Azerbajdžan

Z Wikipédie

Azerbajdžanská republika


Vlajka	Znak

Národné motto:
Odlar Yurdu
(Zem večného ohňa)

Štátna hymna:
Azərbaycan Respublikasının Dövlət Himni

Miestny názov

• dlhý

Azərbaycan Respublikası

• krátky

Hlavné mesto

Baku
°′ .š. °′ .d.

Najväčšie mesto

Baku

Úradné jazyky

azerbajdžanština

Štátne zriadenie

prezident
predseda vlády

republika s jednokomorovým parlamentom
İlham Əliyev
Artur Rasizadə

Vznik

30. august 1991

Susedia

Arménsko, Irán, Turecko, Gruzínsko, Rusko

Rozloha
• celková
• voda (%)

86 600 km² (111.)
500 km² (0,57 %)

Počet obyvateľov
• odhad (2008)
• sčítanie (2006)
• hustota (2008)

8 621 000 (91.)
7 961 619
90 /km² (101.)

Mena

Manat (= 100 Gopik) ()

Časové pásmo
• Letný čas

(UTC+4)
(UTC+5)

Medzinárodná poznávacia značka

Internetová doména

.az

Smerové telefónne číslo

+994

Gramotnosť: 98,8 %

Azerbajdžan, dlhý tvar Azerbajdžanská republika, je ázijský štát, kedysi zväzová republika ZSSR. Na severe susedí s Gruzínskom (322 km) a Ruskom (284 km), na juhu s Iránom (611 km), na západe s Arménskom (787 km) a enklávou Nachičevan s Tureckom (9 km).

[upraviť] Prírodné podmienky

Obmýva ho Kaspické more. Zo severu je ohraničený pásmami Kaukazu (najvyšší vrch Bazardüzü - 4 466 m n. m.). , na juhovýchode krajiny sa dvíhajú pásma Malého Kaukazu a Arménskej vysočiny. Stred krajiny vypĺňa Kursko-arakská nížina, rozdelená riekami Kura a Araks. Prevažná časť krajiny má suché subtropické podnebie. Pohoria majú vlhkejšie avšak tiež subtropické podnebie. Najvýznamnejším nerastným bohatstvom krajiny sú ložiská ropy a plynu na Apšeronskom polostrove. Význam majú aj železných rúd a alunitov (zdroje hliníka).

[upraviť] Dejiny

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny Azerbajdžanu

Exponované územie Azerbajdžana ležiace v takzvanej kaspickej bráne bolo osídlené už od najstarších čias. V 9. storočí pred Kr. patrilo do ríše Urartu, v 6. storočí pred Kr. do Médskej ríše. V oblasti sa stretali záujmy Grékov, Rimanov a Perzskej ríše. V tomto období sa na pobreží Kaspického mora usídlili kočovné kmene patriace do tureckej jazykovej skupiny. Ich postupným miešaním s Médami a Skýtmi vznikol dnešný Azerbajdžanský národ. Od 7. storočia Azerbajdžan ovládali Arabi, ktorí priniesli do krajiny Islam. V 13. storočí oblasť ovládli Mongoli. Dobyť krajinu sa neskôr usilovali aj Peržania a Turci. Od 18. storočia sa začal prejavovať vplyv cárskeho Ruska v oblasti. V 19. storočí sa krajina rozdelila a stala sa súčasťou Perzskej ríše (Iránu) a Ruska. V roku 1991 bývalá sovietska republika získala nezávislosť. Dnes je obeťou územných sporov a náboženských nepokojov, krajina sa stala obeťou vojen. Ohniskom nepokojov je Náhorný Karabach obývaný Arménmi.

[upraviť] Hospodárstvo

Baku

Je to krajina bohatá na nerastné suroviny - mangán, železo, meď. Počas sovietskej éry vzrástol aj význam ťažby alunitu, minerálu bohatého na hliník, pretože Sovietsky zväz nemal dostatok bauxitu. Významný závod spracúvajúci alunit sa nachádza v azerbajdžanskom meste Zaglik. Už od staroveku sú využívané ložiská ropy v okolí Baku, neskôr boli objavené ďalšie ložiská ropy i v Kaspickom mori. Na úpätiach pohorí a v dolinách riek sa pestujú rôzne poľnohospodárske plodiny, najmä bavlník, obilniny, ryžu, ovocie, čaj a tabak.Porasty pohorí vytvárajú zas vhodné podmienky na chov hovädzieho dobytka, kôz a oviec. Ekonomické problémy krajiny sa od rozpadu ZSSR pomaly prehlbovali. K prepadu im ešte dopomohol konflikt so susedným Arménskom. Celkovo sa však Azerbajdžanská vláda začala zaoberať ekonomickými problémami len v posledných rokoch, kedy začala s ekonomickými reformami. Baku malo tiež problém s dodávkami svojej ropy na západné trhy. Prehlbujú sa obchodné styky s Tureckom, naopak upadajú vzťahy s bývalými republikami ZSSR. Celá ekonomika je výrazne závislá na cene ropy. V krajine žije veľké množstvo obyvateľstva pod hranicou chudoby (skoro 50%).

[upraviť] Ekológia

Jedným z hlavných problémov štátu sú značné ekologické škody spôsobené znečistením v priemyselných oblastiach. Priemyselné oblasti sú ekologicky veľmi znečistené a predstavujú veľký problém tejto krajiny.

[upraviť] Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Azerbajdžan

v • d • e Krajiny v Juhozápadnej Ázii
Afganistan • Arménsko • Azerbajdžan • Bahrajn • Cyprus • Egypt • Gruzínsko • Irak • Irán • Izrael • Jemen • Jordánsko • Katar • Kuvajt • Libanon • Omán • Palestínske autonómne územie • Saudská Arábia • Spojené arabské emiráty • Sýria • Turecko

v • d • e SNŠ
Členovia	Arménsko • Azerbajdžan • Bielorusko • Gruzínsko • Kazachstan • Kirgizsko • Moldavsko • Rusko • Tadžikistan • Ukrajina • Uzbekistan
Pridružení členovia	Turkménsko