Macedónsko
Z Wikipédie
Macedónska republika | |||||
|
|||||
Národné motto: nie je |
|||||
Štátna hymna: Денес Над Македонија (Denes Nad Makedonija: Dnes nad Macedónskom) |
|||||
![]() |
|||||
Miestny názov | |||||
• dlhý | Republika Makedonija | ||||
• krátky | Makedonija | ||||
Hlavné mesto | Skopje °′ .š. °′ .d. |
||||
Najväčšie mesto | Skopje | ||||
Úradné jazyky | macedónčina | ||||
Štátne zriadenie | republika Branko Crvenkovski Nikola Gruevski |
||||
Vznik | 8. september 1991 | ||||
Susedia | Albánsko, Srbsko, Grécko, Bulharsko | ||||
Rozloha • celková • voda (%) |
25 333 km² (146.) 477 km² (1,9 %) |
||||
Počet obyvateľov • odhad (2005) • sčítanie (2005) • hustota (2005) |
2 063 122 (140.) 2 063 122 81 /km² (114.) |
||||
Mena | macedónsky denár () | ||||
Časové pásmo • Letný čas |
(UTC+1) (UTC+2) |
||||
Medzinárodný kód | MKD / MK | ||||
Medzinárodná poznávacia značka | MK | ||||
Internetová doména | .mk | ||||
Smerové telefónne číslo | +389 |
Macedónsko, dlhý tvar Macedónska republika (do OSN bola prijatá - kvôli obavám z územných nárokov Grécka na jeho provinciu - pod názvom Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko, čiže FYROM - Former Yugoslav Republic of Macedonia), je malý štát na Balkánskom polostrove.
V dávnej minulosti patril k centru Macedónie.
Má hornaté územie, pohorie Prokletije. Osou republiky je rieka Vardar s prítokmi Bregalica a Crna. Na juhozápade jazero Ohridské a Prespanské. Podnebie subtropické kontinentálne. V krajine sa používa azbuka.
Národnostné zloženie: Macedónci, Albánci, Turci, Srbi, Arumuni
[upraviť] Dejiny
Pozri aj: Dejiny Juhoslávie
V rokoch 1912 - 1913 bola tá časť historickej Macedónie, ktorá zodpovedá Macedónsku (presnejšie tomu čo v slovenčine dnes nazývame Macedónsko) v dôsledku balkánskych vojen pripojená k Srbsku.
- 1915 - 1918 územie obsadené bulharskou armádou.
- 1918 - začlenenie Macedónska do Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov (od roku 1929 Juhoslávie)
- 1991:
-
- 15. apríla : premenovanie na Macedónska republika'
- 19. november : vyhlásenie nezávislosti po úspešnom referende o nezávislosti (8.9.) a prijatí novej ústavy (18.11.)
- 20. december : žiadosť o medzinárodné uznanie,ktorú však susedné Grécko blokuje v rámci ES až do apríla 1993 z obavy o územné nároky Macedónska na grécku provinciu Makedónia (ktorej názov sa v mnohých jazykoch neodlišuje od názvu Macedónsko alebo Macedónia)
- 1993:
-
- 8. apríl: prijatie do OSN pod názvom Bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko (angl. FYROM) - takto to uznalo aj Grécko; Slovensko a mnohé iné štáty uznávajú aj macedónsky názov Macedónsko/Macedónska republika aj „medzinárodný“ názov FYROM
- 1994:
-
- 18. február: Grécko blokovalo colné hraničné prechody, čím vlastne uvalilo na Macedónsko obchodné embargo
- 1995:
-
- jeseň: normalizácia vzťahov s Gréckom pod vplyvom OSN (13.9.) a zrušenie gréckej blokády hraníc (14.10.)
- 9. november: prijatie do Rady Európy
- 1996:
-
- 8. apríl: uznanie Juhosláviou
- 1999: počas vojny v Kosove, Macedónsko spolupracuje s NATO, ale inak do konfliktu nezasahuje; asi 360 000 albánskych utečencov z Kosova (z ktorých sa mnohí potom vrátili do Kosova) zmenilo etnickú štruktúru Macedónska
- 2001:
-
- jar: ozbrojení albánski vzbúrenci (Národná oslobodzovacia armáda) na západe Macedónska požadujú rovnaké práva pre Albáncov v macedónskej ústave. Boje sa koncentrovali okolo mesta Tetovo. Vzbúrencov podporovali Albánci z Kosova a demilitarizovanej zóny medzi Srbskom a Kosovom.
- jún: po úspešných zásahoch NATO dohodla EU prímerie, podľa ktorého dostali Albánci viac práv a vzbúrenci (v auguste) odovzdali zbrane a Nár. oslobodzovacia armáda sama seba rozpustila
- 2004:
-
- 26. február - macedónsky prezident Boris Trajkovski zomrel po (posádkou spôsobenom) zrútení sa lietadla v Bosne a Hercegovine
- 4. november - USA uznali názov Macedónsko, Grécko protestuje
- 7. november - Referendum o rovnoprávnosti albánskeho obyvateľstva na území Macedónska
- 2008:
Grécko zamietlo vstup krajiny do NATO a trvá na zmenení mena.
[upraviť] Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Macedónsko
|
||
---|---|---|
Členské štáty | ![]() |
|
Kandidátske krajiny |
Chorvátsko | Macedónsko | Turecko |
|
|
---|---|
Albánsko · Bosna a Hercegovina · Čierna Hora · Chorvátsko · Kosovo · Macedónsko · Moldavsko · Srbsko | ![]() |
|
|
---|---|
Albánsko | Andorra | Belgicko | Bielorusko | Bosna a Hercegovina | Bulharsko | Cyprus | Česko | Čierna Hora | Dánsko | Estónsko | Fínsko | Francúzsko | Grécko | Holandsko | Chorvátsko | Island | Írsko | Lichtenštajnsko | Litva | Lotyšsko | Luxembursko | Maďarsko | Malta | Moldavsko | Monako | Nemecko | Nórsko | Poľsko | Portugalsko | Rakúsko | Macedónsko | Rumunsko | Rusko | San Maríno | Slovensko | Slovinsko | Španielsko | Spojené kráľovstvo | Srbsko | Švajčiarsko | Švédsko | Taliansko | Turecko | Ukrajina | Vatikán Ostatné územia: Faerské ostrovy | Gibraltár | Guernsey | Jan Mayen | Jersey | Man | Svalbard |
![]() |
|
|
---|---|
Členovia | Albánsko · Andorra · Arménsko · Rakúsko · Azerbajdžan · Bielorusko · Belgicko · Bosna a Hercegovina · Bulharsko · Kanada · Chorvátsko · Cyprus · Česko · Dánsko · Estónsko · Fínsko · Francúzsko · Gruzínsko · Nemecko · Grécko · Svätá stolica · Maďarsko · Island · Írsko · Taliansko · Kazachstan · Kirgizsko · Lotyšsko · Lichtenštajnsko · Litva · Luxembursko · Macedónsko · Malta · Moldavsko · Monako · Čierna Hora · Holandsko · Nórsko · Poľsko · Portugalsko · Rumunsko · Rusko · San Maríno · Srbsko · Slovensko · Slovinsko · Španielsko · Švédsko · Švajčiarsko · Tadžikistan · Turecko · Turkménsko · Ukrajina · Spojené kráľovstvo · Spojené štáty · Uzbekistan |
Partneri pre spoluprácu |
Afganistan · Alžírsko · Egypt · Izrael · Japonsko · Jordánsko · Mongolsko · Maroko · Južná Kórea · Thajsko |