Trinidad a Tobago
Z Wikipédie
Republika Trinidadu a Tobaga | |||||
|
|||||
Národné motto: Together we aspire, together we achieve (Spolu sa snažíme, spolu uspejeme) |
|||||
Štátna hymna: Forged From The Love of Liberty (Vytvorení z lásky k slobode) |
|||||
Miestny názov | |||||
• dlhý | Republic of Trinidad and Tobago | ||||
• krátky | Trinidad and Tobago | ||||
Hlavné mesto | Port of Spain °′ .š. °′ .d. |
||||
Najväčšie mesto | Port of Spain | ||||
Úradné jazyky | angličtina | ||||
Štátne zriadenie | republika George Maxwell Richards Patrick Manning |
||||
Vznik | 31. august 1962 | ||||
Susedia | - | ||||
Rozloha • celková • voda (%) |
5128 km² (163.) - km² (zanedbateľné %) |
||||
Počet obyvateľov • odhad ([[]]) • hustota () |
1 300 000 (151.) 215 /km² |
||||
Mena | trinidadsko-tobažský dolár (= 100 centov) () | ||||
Časové pásmo • Letný čas |
(UTC-4) (UTC) |
||||
Medzinárodný kód | TTO/TT | ||||
Medzinárodná poznávacia značka | TT | ||||
Internetová doména | .tt | ||||
Smerové telefónne číslo | +1 868 | ||||
Gramotnosť: 96 % (1992) |
Trinidad a Tobago, dlhý tvar Republika Trinidadu a Tobaga, je štát v Karibskom mori.
Obyvateľstvo: 1,3 milióna / 253 obyv. na km² / 72 %
Rozloha: 5 130 km²
Jazyky: angličtina, kreolská angličtina, hindčina, francúzština, španielčina
Náboženstvá: kresťania 58 %, hinduisti 30 %, moslimovia 8 %, iní 4 %
Etnické zloženie: černosi 43 %, Ázijci 40 %, miešanci 19 %, belosi a Číňania 1 %
Energetický príjem: 2 585 kcal
[upraviť] Dejiny
Ostrovy Trinidad a Tobago objavil v roku 1498 na svojej tretej americkej ceste Kryštof Kolumbus. V roku 1532 si ich privlastnilo Španielsko. V roku 1763 pripadlo Tobago Veľkej Británii a v roku 1797 si Briti podmanili aj Trinidad.
Ostrovy sa začali hospodársky vzmáhať za vlády Veľkej Británie. Rozvinula sa predovšetkým výroba cukru. V roku 1866 bola objavená ropa (dnes hlavné priemyselné odvetvie). Po zrušení otroctva v roku 1834 dovážali na ostrovy námezdné sily, predovšetkým Indov (dnes tvoria 40% obyvateľstva).
V roku 1888 boli Trinidad a Tobago zlúčené do jednej korunnej kolónie, v roku 1941 si na Trinidade USA prenajali na 99 rokov letecké a námorné základne. V roku 1958 sa spojila väčšina západoindických kolónií Veľkej Británie - medzi nimi aj Trinidad a Tobago, Barbados, Jamajka, Náveterné a Záveterné ostrovy - do Západoindickej konfederácie. Po jej rozpade sa Trinidad a Tobago stali nezávislou monarchiou v rámci Britského spoločenstva. Prvým ministerským predsedom sa stal Eric E. Williams.
Na juhu Trinidadu sa za pomoci britských, holandských a amerických ropných firiem vybudovali rafinérie, ktoré spracovávali predovšetkým ropu z Venezuely. Obchod zo západnou Európou sa v roku 1963 rozšíril. V roku 1967 vstúpil Trinidad a Tobago do Organizácie amerických štátov.
V roku 1970 skončilo neúspešné povstanie tzv. čiernych panterov, ku ktorým sa pridala aj časť národnej gardy. Vo voľbách v roku 1971 zvíťazila strana People´s National Movement (PNM) v čele s ministerským predsedom Williamsom. V roku 1976 sa Trinidad a Tobago stali republikou v rámci Britského spoločenstva. Prezidentom bol zvolený Ellis E. I. Clarke, ministerským predsedom a ministrom zahraničia sa stal Eric E. Williams.
Tobago získalo v roku 1978 vnútornú samosprávu. Po smrti populárneho Williamsa v roku 1981 prevzal vládu George Chambers, potvrdený i voľbami z roku 1981. Vzťahy k Jamajke a Barbadosu, ktoré boli už od začiatku karibskej hospodárskej vojny na jar 1983 aj tak napäté, sa výrazne zhoršili po americkej invázii na Grenadu, ktorú Trinidad a Tobago ostro odsúdili.
V júni 1990 sa skupina moslimov pokúsila o štátny prevrat, pri ktorom zahynulo 30 ľudí. Pokus bol potlačený. V decembri 1991 sa konali parlamentné voľby. Zvíťazila opäť vládnuca strana Ľudové národné hnutie (PNM).
[upraviť] Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Trinidad a Tobago
Krajiny v Karibiku |
---|
Antigua a Barbuda | Bahamy | Barbados | Dominika | Dominikánska republika | Grenada | Haiti | Jamajka | Kuba | Svätý Krištof | Svätá Lucia | Svätý Vincent a Grenadíny | Trinidad a Tobago |
Závislé územia: Americké Panenské ostrovy | Anguilla | Aruba | Britské Panenské ostrovy | Kajmanie ostrovy | Guadeloupe | Martinik | Montserrat | Holandské Antily | Portoriko | Turks a Caicos |