najväčšia rieka Litvy – Neris, najvýznamnejší prítok Nemunasu na území krajiny. Neris pramení v Bielorusku preteká cez Vilnius a vlieva sa do Nemunasu pri Kaunase.

V Litve sa nachádza vyše 3000 jazier, ktoré sú – podobne ako inde v Pobaltí – ľadovcového pôvodu. Pozornosť si zaslúži najmä jazero Vištytis pri rovnomennom mestečku, ležiacom na jeho brehu (po litovsky: Viśtyčio ežeras; po rusky: Виштынецкое озеро). Vzhľadom na veľkú rozmanitosť flóry a fauny ho niekedy označujú ako „európsky Bajkal“. Malebná zvlnená a zalesnená krajina v okolí bola vyhlásená za prírodnú rezerváciu. Ako skutočný vodný labyrint sa tradične predstavuje jazerná oblasť v okolí mesta Ignalina, kde je aj najväčšie jazero Litvy - Drūkšiai (časť dnes patrí Bielorusku). Na jeho brehu funguje od osemdesiatych rokov atómová elektráreň. Napriek tomu, že nemá pôvodne plánovanú kapacitu (po černobyľskej havárii roku 1986 zastavili výstabu ďalších blokov), niektorí ochranári tvrdia, že jazero je pre potreby elektrárne primalé a voda, ktorá sa doň vracia z chladiacej sústavy, spôsobuje jeho otepľovanie, čo má negatívne dôsledky na ekosystém.

Litva má aj päť ostrovov, ktoré sa nachádzajú v Delte rieky Nemunas - Rusnės sala, Briedžių sala, Keimo sala, Kuilių sala, Trušių sala.

[upraviť] Obyvateľstvo

Litva má 3 575 000 obyvateľov (2007). Národnostné zloženie obyvateľstva Litvý tvorí vyše 83 % obyvateľstva litovskej národnosti. Najvýznamnejšie menšiny tvoria Poliaci (6,7 %) a Rusi (6,3 %). Poliaci žijú najmä v oblasti Vilniusu. Rusi sa najviac koncentrujú v mestách Vilnius a Klaipėda. V pohraničných oblastiach žije bieloruské obyvateľstvo (1,2 %).

Úradný jazyk je litovčina, ale ruská menšina požaduje aj ruštinu. Litovci sú na svoj úradný jazyk hrdí, pretože hovoria najstarším jazykom zo skupiny indoeurópskych jazykov.

Vzťahy z ruskou menšinou sú čiastočne komplikované. Menšina požaduje texty nielen v latinke, ktorú Litovci znova zaviedli ale aj v azbuke. Vznikla ako pozostatok okupácie ZSSR a presídľovania. Litovci považujú ruskú menšinu za príťaž a neakceptujú jej existenciu.

Demografický obraz Litvy výrazne poznačili turbulencie 20. storočia. Počas sovietskej okupácie v rokoch 1940 - 1941 bolo asi 5 000 ľudí popravených a 45 000 deportovaných na Sibír. Počas nemeckej okupácie 1941 - 1945 zahynulo okolo 370 000 ľudí. Po opätovnom pripojení Litvy k ZSSR roku 1945 emigrovalo asi 80 000 ľudí a okolo 205 000 ľudí deportovali na Sibír. Dramaticky postihol krutý osud Židov. Pred druhou svetovou vojnou sa cca 7,5 % obyvateľov hlásilo k židovskej národnosti (najmä mestské obyvateľstvo, remeselníci a obchodníci). Vilnius, kde Židia tvorili až 30 % populácie, niekedy nazývali aj „severný Jeruzalem“. Takmer všetci litovskí Židia zahynuli za nacistickej okupácie alebo emigrovali po vojne do USA a Izraela, takže dnes ich je tu iba okolo 4 000. Významným faktorom, ktorý ovplyvnil národnostnú štruktúru obyvateľstva, bolo po pripojení Litvy k ZSSR, masívne prisťahovalectvo Rusov.

[upraviť] Vierovyznanie

Historicky najrozšírenejším vierovyznaním je katolicizmus, ku ktorému sa hlási 79 % obyvateľov. Litva je jediným štátom na území bývalého ZSSR, kde má katolícka cirkev dominantné postavenie. K východnému kresťanstvu sa hlási najmä ruské obyvateľstvo (4,1 %). Protestantizmus (1,9 %) má z hľadiska počtu veriacich iba okrajový význam a početne nevýznamné komunity predstavujú aj judaisti, moslimi a karaimovia (stará odnož judaizmu). Poslednou skupinou v krajine tvoria ateisti (15 %).

[upraviť] Súčasné politické pomery

Litva je republikou s parlamentnou demokraciou, ktorá sa realizuje v poloprezidentskom systéme. Prezident sa volí priamo. Jednokomorový parlament, Snem (Seimas), tvorí 141 poslancov. Súčasný prezident Valdas Adamkus je v úrade od roku 2004. Jeho predchodcu, Rolandasa Paksasa, predčasne odvolali pre únik informácií. Adamkus, ktorý patrí k litovskej emigrácii, už v úrade prezidenta bol v rokoch 1998 - 2003.

Podľa výsledkov parlamentých volieb z roku 2004 je najsilnejšou politickou stranou Strana práce (po litovsky: Darbo partija), ktorá získala vyše 28 % hlasov a obsadila 39 kresiel. Za ňou nasleduje koalícia dvoch sociálnodemokraticky orientovaných strán, na čele ktorých stoja Algirdas Brazauskas (po litovsky: Lietuvos socialdemokratų partija (LSDP), 20 kresiel) a Arturas Paulaskas (po litovsky: Naujoji sąjunga socialliberalai (NSS), 11 kresiel). Vládu tvorí koalícia LSDP (k tej patrí aj predseda vlády Gediminas Kirkilas).

Ďalej má v parlamente významné zastúpenie Konzervatívna strana (25 kresiel) a dve liberálne strany, medzi nimi aj koalícia, ktorú vedie Rolandas Paksas a ktorá nesie emotívne podfarbený názov Za poriadok a spravodlivosť (po litovsky: Už tvarką ir teisingumą, 11 kresiel). Do vládnej koalície patrí únia Roľníckej strany a Novej demokratickej strany (po litovsky: Valstiečių ir Naujosios demokratijos partijų sąjungos (VNDS)), 10 kresiel. Dve kreslá obsadila strana poľskej menšiny (po litovsky: Lietuvos lenkų rinkimų akcija).

[upraviť] Mestá

[upraviť] Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Litva

[upraviť] Zdroj

Matejko, Ľ.: Poznámky k predmetu Východná Európa - krajiny a ľudia, Bratislava, 2007.

[upraviť] Externé odkazy

Kulturní památky v Litvě (en, lt)

v • d • e Krajiny Európskeho mechanizmu výmenných kurzov
Dánsko • Estónsko • Litva • Lotyšsko • Slovensko Bulharsko nie je oficiálnym členom ERM II, ale jeho mena je naviazaná na euro

v • d • e Štáty Európskej únie
Členské štáty	Belgicko \| Bulharsko \| Cyprus \| Česko \| Dánsko \| Estónsko \| Fínsko \| Francúzsko \| Grécko \| Holandsko \| Írsko \| Litva \| Lotyšsko \| Luxembursko \| Maďarsko \| Malta \| Nemecko \| Poľsko \| Portugalsko \| Rakúsko \| Rumunsko \| Slovensko \| Slovinsko \| Spojené kráľovstvo \| Španielsko \| Švédsko \| Taliansko
Kandidátske krajiny	Chorvátsko \| Macedónsko \| Turecko

v • d • e Schengenský priestor
	Belgicko · Česko · Dánsko · Estónsko · Fínsko · Francúzsko · Grécko · Holandsko · Island · Litva · Lotyšsko · Luxembursko · Malta · Maďarsko · Monako · Nemecko · Nórsko · Poľsko · Portugalsko · Rakúsko · Slovensko · Slovinsko · Španielsko · Švédsko · Taliansko

v • d • e Organizácia Severoatlantickej zmluvy (NATO)
Členské štáty	Belgicko \| Bulharsko \| Česko \| Dánsko \| Estónsko \| Francúzsko \| Grécko \| Holandsko \| Island \| Kanada \| Litva \| Lotyšsko \| Luxembursko \| Maďarsko \| Nemecko \| Nórsko \| Poľsko \| Portugalsko \| Rumunsko \| Slovensko \| Slovinsko \| Spojené kráľovstvo \| Spojené štáty americké \| Španielsko \| Taliansko \| Turecko
Kandidátske štáty	Albánsko \| Chorvátsko \| Macedónsko