Rwanda
Z Wikipédie
Rwandská republika | |||||
|
|||||
Národné motto: Ubumwe, Umurimo, Gukunda Igihugu (Jednota, práca, patriotizmus) |
|||||
Štátna hymna: Rwanda nziza (Naša Rwanda) |
|||||
![]() |
|||||
Miestny názov | |||||
• dlhý | Republika y’u Rwanda (rw.), République rwandaise (fr.), Rwandese Republic (angl.) | ||||
• krátky | Rwanda | ||||
Hlavné mesto | Kigali 1°57′ j.š. 30°4′ v.d. |
||||
Najväčšie mesto | Kigali | ||||
Úradné jazyky | rwandčina, francúzština, angličtina | ||||
Štátne zriadenie
Prezident
Predseda vlády |
parlamentná republika Paul Kagame Bernard Makuza |
||||
Vznik | 1. júl 1962 | ||||
Susedia | Burundi, Kongo (býv. Zair), Tanzánia, Uganda | ||||
Rozloha • celková • voda (%) |
26 338 km² (144.) 1 390 km² (5,3 %) |
||||
Počet obyvateľov • odhad (júl 2005) • sčítanie (2002) • hustota (júl 2005) |
9 038 000 (86.) 8 128 553 343,2 /km² (18.) |
||||
HDP • celkový • na hlavu (PKS) |
2005 12 171 mil. $ (129.) 1 380 $ (158.) |
||||
Index ľudského rozvoja (2003) | 0,450 (159.) – nízky | ||||
Mena | rwandský frank (RWF) | ||||
Časové pásmo • Letný čas |
EET (UTC+2) bez zmeny (UTC+2) |
||||
Medzinárodný kód | RWA / RW | ||||
Medzinárodná poznávacia značka | RWA | ||||
Internetová doména | .rw | ||||
Smerové telefónne číslo | +250 |
Rwanda je malý vnútrozemský štát z okolia Veľkých jazier v strednej Afrike, ktorý hraničí s Ugandou, Burundi, Kongom (býv. Zairom) a Tanzániou. Vďaka jej hornatému ale úrodnému terénu sa zvykne nazývať „Kraj tisícich vrchov“ (francúzsky: Pays des Mille Collines). Okolitému svetu sa táto najhustejšie obývaná krajina kontinentálnej Afriky stala známa genocídou z roku 1994. Predtým ju svet poznal ako domov horských goríl.
Obsah |
[upraviť] Dejiny
Prvými známymi obyvateľmi tejto oblasti boli Twaovia (Batwa) a Pygmejovia. Migrácia bantuských kmeňov však spôsobila ich presun alebo splynutie s nastupujúcim obyvateľstvom. Pred obdobím európskej kolonizácie Afriky sa na území dnešnej Rwandy nachádzal jeden z najrozvinutejších monarchiálnych systémov oblasti vytvorená kmeňom Tutsiov.
V roku 1895 sa Rwanda stala nemeckou kolóniou. Nemci tu uplatnili podobný spôsob nepriamej vlády ako Briti v Ugandskom kráľovstve. Po porážke Nemecka v prvej svetovej vojne sa správcom stalo pod mandátom Spoločnosti národov Belgicko. Počas ich nadvlády sa k moci dostali menšinoví Tutsiovia, ktorých považovali za vyššiu triedu ako majoritných Hutuov. Pomocou takejto vlády viedli Belgičania prísnu politiku, čím dochádzalo k polarizácii týchto dvoch kmeňov. Mnoho mladých roľníkov sa pre vysoké dane a hlad presťahovalo do susedných krajín.
Po druhej svetovej vojne zverilo OSN správu krajiny znova Belgicku. Po sérii zmien, vrátane niekoľkých reforiem, zavraždenia kráľa Mutara III. v roku 1959, úteku posledného kráľa z rodu Nyiginyaovcov Kigeriho V. do Ugandy, začali získavať Hutuovia viac z moci a v čase získania nezávislosti v roku 1962 ju prakticky prevzali celú.
V roku 1990 vpadol z Ugandy tutsijský Rwandský vlastenecký front (RPF) s cieľom získať moc. Reakciou vlády Juvénala Habyarimana boli pogromy na tutsijské obyvateľstvo. V priebehu bojov boli Rwandskou vládou tajne trénovaní mladí muži v ozbrojených skupinách nazývaných interahamwe („bojujúci spoločne“). Na propagandu namierenú proti Tutsiom bolo zriadené vysielanie rozhlasovej stanice Radio Télévision Libre des Mille Collines (RTLM). V auguste 1993 podpísala vláda a RPF zmluvu o ukončení bojov známu podľa miesta podpisu ako Arushská dohoda. Boje aj napriek tomu pokračovali. OSN vyslala do oblasti mierové jednotky United Nations Assistance Mission for Rwanda (UNAMIR) pod vedením kanadského generála Roméa Dallairea, ktorý vo svojej knihe Shake Hands With The Devil z roku 2003 ostro kritizuje finačné ako aj ľudské poddimenzovanie tejto misie.
Počas konfiktu bolo RPF obviňované z bombardovania hlavného mesta. Predpokladá sa však, že tieto útoky boli realizované hutuskou armádou s cieľom odôvodnenia etnického násilia. 6. apríla 1994 bolo nad Kigali pri pristávaní zostrelené lietadlo s prezidentom Habyarimanaom. Zostáva nejasné, kto bol skutočným organizátorom atentátu, no hutuskí nacionalisti ho využili ako zámienku na uskutočnenie genocídy. Odhaduje sa, že v priebehu približne 100 dní bolo jednotkami interahamwe zabitých 500 000 až 1 000 0000 Tutsiov a umiernených Hutuov. Pomoc pre jednotky UNAMIR bola odmietnutá. Francúzske jednotky vyslané s cieľom stabilizovať situáciu pod Opération Turquoise nakoniec evakuovali iba nerwandských štátnych príslušníkov, nakoľko ich prítomnosť viedla k vyostreniu situácie.
Vstupom RPF do hlavného mesta Kigali sa dňa 4. júla 1994 oficiálne skončili boje. Z obavy pred odplatou Tutsiov ušli 2 milióny Hutuov do susedných krajín. Väčšina z nich sa už vrátila, no niekoľko militantných členov zostalo v Konžskej demokratickej republike a malo zásluhy na vzniku prvej a druhej Konžskej vojny. V roku 1996 napadla Rwanda a Uganda východnú časť Konžskej demokratickej republiky s cieľom získať vplyv a eliminovať jednotky interahamwe operujúce v tejto oblasti, čo viedlo k prvej Konžskej vojne.
Súčasná Rwanda stále zápasí s dôsledkami genocídy a vojny. Vodcovia rwandskej genocídy sú stíhaní Medzinárodným tribunálom pre vojnové zločiny v Rwande a neformálnym vidieckym právnym programom Gacaca. Súčasná vláda vedená Paulom Kagamem stráca podporu, čo vedie k ďalšiemu napätiu.
[upraviť] Politika
Po vojenskom víťazstve v júli 1994 zostavil Rwandský vlastenecký front koaličnú vládu podobnú za vlády prezidenta Junévala Habyarimana v roku 1992 a dostala názov Širokospektrálna vláda národnej jednoty (Broad Based Government of National Unity). Jej práva boli založené na ústave, Arrushskej dohody z roku 1993 a politických deklarácií zúčastnených politických strán. Národné hnutie pre demokraciu a rozvoj, ktoré bolo hlavným strojcom Rwandskej genocídy, bolo zakázané.
Prvé povojnové prezidentské a parlamentné voľby sa konali v auguste a septembri 2003. Súčasný rwandský parlament má najvyššie zastúpenie žien na svete (48,8 %).
[upraviť] Geografia
Táto malá krajina sa nachádza približne v strede Afriky, pár stupňov južne od rovníka. Západnú hranicu s Konžskou demokratickou republikou tvorí jazero Kivu a údolie rieky Ruzizi; východnú s Tanzániou rieka Kagera; na severe susedí s Ugandou a na juhu s Burundi. Hlavné mesto Kigali sa nachádza v centrálnej časti krajiny.
Úrodná trávnatá savana pohorí rwandského vidieka je posiata malými farmami. Na severozápade sa nachádza vulkanické pohorie Virunga s najvyšším bodom krajiny, sopkou Karisimbi (4 519 m), ktoré sa smerom na juh rozširuje. Prevýšenie smerom z juhu na západ, od povodia Nílu k povodiu Konga, je vyše 2 000 metrov. Svahy západných vrchov sa prudko zvažujú k jazeru Kivu a údoliu rieky Ruzizi, ktoré sú súčasťou Východoafrickej priekopovej prepadliny. Smerom k východu sa pohorie zvažuje miernejšie a prechádza do rovín, močiarov a jazier. Vďaka svojej hornatej povahe sa Rwanda zvykne obrazne nazývať „Kraj tisícich vrchov“ (francúzsky: Pays des Mille Collines).
[upraviť] Administratívne členenie
Rwanda sa v súčasnosti delí na 5 provincií:
- Severná provincia
- Východná provincia
- Južná provincia
- Západná provincia
- Provincia Kigali
Pred 1. januárom 2006 sa Rwanda skladala z 12 provincií, ktoré boli v rámci reorganizácie a decentralizácie úplne zrušené a nahradené súčasnými:
- Butare
- Byumba
- Cyangugu
- Gikongoro
- Gisenyi
- Gitarama
- Kibungo
- Kibuye
- Kigali-vidiek
- Kigali
- Ruhengeri
- Umutara
[upraviť] Klimatické podmienky
Rwanda je tropická krajina, no vďaka vysokej nadmorskej výške sú teploty miernejšie. V horách môže dokonca mrznúť a snežiť. Priemerná teplota pri jazere Kivu v nadmorskej výške 1 463 m je 23°C. Počas dvoch období dažďov (február-máj a september-december) tu dochádza k častým búrkam. Priemerný ročný úhr zrážok je 830 milimetrov, no v západnej a severozápadnej hornatej časti krajiny je vo všeobecnosti väčší ako vo východnej, kde prevažujú savany.
[upraviť] Hospodárstvo
Väčšina obyvateľstva Rwandy žije na dedinách, pričom pre 90 % z nich je zdrojom obživy poľnohospodárstvo. Krajina neoplýva prírodnými zdrojmi a priemysel je slabo rozvinutý. Hlavnými vývoznými artiklami sú káva a čaj. Nízky rast HDP vedie k neustálemu zadlžovaniu.
[upraviť] Obyvateľstvo
Obyvateľstvo Rwandy sa skladá z troch etnických skupín, o ktorých pôvode sa dodnes diskutuje. Niektorí veria, že tieto etnické skupiny vznikali na území dnešnej Rwandy, zatiaľ čo ostatní predpokladajú, že sú výsledkom migrácie. Hutuovia, kmeň zo skupiny Bantu (Západní Afričania), sa v minulosti živili prevažne roľníctvom a dnes tvoria asi 84% väčšinu. Tutsiovia, kmeň zo skupiny Hamite (Východní Afričania), reprezentujú asi 15 % obyvateľstva, pričom až do roku 1959 boli vládnucim etnikom v krajine. Živili sa prevažne chovom dobytka. Twaovia (pygmejovia) sú potomkovia pôvodných obyvateľov a tvoria len 1 % zo súčasného obyvateľstva. Boli to lovci a hrnčiari. Pre všetkých je charakteristická bantuská kultúra. Údaje o etnickom zložení môžu byť skreslené z dôvodu etnických čistiek a sťahovania utečencov do susedných krajín. Rwanda je aj napriek genocíde najhustejšie obývanou krajinou kontinentálnej Afriky. Živobytie takmer každej vidieckej rodiny zabezpečuje farma na úbočí hôr. Mestá vznikajú v okolí administratívnych centier.
[upraviť] Iné projekty
|
|
---|---|
Alžírsko • Angola • Benin • Botswana • Burkina Faso • Burundi • Čad • Demokratická republika Kongo • Džibutsko • Egypt • Eritrea • Etiópia • Gabon • Gambia • Ghana • Guinea • Guinea-Bissau • Juhoafrická republika • Kamerun • Kapverdy • Keňa • Komory • Kongo • Lesotho • Libéria • Líbya • Madagaskar • Malawi • Mali • Maurícius • Mauritánia • Mozambik • Namíbia • Niger • Nigéria • Pobrežie slonoviny • Rovníková Guinea • Rwanda • Senegal • Seychely • Sierra Leone • Somálsko • Stredoafrická republika • Sudán • Svätý Tomáš a Princov ostrov • Svazijsko • Tanzánia • Togo • Tunisko • Uganda • Zambia • Západná Sahara • Zimbabwe | ![]() |
|
||
---|---|---|
Severná Afrika | Alžírsko · Egypt1 · Líbya · Maroko · Sudán · Tunisko · Západná Sahara | ![]() |
Južná Afrika | Botswana · Južná Afrika · Lesotho · Namíbia · Svazijsko | |
Západná Afrika | Benin · Burkina · Gambia · Ghana · Guinea · Guinea-Bissau · Kapverdy · Libéria · Mali · Mauritánia · Niger · Nigéria · Pobrežie Slonoviny · Senegal · Sierra Leone · Togo | |
Východná Afrika | Burundi · Džibutsko · Eritrea · Etiópia · Keňa · Komory · Madagaskar · Malawi · Maurícius · Mozambik · Rwanda · Seychely · Somálsko · Tanzánia · Uganda · Zambia · Zimbabwe | |
Stredná Afrika | Angola · Čad · Gabon · Kamerun · Kongo · Kongo (býv. Zair) · Rovníková Guinea · Stredoafrická republika · Svätý Tomáš a Princov ostrov | |
Závislé územia | Francúzsko: Mayotte · Îles Éparses · Réunion | Portugalsko: Madeira | Španielsko: Ceuta · Melilla · Chafarinas · Peñón de Vélez de la Gomera · Peñón de Alhucemas · Perejil · Kanárske ostrovy | Spojené kráľovstvo: Svätá Helena2 · Britské indickooceánske územie | |