Svetová obchodná organizácia

Z Wikipédie

Svetová obchodná organizácia


Členovia WTO
Vznik	1. január 1995
Sídlo	Ženeva, Švajčiarsko
Členstvo	152 členských štátov
Oficiálne jazyky	angličtina, francúzština, španielčina
Generálny riaditeľ	Pascal Lamy
Rozpočet	175 miliónov švajčiarskych frankov (cca. 4,23 mld. Sk)
Pracovníci	635 ľudí
Webová stránka	www.wto.int

Svetová obchodná organizácia alebo WTO (z angl. World Trade Organization) je medzinárodná organizácia zaoberajúca sa pravidlami obchodu medzi členskými krajinami za účelom odstraňovania tarifných a netarifných prekážok v obchode. Vytvára pravidlá pre medzinárodný obchod a rieši spory medzi jednotlivími členskými štátmi, z ktorých všetky podpísali približne 30 dohôd.

Centrála WTO sa nachádza vo Švajčiarsku v Ženeve. Pascal Lamy je súčasným generálnym riaditeľom a to od 1.9.2005. Pred ním túto pozíciu zastával Supachai Panitchpakdi. Momentálne ma WTO 151 členov [1], najnovší člen WTO je Tonga. Všetky členské krajiny si musia vzajomne udeliť status „most favoured nation,“ z čoho vyplýva, že členská krajina musi používať rovnaký meter na všetky ostatné členské krajiny (WTO, 2004c).

Od svojho vzniku v roku 1995 je WTO cieľom protestov antiglobalistov.

[upraviť] Dejiny

Brettonwoodska konferencia navrhla vytvorenie Medzinárodnej obchodnej organizácie (ITO z angl. International Trade Organization), ktorá mala vytvárať pravidlá a regulovať obchod medzi krajinami. Charta ITO bola odsúhlasená na konferencii Organizácie spojených národov v Havane na Kube v marci roku 1948. Neuspela však, pretože ju zablokoval Senátom USA. Niektorí historici si myslia, že ITO takto dopadla, pretože americkí obchodníci sa báli možných regulácii zo strany ITO.

Jediný prvok, ktorý prežil je Všeobecná dohoda o clách a obchode (GATT). Po ôsmom kole rokovaní „Uruguajskom kole“ v roku 1995 GATT zavŕšil svoju existenciu vytvorením WTO. Stanovy a zmluvy GATTu prevzala WTO, ktorá bola poverená ich spravovaním spolu s ďalšími asi tridsiatimi dohodami. WTO má v náplni práce aj riešenie nezhôd medzi jednotlivými členmi. Na rozdiel od GATT má WTO aj oveľa bujnejší aparát.

[upraviť] Poslanie

WTO sa snaží zväčšiť objem medzinárodného obchodu podporou odstraňovania prekážok, a takisto sa snaží vytvoriť miesto pre diskusiu.

Princípy Obchodného Systému [2]

Obchodovanie by malo byť bez diskriminácie, tj. člen WTO by nemal uprednostňovať jednu krajinu, ale so všetkými by mal zaobchádzať rovnako. Žiadna krajina by nemala diskriminovať dovozové produkty.
Obchodný systém by mal byť voľný, malo by sa v ňom vyskytovať čím menej bariér, napríklad ciel, ale aj iných.
Obchodný systém by mal byť predvídateľný, zahraničné spoločnosti a vlády by si mali byť isté že nikto nebude vytvárať bariéry tak ako sa mu zamanie, ale že obchod ostane voľný.
Obchodný systém by mal smerovať k väčšej konkurencii.
Obchodný systém by mal byť menej striktný na menej rozvinuté krajiny, mal by im dať viac času na prispôsobenie, vätšiu flexibilitu a viac privilégií.

[upraviť] Štruktúra

Všetci členovia sa môžu podieľať na práci všetkých výborov, pracovných skupín atď. s výnimkou odvolávacej komisie, panelov na urovnávanie sporov a mnohostranných výborov.

Najvyšší Stupeň: Ministerská konferencia Najvyššiu hodnosť vo WTO zastáva ministerská konferencia ktorá musí zasadať aspoň raz za dva roky. Ministerská konferencia predstavuje všetkých členov WTO z ktorých všetci sú krajiny alebo colné únie. Táto skupina môže robiť rozhodnutia vo všetkých veciach všetkých multilaterálnych dohôd.

Druhý Stupeň: Generálne Zhromaždenie

Tretí Stupeň: Rada Pre Obchod

Štvrtý Stupeň: Pomocné Skupiny

Iné výbory

Výbory pre
- Obchod a životné prostredie
- Obchod a Rozvoj
- Regionálne Obchodné dohody
- Rozpočet, financie a správa
Pracovné skupiny pre
- Obchod, dlhy a financie
- Obchod a transfery technológií

[upraviť] Vyjednávanie

Väčšina medzinárodných organizácií pracuje na princípe čo krajina to hlas, alebo každá krajina istý počet hlasov (zvyčajne závisiacich na populácii alebo inom faktore). Avšak vo WTO je veľa rozhodnutí príjmaných dohodou všetkých členov. Výhoda tohoto typu rozhodovania je, že všetky strany sú spokojné pretože sa prijalo to najpopulárnejšie riešenie. Najväčšou nevýhodou je že rokovania zaberajú nekonečne veľa času a konečné rozhodnutie je vyjadrené tak aby sa dalo v budúcnosti čo najťažšie interpretovať.