Rakúsko
Z Wikipédie
Rakúska republika | |||||
|
|||||
Národné motto: nie je |
|||||
Štátna hymna: Land der Berge, Land am Strome (Krajina hôr, krajina veľriek) |
|||||
Miestny názov | |||||
• dlhý | Republik Österreich | ||||
• krátky | Österreich | ||||
Hlavné mesto | Viedeň °′ .š. °′ .d. |
||||
Najväčšie mesto | Viedeň | ||||
Úradné jazyky | nemčina, regionálne chorvátčina, slovinčina, maďarčina | ||||
Štátne zriadenie | spolková republika Heinz Fischer Alfred Gusenbauer |
||||
Vznik | 1. republika 1918, 2. republika 1945, suverenita 1955 | ||||
Susedia | Česko, Slovensko, Maďarsko, Slovinsko, Taliansko, Lichtenštajnsko, Švajčiarsko, Nemecko | ||||
Rozloha • celková • voda (%) |
83 858 km² (113.) 1 426 km² (1,7 %) |
||||
Počet obyvateľov • odhad (2005) • sčítanie (2005) • hustota (2005) |
8 184 691 (89.) 8 184 691 98 /km² (103.) |
||||
Mena | Euro (€) (= 100 centov) (EUR) | ||||
Časové pásmo • Letný čas |
(UTC+1) (UTC+2) |
||||
Medzinárodný kód | AUT / AT | ||||
Medzinárodná poznávacia značka | A | ||||
Internetová doména | .at | ||||
Smerové telefónne číslo | +43 | ||||
Gramotnosť: 98% |
Rakúsko, dlhý tvar Rakúska republika (nem. Österreich), je spolkový štát v strednej Európe s parlamentnou demokraciou. Krajina je od roku 1955, kedy ju opustili vojská víťazných mocností druhej svetovej vojny, členom OSN a od roku 1995 členom Európskej únie.
Obsah |
[upraviť] Administratívne členenie
Administratívne sa člení na 9 spolkových krajín (Bundesländer): Burgenland, Dolné Rakúsko (Niederösterreich), Horné Rakúsko (Oberösterreich), Korutánsko (Kärnten), Salzbursko (Salzburg), Štajersko (Steiermark), Tirolsko (Tirol), Viedeň (Wien) a Vorarlbersko (Vorarlberg).
[upraviť] Geografia
[upraviť] Povrch
Povrch štátu pokrýva, až na malú oblasť severne od Dunaja a na východe, mohutný masív Álp. Rakúsko je po Švajčiarsku druhý najhornatejší štát Európy. Celé Východné Alpy sa delia na tri súbežné pásma, z ktorých najväčšie výšky dosahuje stredné pásmo vo Vysokých Taurách 3797 m) a Ötztalských Alpách . Jednotlivé pásma sú navzájom oddelené dlhými pozdĺžnymi údoliami riek Inn, Salzach (Salica), Enns (Enža), Drau (Dráva) a Mur (Mura). Severné pásmo, tvorené vápencami, začína pri Bodamskom jazere Algavskými Alpami, pokračuje Severotirolskými a Salzburskými Alpami a končí Rakúskymi Alpami (Dachstein ¬ 2995 m) a Viedenským lesom. Najmohutnejšie je stredné pásmo, z tvrdých kryštalických hornín, tvoria ho Ötzalské Alpy, Zillertalské Alpy Vysoké Taury, Nízke Taury (Hochgolling ¬ 2863 m), Norické a Cetické Alpy na východe. Z južných vápencových Álp sú v Rakúsku pohraničné Karnské Alpy (Kellerwand ¬ 2770 m) a Karavanky. Alpské predhorie tvorí na severe k Dunajskej kotline sa tiahnuca Rakúska žulová plošina a Hauskuck. Územie severne od Dunaja vypĺňa najjužnejšia časť Českej vysočiny. Z nej patrí Rakúsku čiastočne južná Šumava, Novohradské hory, a hlavne na ne nadväzujúci rozsiahly Dunkelsteinský les.
[upraviť] Vodstvo
Okrem malej krajiny Vorarlbersko, ktorá je odvodňovaná do rieky Rýn, patrí celá vodná sústava Rakúska Dunaju. Rakúsky tok Dunaja je celý splavný a meria 350 km. Dunaj sa využíva aj na lodnú dopravu. Najdôležitejšími prítokmi sú Inn, Lech, Traun, Salzach, Enns. Ostatné rieky nie sú pre prudký spád splavné, ich význam je však značný, pretože v riečnych údoliach sa sústreďuje hospodársky vývoj štátu. Na juhu sú najväčšie toky Dráva (Drau 720 km) a Mura (483 km). Rakúsko má aj veľa jazier. Najväčšie z nich sú Neziderské (pri maďarskej hranici), časť Bodamského (hranica s Nemeckom a Švajčiarskom) a Atterské jazero (v Hornom Rakúsku) nachádzajúce sa v Soľnej komore.
[upraviť] Obyvateľstvo
Rakúsko má 8 184 691 obyvateľov. Má relatívne nízku hustotu obyvateľstva približne 98 obyv./km2. V náboženstve má úplnú prevahu rímskokatolícka cirkev (84%). Rozsiahla časť Rakúska je neobývaná, keďže 2/3 krajiny sú Alpy. V skutočnosti žije každý tretí Rakúšan v piatich veľkých mestách krajiny: Viedeň (má 1 540 000 obyv.), Graz (240 000 obyv.), Linec (205 000 obyv.), Salzburg (148 000 obyv.) a Insbruck (122 000 obyv.). Úradným jazykom je nemčina. Obyvateľstvo tvorí 98 % nemecky hovoriacich. Zvyšné dve percentá sú slovinské (Kärnten), chorvátske (v Burgenlande), maďarské, české a slovenské národnostné skupiny a jazykové menšiny.
[upraviť] Poľnohospodárstvo
Poľnohospodárske možnosti sú väčšie ako vo Švajčiarsku, pretože Rakúsko má priestornejšie alpské údolia s dobrou pôdou a viac nížin. Asi 21 % pôdy pripadá na ornú pôdu, záhrady a vinice, 27 % na lúky a pasienky. Neúrodné pôdy sú vzhľadom k veľmi hornatému povrchu štátu malé, len 11% plochy. Po celom území sa pestuje žito, ovos, jačmeň, zemiaky, na východe pšenica, cukrová repa a kukurica. Ovocinárske záhrady a vinice pokrývajú južné a východné svahy hôr. Vo vysokej nadmorskej výške sa pasie hovädzí dobytok a ovce. Uplatňuje sa tak isto aj rybárstvo a včelárstvo. Rakúsko má aj dostatok lesov (40%), no šetrí svoje lesné porasty a drevo radšej dováža.
[upraviť] Priemysel
Rakúsko má veľké zásoby nerastných surovín. Hutnícky priemysel je najrozvinutejší v Štajersku, kde sa spracováva hnedé uhlie, železná a mangánová ruda, magnezit (2. najväčší výrobca na svete), zinkové a olovené rudy. Podobný ráz má aj ťažba v Tirolsku, v okolí Salzburgu sú významné náleziska kamennej soli a medi. Vyskytujú sa aj vzácne kovy, ako striebro, zlato. Hoci sa uhlie ťaží na viacerých miestach, je ho nedostatok a musí sa dovážať. Železiarstvo a oceliarstvo je rozvinuté vo viedenskej oblasti a v údoliach horného Štajerska (Leolen a Donawitz). Strojársky a automobilový priemysel je hlavne v Hornom Rakúsku a Štajersku. Dôležitým produktom chemického priemyslu je celulóza (Linec, Treibach, Korutánsko a Dolné Rakúsko). Textilný priemysel sa zoskupuje do troch centier - v západnej časti Voralberska, v Tirolsku a Viedni. Elektrotechnický je sústredený vo Viedni, Štajersku, Salzbursku, Korutánsku, sklársky v Tirolsku.
[upraviť] Doprava
Automobilová sieť v zásade prebieha vo východno-západných líniách pozdĺž Dunaja a v severno-južnej línii pozdĺž pohorí Álp. Pozostáva z vedľajších ciest, diaľnic a ciest s vyššou povolenou rýchlosťou.
Železničná doprava je majetkom štátnych železníc (Österreichische Bundesbahnen), iba časťou disponujú súkromné spoločnosti.
Letecká doprava: Letecké spoločnosti Austrian Airlines, Österreichischer Luftverkehr lietajú vzdušnými cestami do 56 štátov a 36 krajín Európy, Blízkeho východu a Severnej Afriky.
Lodná doprava je možná iba po Dunaji, časti jeho vedľajších prítokov a jazerách.
[upraviť] Dejiny
Približne medzi rokmi 700 - 450 bola na území dnešného Rakúska halštatská kultúra. V rokoch 450 pred Kr. až zhruba do prelomu letopočtov tu žili Kelti (laténska kultúra). V 1.- 5. storočí po Kr. tu boli rímske provincie Norikum, Récia a Panónia.
V 5. storočí sa v rámci sťahovania národov konali vpády Germánov a Hunov. V 6. storočí prišli Slovania, neskôr (najmä v 8. storočí) Bavori. Slovania v dnešnom Rakúsku vytvorili okrem iného slovanské Korutánske kniežatstvo (Karantánia).
Roku 788 boli dovtedajšie Korutánske kniežatstvo a grófstvo Traungau premenené na Korutánsku marku a Avarskú marku v rámci Bavorska (ktoré zas patrilo do Franskej ríše). Roku 799 bola oddelená správa Bavorska (vrátane dnešného západného Rakúska) od spoločnej správy Avarskej marky (od konca 9. storočia nazývanej Východná marka) a Korutánskej marky (vrátane dnešného východného Rakúska), nazývaných v 9. storočí spolu "východné oblasti". V 9. storočí patrilo severovýchodné Rakúsko k Veľkej Morave. V roku 863 Franská ríša oddelila správu Východnej marky od Korutánskej marky:
- Východná marka tvorila základ budúceho (a dnešného) vlastného Rakúska. V prvej polovici 10. stor. bola dočasne (najvýchodnejšie časti až do 11. storočia) obsadená starými Maďarmi. Potom (po 955) bola opäť markou Východofranskej ríše. Od roku 976 tu vládli Babenbergovci. Od konca 10. storočia je doložené označenie tohto ich územia ako "Rakúsko". Od roku 1156 bolo premenené na samostatné vojvodstvo v rámci rímsko-nemeckej ríše. Po vymretí Babenbergovcov v roku 1251 vypukli spory o takzvané babenberské dedičstvo medzi českými Přemyslovcami a uhorskými Arpádovcami. V roku 1278 porazil Rudolf I. Habsburský Přemysla Otakara II. a vytvoril základ panstva Habsburgovcov.
- Korutánsko bolo čoskoro pripojené k vlastnému Bavorsku, roku 976 bolo od neho znova oddelené (Korutánske vojvodstvo) a roku 1335 pripadlo rakúskym Habsburgovcom (teda Rakúsku).
V roku 1526 rakúskym Habsburgovcom pripadli aj Čechy a Uhorsko a vznikla tak tzv. habsburská monarchia. V 1556 sa Ferdinand I. z rodu Habsburgovcov stal aj cisárom Rímskonemeckej ríše. V rokoch 1593-1609 sa konala pätnásťročná vojna s Osmanskou ríšou, 1618-1648 tridsaťročná vojna. V roku 1683 boli porazení Turci pri Viedni.
V rokoch 1701-1714 sa konala vojna o španielske dedičstvo. V roku 1713 bola vydaná pragmatická sankcia. Za Márie Terézie a jej syna Jozefa II. nastala centralizácia štátnej moci, zaviedli sa aj reformy podporujúce hospodársky rozvoj.
Roku 1804 bola habsburská monarchia transformovaná na rakúske cisárstvo, v roku 1806 zas naopak zanikla Rímskonemecká ríša. V roku 1815 vytvorilo Rakúsko spolu s Pruskom a Ruskom Svätú alianciu. Po revolúcii 1848-49 nastúpil v monarchii tvrdý policajný režim, takzvaný Bachov absolutizmus. V roku 1867 bolo rakúske cisárstvo transformované na Rakúsko-Uhorsko.
Roku 1879 vznikol Trojspolok. Po sarajevskom atentáte na cisára Františka Ferdinanda d'Este v roku 1914 bola vyhlásená vojna Srbsku a začala sa prvá svetová vojna. V nej bolo Rakúsko-Uhorsko spolu s Nemeckom porazené, čo malo za následok rozpad ríše na nástupnícke štáty.
V rokoch 1918-38 existovala tzv. 1. rakúska republika. V roku 1933 sa konal neúspešný fašistický Dollfussov prevrat. V 1938 prichádza k anšlusu, čiže pripojeniu Rakúska k fašistickému Nemecku. V 1945 oslobodenie sovietskou armádou a Spojencami a následná okupačná správa Rakúska USA, Spojeným kráľovstvom, Francúzskom a ZSSR. Vznikla 2. rakúska republika. V roku 1955 bola s okupačnými štátmi podpísaná tzv. "štátna zmluva" o nezávislosti Rakúska a zákon o neutralite, ktorý bol podmienkou odsunu okupačného sovietskeho vojska.
Po druhej svetovej vojne zaznamenalo Rakúsko značný hospodársky rozvoj. Od 1995 je Rakúsko členom Európskej únie.
[upraviť] Zaujímavosti
- V Rakúsku je okrem bežných pozdravov v nemčine (napr. "Guten Tag!" = "Dobrý deň!") často používaná aj fráza "Grüß Gott!" = "Pozdrav pánboh!", ktorú možno použiť počas celého dňa. Odpoveďou na tento pozdrav je taktiež "Grüß Gott!".
- V nedeľu sú všetky potraviny (vrátane supermarketov) a obchody zatvorené. Výnimkou sú reštaurácie a pohostinstvá.
[upraviť] Pozri aj
[upraviť] Iné projekty
[upraviť] Externé odkazy
|
---|
Burgenland · Dolné Rakúsko · Horné Rakúsko · Korutánsko · Salzbursko · Štajersko · Tirolsko · Viedeň · Vorarlbersko |
|
|
---|---|
Belgicko · Česko · Dánsko · Estónsko · Fínsko · Francúzsko · Grécko · Holandsko · Island · Litva · Lotyšsko · Luxembursko · Malta · Maďarsko · Monako · Nemecko · Nórsko · Poľsko · Portugalsko · Rakúsko · Slovensko · Slovinsko · Španielsko · Švédsko · Taliansko |
|
|
---|---|
Belgicko · Cyprus · Fínsko · Francúzsko · Grécko · Holandsko · Írsko · Luxembursko · Malta · Nemecko · Portugalsko · Rakúsko · Slovinsko · Španielsko · Taliansko Mimo Európskej únie: Monako · San Maríno · Vatikán Neoficiálni členovia: Andorra · Čierna Hora · Kosovo |
|
||
---|---|---|
Členské štáty | ||
Kandidátske krajiny |
|
|
---|---|
Austrália · Belgicko · Česko · Dánsko, Fínsko · Francúzsko · Grécko · Írsko · Island · Taliansko · Japonsko · Kórejská republika · Kanada · Luxembursko · Maďarsko · Mexiko · Nemecko · Holandsko · Nórsko · Nový Zéland · Poľsko · Portugalsko · Rakúsko · Slovensko · Španielsko · Švédsko · Švajčiarsko · Turecko · USA · Spojené kráľovstvo |
|
|
---|---|
Albánsko | Andorra | Belgicko | Bielorusko | Bosna a Hercegovina | Bulharsko | Cyprus | Česko | Čierna Hora | Dánsko | Estónsko | Fínsko | Francúzsko | Grécko | Holandsko | Chorvátsko | Island | Írsko | Lichtenštajnsko | Litva | Lotyšsko | Luxembursko | Maďarsko | Malta | Moldavsko | Monako | Nemecko | Nórsko | Poľsko | Portugalsko | Rakúsko | Macedónsko | Rumunsko | Rusko | San Maríno | Slovensko | Slovinsko | Španielsko | Spojené kráľovstvo | Srbsko | Švajčiarsko | Švédsko | Taliansko | Turecko | Ukrajina | Vatikán Ostatné územia: Faerské ostrovy | Gibraltár | Guernsey | Jan Mayen | Jersey | Man | Svalbard |
|
|
---|---|
Členovia | Albánsko · Andorra · Arménsko · Rakúsko · Azerbajdžan · Bielorusko · Belgicko · Bosna a Hercegovina · Bulharsko · Kanada · Chorvátsko · Cyprus · Česko · Dánsko · Estónsko · Fínsko · Francúzsko · Gruzínsko · Nemecko · Grécko · Svätá stolica · Maďarsko · Island · Írsko · Taliansko · Kazachstan · Kirgizsko · Lotyšsko · Lichtenštajnsko · Litva · Luxembursko · Macedónsko · Malta · Moldavsko · Monako · Čierna Hora · Holandsko · Nórsko · Poľsko · Portugalsko · Rumunsko · Rusko · San Maríno · Srbsko · Slovensko · Slovinsko · Španielsko · Švédsko · Švajčiarsko · Tadžikistan · Turecko · Turkménsko · Ukrajina · Spojené kráľovstvo · Spojené štáty · Uzbekistan |
Partneri pre spoluprácu |
Afganistan · Alžírsko · Egypt · Izrael · Japonsko · Jordánsko · Mongolsko · Maroko · Južná Kórea · Thajsko |