Rusko
Z Wikipédie
O iných významoch výrazu Rusko pozri Rusko (rozlišovacia stránka).| Ruská federácia | |||||
|
|||||
| Národné motto: nie je |
|||||
| Štátna hymna: Россия, священная наша держава |
|||||
 |
|||||
| Miestny názov | |||||
| • dlhý | Российская Федерация | ||||
| • krátky | Россия | ||||
| Hlavné mesto | Moskva °′ .š. °′ .d. |
||||
| Najväčšie mesto | Moskva | ||||
| Úradné jazyky | ruština v jednotlivých subjektoch ďalšie |
||||
| Štátne zriadenie | republika Dmitrij Medvedev Vladimír Putin |
||||
| Vznik | 12. jún 1990 (862) |
||||
| Susedia | Nórsko, Fínsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Bielorusko, Ukrajina, Gruzínsko, Azerbajdžan, Kazachstan, Mongolsko, Čína, Kórejská ľudovodemokratická republika, Japonsko, Spojené štáty americké | ||||
| Rozloha • celková • voda (%) |
17 075 200 km² (1.) 79 400 km² (0,5 %) |
||||
| Počet obyvateľov • odhad (2007) • sčítanie (2007) • hustota (2007) |
142 024 351 (8.) 142 024 351 8,3 /km² (8.) |
||||
| HDP • celkový • na hlavu (PKS) |
2006 1 bilión 746 miliárd USD $ ([[Zoznam štátov podľa HDP|]].) 13 210 $ ([[Zoznam štátov podľa HDP na hlavu v parite kúpnej sily|]].) |
||||
| Mena | ruský rubeľ (=100 kopejok) (RUR) | ||||
| Časové pásmo • Letný čas |
(UTC+2) (UTC+3) |
||||
| Medzinárodný kód | RUS / RU | ||||
| Medzinárodná poznávacia značka | RUS | ||||
| Internetová doména | .ru (má stále rezervovanú aj doménu .su) | ||||
| Smerové telefónne číslo | +7 | ||||
Rusko (po rusky: Россия), dlhý tvar Ruská federácia (RF) (po rusky: Российская федерация) je demokratický federálny štát s republikánskou formou vlády. Jej rozloha je 17 075 200 km², je teda najväčšou krajinou sveta. Nachádza sa vo východnej Európe a severnej Ázii. Územím Ruska prechádza 11 časových pásiem.
Obsah |
[upraviť] Hranice
Ruská federácia hraničí celkovo so 16 krajinami a so 14 po súši:
-
- NA SEVEROZÁPADE
- Nórsko (219,1 km, po súši 195,8 km)
- V dĺžke 152,8 km hranica Ruska a Nórska vedie riekami a jazerami a 23,3 km vedie po mori.
- Fínsko (1325,8 km, po súši 1271,8 km)
- V dĺžke 180,1 km hranica Ruska a Fínska vedie riekami a jazerami a 54 km vedie po mori.
- NA ZÁPADE
- Estónsko (466,8 km, po súši 324,8 km)
- V dĺžke 145 km hranica Ruska a Fínska vedie po mori.
- Hranica s Kaliningradskou oblasťou je dlhá 236,1 km a 22,4 km z nej vedie po mori.
- Poľsko (236,3 km, po súši 204,1 km)
- Hranica s Kaliningradskou oblasťou je dlhá 0,8 km z toho 32,2 km vedie po mori.
- Bielorusko (1239 km)
-
- NA JUHOZÁPADE
- Ukrajina (2245,8 km, po súši 425,6 km)
- V dĺžke 320 km hranica Ruska a Ukrajiny vedie po mori.
- NA JUHU
- Gruzínsko (897,9 km, po súši 875,9 km)
- V dĺžke 56,1 km hranica Ruska a Gruzínska vedie riekami a jazerami a 22,4 km po mori.
- Azerbajdžan (350 km, po súši 327,6 km)
- V dĺžke 55,2 km hranica Ruska a Azerbajdžanu vedie po mori.
- Kazachstan (7598,6 km, po súši 7512,8 km)
- V dĺžke 1576,7 km hranica Ruska a Kazachstanu vedie riekami a jazerami a 85,8 km po mori.
- Mongolsko (po súši 3485 km)
- Čína (po súši 4209,3 km)
- Kórejská ľudovodemokratická republika (39,4 km)
- V dĺžke 17 km hranica Ruska a KĽDR vedie riekami a jazerami a 22,1 km vedie po mori.
- NA VÝCHODE
- Japonsko (194,3 km)
- Spojené štáty americké (49 km)
S Bieloruskom, Mongolskom a Čínou nemá Rusko hranicu vedúcu po vode.
Problém súčasných hraníc Ruskej federácie s bývalými sovietskymi republikami v medzinárodno-právnom vzťahu ešte nie je skončený. Napríklad hranica medzi Ruskom a Ukrajinou je doteraz ohraničená, hoci jej určenie bolo zakončené v roku 2006.
[upraviť] Hranice po súši
Západná suchozemská hranica Ruska sa neviaže k nejakým prírodným hraniciam. V časti od Baltského do Azovského mora prechádza obývaným územím. V tejto oblasti hranicu vymedzujú železnice na trase Petrohrad - Tallinn, Moskva - Riga, Moskva - Minsk - Varšava, Moskva - Kyjev, Moskva - Charkov.
Južná hranica po zemi s Gruzínskom a Azerbajdžanom vedie cez hory Kaukazu od Čierneho po Kaspické more. Železničná trať v tejto oblasti lemuje brehy morov. Cez strednú časť chrbta vedú dve diaľnice, ktoré sú v zime často zasypané snehom.
[upraviť] Hranica s Kazachstanom
Hranica s Kazachstanom je najdlhšia hranica Ruska, ktorá vedie po súši. Vedie cez Zavolžie, južný Ural a juh Sibíri. Cez hranicu prechádzajú mnohé železnice smerujúce do strednej Ázie (Astrachan - Guriev, Saratov - Uraľsk, Orenburg - Taškent) a Kazachstanu (Barnaul - Alma-Ata). Hranicou prechádza aj malá časť Transibírskej magistrály (Čeľabinsk - Omsk), Stredosibírskej a Južnosibírskej magistrály.
[upraviť] Hranica s Čínou
Hranica s Mongolskom je druhá najdlhšia hranica Ruska. Prechádza riekou Amur a jeho prítokom Ussuri a Argun. Stretáva sa s Čínskovýchodnou železnicou, postavenou ešte v roku 1903 a diaľnicou do Vladivostoku, ktorá pokračuje na čínskom území, aby tak mohla čo najkratším možným spôsobom spojiť ďaleký Východ so Sibírou.
[upraviť] Hranica s Mongolskom
Prechádza hornou oblasťou južnej Sibíri a delí ju Transibírska magistrála na trase Ulan-Ude - Ulanbatar - Peking.
[upraviť] Hranica s KĽDR
Hranicou Kórejskej ľudovodemokratickej republiky prechádza železničná trať smerujúca do Pchjong-jangu.
[upraviť] Hranice po mori
Hranicu, ktorá prechádza len morom má Rusko s USA a Japonskom. Sú to úzke prielivy, ktorými sú rozdelené Južné Kurily od ostrova Hokkaidó a Ratmonov ostrov od ostrova Kruzensteina (tzv. Diomedove ostrovy). Celková dĺžka hraníc vedúca po vode je 38 807,5 km.
[upraviť] Severná hranica
Najdlhšia morská hranica Ruska je dlhá 19 724,1 km a prechádza pobrežím Severného ľadového oceánu, Barentsovho, Kurského, Lapteho, Východosibírskeho a Čutského mora. Plaviť sa bez ľadoborca sa dá iba pri severných brehoch Kolského polostrova. Všetky prístavy, ktoré sa nachádzajú na sever Ruska okrem prístavu v meste Murmansk sa využívajú iba v letných mesiacoch (2 - 3 mesiace), pretože na väčšinu roka sú zamrznuté. Toto je dôvod prečo sa severná hranica Ruska nevyužíva na lodné spojenie s inými krajinami.
[upraviť] Západná hranica
Druhá najväčšia morská hranica v dĺžke 16 997 km prechádza pobrežím Tichého oceánu a Beringovým, Ochotským a Japonským morom. Juhovýchodné pobrežie Kamčatky sa nachádza bezprostredne pri oceáne. Hlavné nezamŕzajúce prístavy v tejto oblasti sú v mestách Vladivostok a Nachodka.
Železnica sa k pobrežiu Ruska dostane iba na juhu prímorského kraja v oblasti prístavov v Tatárskom prielive (Sovietska Gavan a Vanino). Prímorské oblasti sú tu veľmi riedko osídlené.
[upraviť] Hranica Azovského mora
Hranica Azovského mora prechádza od Taganrogského zálivu do Kerčského prielivu, a potom čiernomorským pobrežím Kaukazu. Hlavné prístavy na pobreží Čierneho mora sú v mestách Novorossijsk (najväčší prístav Ruska) a Tuapse. Známymi prístavmi Azovského mora sú Ejsk a Taganrog. More je však veľmi plytké, preto tu nie je veľa prístavov. Ďalším problémom je, že pobrežie Azovského mora na krátku dobu zamŕza a plavba v zimnom období je tu možná iba s ľadoborcami.
[upraviť] Hranica Baltského a Azovsko-čiernomorského úmoria
Dĺžka morského pobrežia Baltského a Azovsko-čiernomorského úmoria je dlhá 389,5 kilometra. Využíva sa veľmi intenzívne.
[upraviť] Hraničné prístavy Ruska
V Sovietskom zväze sa prístavy stavali predovšetkým v regióne Pobaltia. Najväčším morským obchodným prístavom krajiny je prístav v Petrohrade, ale v súčasnosti sa stavajú vo Fínskom zálive aj ďalšie, ktoré sa v budúcnosti využijú ako ropné terminály.
[upraviť] Najvzdialenejšie body Ruskej federácie
- Najsevernejší bod Ruska je na myse Čeljuskin na ostrove Zem Františka Jozefa.
- Najjužnejší bod Ruska sa nachádza v Dagestane na hranici s Azerbajdžanom.
- Najzápadnejší bod Ruska je Baltská kosa v Kaliningradskom zálive.
- Najvýchodnejší bod Ruska je na Ratmonovom ostrove v Beringovom prielive.
[upraviť] Dejiny
Obdobia dejín Ruskej federácie:
- Územie Ruska pred vytvorením Starej Rusi (7. storočie pr. Kr. - 5. storočie)
- Stará Rus (5. storočie - 9. storočie)
- Kyjevská Rus (882 (862) - (1132) 1125)
- Moskovské kniežatstvo (1246 - 14. stor.)
- Moskovské veľkokniežatstvo (14. stor. - 1547)
- Ruské cárstvo (1547 - 1721)
- Ruské impérium (1721 - 1917)
- Ruská sovietska federatívna socialistická republika (1918 - 1922)
- Zväz sovietskych socialistických republík (1922 - 1991)
- Ruská federácia (1991)
[upraviť] Povrch a podnebie
[upraviť] Povrch
Väčšia časť Ruskej federácie sa nachádza v stabilnej oblasti vrchnej časti zemskej kôry Eurázijskeho kontinentu. Má väčšinou rovinatý, nízkohorský povrch. Podľa výšky a charakteru reliéfu v kontinentálnej časti Ruskej federácie sa územie delí na 6 veľkých oblastí:
- pahorkatinovo-nížinatú (európska časť Ruskej federácie)
- nížinato-rovinatú (západná Sibír)
- nízkohorskú (stredná Sibír)
- horskú (južná Sibír)
- horskú a nížinatú (severná časť Ďalekého východu)
- horsko-rovinatú (Ďaleký východ)
Súčasťou takéhoto rozdelenia oblastí Ruskej federácie sú aj pohoria Ural a Kaukaz, ktoré ohraničujú európsku časť krajiny a západnú Sibír.
Na južnom Urale sa nachádza jedna z najväčších pamiatok historickej kultúry z tejto oblasti - Kapova jaskyňa, kde v roku 1959 našli najstaršie paleolitické nástenné maľby mamuta, koňa a nosorožca.
Okrem toho je tu vyše 100 unikátnych granitových útesov zaujímavých tvarov, ktoré sú na zozname chránených objektov sveta. Najväčší z nich s výškou 750 m sa nachádza v Krasnojarskom kraji.
V oblasti Veľkého Kaukazu sa nachádza najvyšší bod Ruskej federácie - Elbrus, ktorý dosahuje výšku 5642 metrov nad morom. Susedný vrch Kazbek (hneď oproti nemu) má výšku 5621 m. Najnižším bodom v krajine je Kaspické more vo výške 27 metrov nad morom.
Hneď pri Elbruse sa nachádza známe ruské alpinistické stredisko Terskolom, ktoré je centrom vysokohorskej turistiky.
[upraviť] Podnebie
Ruská federácia je štát s pomerne chladným podnebím. Teploty v zime siahajú hlboko pod bod mrazu.
Krajina sa rozkladá v štyroch klimatických pásmach:
- arktické pásmo
- subarktické pásmo (moria Severného ľadového oceánu, arktické ostrovy)
- mierne pásmo (väčšia časť územia krajiny)
- subtropické pásmo (časť čiernomorského pobrežia Kaukazu)
Podľa klimatických ukazovateľov sa územie Ruskej federácie delí na:
- Ruská arktída
- Charakteristika: Dlhé slnečné dni v období od apríla do polovice septembra a nočné dni od polovice októbra do konca februára.
- Európska časť Ruska
- Charakteristika: Jednoznačný vplyv Atlantického oceánu na územie, kde sa morský vzduch pretvára na suchý kontinentálny. V tejto oblasti nastáva zmena charakteru západného a východného podnebia.
- Západosibírska rovina (Altaj, Sajany)
- Charakteristika: Dosah kontinentálneho podnebia od severu na juh.
- Východná Sibír
- Charakteristika: Územie s kontinentálnym podnebím, ktoré má chladné zimy a teplé letá.
- Ďaleký východ
- Charakteristika: Pre toto územie je typické monzúnové podnebie.
Najchladnejším mesiacom v Rusku je január, kedy teplota vzduchu dosahuje okolo -30°C. Je to zhruba 20-stupňový rozdiel oproti teplotám na Sibíri, kde januárová teplota dosahuje hodnotu -50°C. Absolútne teplotné minimum, čo dokumentuje aj pamätník (tzv. Pól chladu), tu namerali v roku 1982 (-68°C, Verchojanský chrbát).
Ruskí vedci robili výskumy a zaznamenali, že za každých sto rokov sa územie Ruskej federácie oteplí o 0,9°C. Posledné takéto meranie sa uskutočnilo v 70. rokoch 20. storočia.
[upraviť] Vodstvo
Hlavný problém vodných tokov a jazier Ruskej federácie je znečistenie riek a vodných diel poľnohospodárskou činnosťou. To je dôvod, prečo vodné objekty nevyhovujú európskym normám a potrebám. Podľa zákona sa 76 % vody používa na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou a liečebné účely a 24 % sa využíva v priemysle.
V krajine je asi 300 minerálnych prameňov - Essentuki, Piatigorsk, Železnovodsk, Kislovodsk (Severný Kaukaz), Belokuricha (Altaj), Marcipánova voda (Karélia), Macesta (Čiernomorské pobrežie Kaukazu) a iné.
[upraviť] Moria
Brehy Ruskej federácie obmýva 12 morí, ktoré patria trom úmoriam oceánov a Kaspickému moru:
- Atlantický oceán: Baltské more, Čierne more, Azovské more
- Severný ľadový oceán: Barentsovo more, Biele more, Karské more, More bratov Laptevovcov, Východosibírske more, Čukotské more
- Tichý oceán: Beringovo more, Ochotské more, Japonské more
[upraviť] Jazerá
Ruská federácia je krajina jazier, hoci veľkých jazier je tam málo. Ich celkový počet prevyšuje počet 2,7 miliónov a ich rozloha je väčšia ako 400 000 km² (bez najväčšieho - Kaspického mora, ktoré má zhruba 371 000 km²).
Jazerá na území Ruskej federácie (podľa rozlohy):
- Kaspické more
- Bajkal
- Ladožské jazero
- Onežské jazero
- Tajmyrské jazero
- Hanka
- Čudské jazero
- Jazero Čany
- Biele jazero
- Topozero
- Ilmenské jazero
- Imandra
- Hantajské jazero
- Sekozero
- Kulundinské jazero
- Telecké jazero
- Vištynecké jazero
- Nero
- Pleščevovo jazero
- Elgygytgyn
[upraviť] Rieky
Územím Ruskej federácie preteká vyše 2,5 milióna riek. Najvodnatejšia z nich je rieka Jenisej tečúca strednou Sibírou. Väčšina ruských riek vteká do Severného ľadového a Tichého oceánu.
Bezodtokové Kaspické more zásobuje vodou rieka Volga, ktorá je najdlhšou riekou Ruskej federácie a zároveň jedinou, ktorá sa vlieva do tohto mora. Je tiež najdlhšou riekou Európy a piatou najdlhšiou riekou sveta. Rieka je spojená s kanálmi Baltského, Bieleho, Azovského a Čierneho mora a s riekou Moskva.
Ostatné rieky: Jenisej, Ob, Lena, Irtyš, Amur, Angara, Volga, Don, Oka, Moskva, Neva, Ural, Dneper, Severná Dvina, Pečora, Selenga
- Rieky polostrova Kamčatka
- Rieky polostrova Sachalin
[upraviť] Obyvateľstvo
Podľa najnovších údajov z 1. septembra 2007 počet obyvateľov Ruskej federácie činí 142 024 351[1] obyvateľov.
Prvé sčítanie obyvateľstva Ruska sa datuje do rokov 1718 - 1724. V roku 1745 malo Rusko takmer 15,4 miliónov obyvateľov, na začiatku 19. storočia sa ich počet zvýšil na 26,7 miliónov a v polovici storočia 42,4 miliónov. V roku 1900 počet obyvateľov stúpol na 71,1 miliónov, avšak do konca 19. storočia sa každým rokom počet obyvateľstva Ruska zvyšoval iba o 1 %.
Demografický rozvoj obyvateľstva Ruskej federácie v 20. storočí bol dramatický. Pričinilo sa o to mnoho faktorov vrátane prvej svetovej vojny a občianskej vojny, revolúcie v roku 1917 a následnej emigrácie ruského obyvateľstva do krajín západnej Európy, hladomor v krajine v rokoch 1932 - 1933 a represálie voči obyvateľstvu v 30. rokoch 20. storočia. Táto situácia sa čiastočne zlepšila v rokoch 1937 - 1939 zákonom z roku 1936, ktorý zakazoval abort.
Veľká vlastenecká vojna (1941 - 1945), povojnový rast obyvateľstva (1946 - 1955) a jej pokles na začiatku 60. rokov 20. storočia boli hlavnými príčinami, pre ktoré Sovietsky zväz začal viesť tzv. propôrodnú politiku (1982 - 1987) (po rusky: пронаталистская политика). Tento druh politiky priniesol svoje ovocie v roku 2002, keď sa konalo sčítanie ľudu. V ňom sa Ruská federácia umiestnila na 7. mieste spomedzi krajín sveta s počtom obyvateľov 145 166 731 aj napriek prirodzenému úbytku 8 000 000 obyvateľstva v rokoch 1992 - 2002, ktorý sa čiastočne vykompenzoval migráciou obyvateľstva z pobaltských a zakaukazských republík.
[upraviť] Národnostné zloženie obyvateľstva
| Umiestnenie | Národnosť | Počet | % |
|---|---|---|---|
| 1 | Rusi | 115 889 107 | 79,83 |
| 2 | Tatári | 5 554 601 | 3,83 |
| 3 | Ukrajinci | 2 942 961 | 2,03 |
| 4 | Baškirci | 1 673 389 | 1,15 |
| 5 | Čuvaši | 1 637 094 | 1,13 |
| 6 | Čečenci | 1 360 253 | 0,94 |
| 7 | Arméni | 1 130 491 | 0,78 |
| 8 | Mordvíni | 843 350 | 0,58 |
| 9 | Avari | 814 473 | 0,56 |
| 10 | Bielorusi | 807 970 | 0,56 |
| 11 | Kazachovia | 653 962 | 0,45 |
| 12 | Udmurti | 636 906 | 0,44 |
| 13 | Azerbajdžanci | 621 840 | 0,43 |
| 14 | Marijci | 604 298 | 0,42 |
| 15 | Nemci | 597 212 | 0,41 |
| 16 | Kabardínci | 519 958 | 0,36 |
| 17 | Osetínci | 514 875 | 0,35 |
| 18 | Dargínci | 510 156 | 0,35 |
| 19 | Buriati | 445 175 | 0,31 |
| 20 | Jakuti | 443 852 | 0,31 |
| 21 | Kumovia | 422 409 | 0,29 |
| 22 | Inguši | 413 016 | 0,28 |
| 23 | Lezgýnci | 411 535 | 0,28 |
| 24 | Komijci | 293 406 | 0,2 |
| 25 | Tuvinci | 243 442 | 0,17 |
| 26 | Židia | 229 938 | 0,16 |
| 27 | Gruzínci | 197 934 | 0,14 |
| 28 | Karačajevci | 192 182 | 0,13 |
| 29 | Rómovia | 182 766 | 0,13 |
| 30 | Kalmyci | 173 996 | 0,12 |
| 31 | Moldavci | 172 330 | 0,12 |
| 32 | Lakci | 156 545 | 0,11 |
| 33 | Kórejci | 148 556 | 0,1 |
| 34 | Iné národnosti | 2 414 558 | 1,66 |
| 35 | Bez udania národnosti | 1 460 751 | 1,01 |
[upraviť] Vierovyznanie
V súčasnosti v Ruskej federácii existuje vyše 70 náboženských smerov. Podľa ústavy Ruskej federácie sú všetky náboženské spolky v krajine nezávislé od štátu a rovnoprávne pred zákonom. Vetci občania majú právo vyznávať akukoľvek vieru podľa ich želania. Majú tiež právo byť ateistami.
Tradičné náboženstvá na území Ruskej federácie sú pravoslávie, islam, v menšej miere judaizmus a budhizmus. Väčšina obyvateľstva vyznáva pravoslávie. Jeho súčasťou sú aj náboženské sekty ako staroverectvo a molokánstvo.
Prežitky pohanskej viery ostali zakorenené v symboloch. Ľudia si predstavovali Zem, ktorá je zložená z troch častí – neba, zeme a pekla, ktorému vládnu slovanskí bohovia Perún, Veles a Svarog.
| Umiestnenie | Náboženstvo | % |
|---|---|---|
| 1 | Pravoslávie | 55 |
| 2 | Islam | 18 |
| 3 | Judaizmus | 5 |
| 4 | Kresťanstvo | 7 |
| 5 | Iné | 5 |
[upraviť] Súčasné politické pomery
Ruská federácia je parlamentnou demokraciou. Forma vlády sa charakterizuje ako prezidentská (respektíve poloprezidentská) republika. Na čele krajiny stojí prezident.
Výkonná moc patrí vláde, zákonodarná sa delí medzi vládu a dvojkomorový parlament – Federálne zhromaždenie (po rusky: Федеральное собрание) – ktorý je najvyšším reprezentatívnym a zákonodarným orgánom krajiny.
Dolnú komoru predstavuje Štátna duma (po rusky: Государственная дума, ГОСДУМА), hornú Rada federácie (po rusky: Совет федерации). Dumu tvorí 450 poslancov volených v parlamentných voľbách. V Rade federácie zasadá 170 senátorov, ktorých vysielajú subjekty federácie (každý z 85 subjektov zastupujú dvaja senátori).
Na rozdiel od dumy sa rada nevolí v priamych voľbách. Senátorov vyberajú regionálne politické reprezentácie – jedného volí regionálny parlament, druhého ustanovuje regionálna výkonná moc. Počet členov Rady sa zrejme zmení v súvislosti so zlučovaním niektorých subjektov. V súčasnosti územie Ruskej federácie tvorí 85 subjektov federácie.
[upraviť] Voľby do Ruskej štátnej dumy v roku 2003
V parlamentných voľbách v roku 2003 bolo registrovaných 108 miliónov voličov a zúčastnilo sa ich takmer 60 miliónov. Najviac mandátov získala strana Zjednotené Rusko (po rusky: Единная Россия, ЕДРОС) - 221 kresiel (získala 22,5 milióna hlasov), podporujúca prezidenta Putina. Keďže s poslancami Zjednoteného Ruska zvyčajne hlasujú aj viaceré menšie strany a nezávislí poslanci, prezidentova politika má v parlamente zabezpečenú nadpolovičnú väčšinu.
Druhou najväčšou stranou je Komunistická strana (po rusky: Комунистическая партия Российской Федерации, КПРФ) - 51 kresiel a 7,6 milióna hlasov. Po nej nasledujú Liberálno-demokratická strana Ruska (po rusky: Либерал-демократическая партия России, ДЛПР) - 37 kresiel a koalícia Strany ruských regiónov a socialistov (37 kresiel). K najmenším patrí kedysi pomerne známa Ruská demokratická strana Jabloko (po rusky: ЯБЛОКО) - 4 kreslá.
[upraviť] Voľby do Ruskej štátnej dumy v roku 2007
7 % hranicu zvoliteľnosti prekročili v parlamentých voľbávh v roku 2007 štyri strany. Rovnako ako v predchádzajúcich voľbách prvé miesto obsadila strana Zjednotené Rusko (po rusky: Единная Россия, ЕДРОС) - 311 kresiel (získala 43 miliónov hlasov). Na druhom mieste sa umiestnila Komunistická strana (po rusky: Комунистическая партия Российской Федерации, КПРФ) - 58 kresiel (získala 8 miliónov hlasov) a Liberálno-demokratická strana Ruska (po rusky: Либерал-демократическая партия России, ДЛПР) - 42 kresiel (5 miliónov hlasov). Na úkor ruskej demokratickej strany Jabloko sa do parlamentu dostala strana bývalých členov Putinovej strany Jednotné Rusko - Spravodlivé Rusko (po rusky: Справедливая Россия, СП), ktorí v parlamente získali 39 mandátov. Volilo ich okolo 5 miliónov občanov.
[upraviť] Mestá
Mestá Ruskej federácie sa delia do 6 skupín podľa ich veľkosti:
- malé mestá (do 50 000)
- stredne veľké mestá (50 000 - 100 000)
- veľké mestá (100 000 - 250 000)
- Novorossijsk, Groznyj, Velikij Novgorod, Jakutsk, Pskov, Petropavlovsk-Kamčatskij, Majkop, Nachodka, Piatigorsk, Noriľsk, Kislovodsk, Sergiev Posad, Kyzyl
- väčšie mestá (250 000 - 500 000)
- Tomsk, Tula, Machačkala, Briansk, Kaliningrad, Magnitogorsk, Kursk, Tver, Ulan-Ude, Archangeľsk, Stavropoľ, Murmansk, Smolensk, Vladimir, Vladikavkaz, Čerepovec, Taganrog, Komsomoľsk, Komsomoľsk na Amure
- najväčšie mestá (500 000 - 1 000 000)
- Krasnojarsk, Saratov, Voronež, Toljatti, Krasnodar, Uľjanovsk, Iževsk, Jaroslavľ, Irkutsk, Vladivostok, Chabarovsk, Novokuzneck, Orenburg, Riazaň, Astrachaň
- miliónové mestá (po rusky: города миллионеры) (vyše 1 000 000)
- Moskva, Petrohrad, Novosibirsk, Jekaterinburg, Nižný Novgorod, Samara, Omsk, Perm, Volgograd, Kazaň, Čeľjabinsk, Rostov-na-Donu, Ufa
[upraviť] Administratívne rozdelenie
Oficiálny názov krajiny – Ruská federácia – napovedá, že nejde o unitárny štát, ale o spojenie rozličných subjektov s väčšou či menšou autonómiou. V roku 2007 Ruskú federáciu tvorí 85 subjektov, medzi ktorými sú veľké rozdiely nielen čo do rozlohy, počtu obyvateľstva, či životnej úrovne, ale aj čo do miery politickej autonómie.
Najvyšší stupeň samostatnosti v rozhodovaní má 21 republík, ktoré sú zväčša vytvorené na etnickom základe, aj keď podiel ruského obyvateľstva v nich môže byť mimoriadne vysoký. Ako príklad možno uviesť Udmurtskú republiku, kde sú titulárnym národom Udmurti, no tí v celkovom počte obyvateľov republiky predstavovali podľa sčítania obyvateľstva v roku 2002 iba 29,3 %, kým podiel Rusov presahoval 60 %.
Najnižší stupeň majú autonómne okruhy (celkovo 6) a autonómna oblasť (1), ktoré sú síce subjektami federácie, ale zároveň tvoria všetky – s výnimkou Čukotského autonómneho okruhu – súčasť iných subjektov federácie.
Okrem toho Ruskú federáciu tvorí ešte 47 oblastí, 8 krajov. Obytnými subjektmi sú aj Moskva a Sankt Peterburg.
Najvyššie funkcie môžu mať v jednotlivých subjektoch federácie rozličné označenia, no s výnimkou republík, kde sa používajú tituly prezident republiky alebo hlava republiky, je to spravidla gubernátor alebo primátor (po rusky: мэр). Novšie sa v rámci úsilia o väčšiu centralizáciu a integráciu krajiny vytvorilo 7 federálnych dištriktov (4 v Európe a 3 v Ázii). Správu dištriktov ustanovuje prezident Ruskej federácie.
[upraviť] Referencie
[upraviť] Mapy
[upraviť] Pozri aj
- Spolupráca Ruskej federácie s pohraničným obyvateľstvom a susednými krajinami
- Pôvod názvu krajiny
- Demografická situácia v Ruskej federácii v 20. storočí
[upraviť] Iné projekty
Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Rusko
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rusko
|
|
|
|---|---|
| Zakladateľské štáty | Francúzsko - Japonsko - Kanada - Nemecko - Rusko - Spojené kráľovstvo - Spojené štáty - Taliansko |
| Ostatné štáty | štáty Európskej únie |
|
|
|
|---|---|
| Albánsko | Andorra | Belgicko | Bielorusko | Bosna a Hercegovina | Bulharsko | Cyprus | Česko | Čierna Hora | Dánsko | Estónsko | Fínsko | Francúzsko | Grécko | Holandsko | Chorvátsko | Island | Írsko | Lichtenštajnsko | Litva | Lotyšsko | Luxembursko | Maďarsko | Malta | Moldavsko | Monako | Nemecko | Nórsko | Poľsko | Portugalsko | Rakúsko | Macedónsko | Rumunsko | Rusko | San Maríno | Slovensko | Slovinsko | Španielsko | Spojené kráľovstvo | Srbsko | Švajčiarsko | Švédsko | Taliansko | Turecko | Ukrajina | Vatikán Ostatné územia: Faerské ostrovy | Gibraltár | Guernsey | Jan Mayen | Jersey | Man | Svalbard |
 |
| Krajiny v Strednej Ázii |
|---|
|
Čína | Kazachstan | Kirgizsko | Rusko | Mongolsko | Tadžikistan | Turkménsko | Uzbekistan |
|
|
|
|---|---|
| Afganistan · Arménsko · Azerbajdžan · Bahrajn · Bangladéš · Bhután · Brunej · Čína · Cyprus · Egypt · Filipíny · Gruzínsko · India · Indonézia · Irán · Irak · Izrael · Japonsko · Jemen · Jordánsko · Kambodža · Katar · Kazachstan · Kórejská ľudovodemokratická republika · Kórejská republika · Kuvajt · Kirgizsko · Laos · Libanon · Malajzia · Maldivy · Mjanmarsko · Mongolsko · Nepál · Omán · Pakistan · Rusko · Saudská Arábia · Singapur · Srí Lanka · Sýria · Tadžikistan · Taiwan · Thajsko · Turecko · Turkménsko · Spojené arabské emiráty · Uzbekistan · Vietnam · Východný Timor |  |
|
|
||
|---|---|---|
| Členovia | Arménsko • Azerbajdžan • Bielorusko • Gruzínsko • Kazachstan • Kirgizsko • Moldavsko • Rusko • Tadžikistan • Ukrajina • Uzbekistan |  |
| Pridružení členovia | Turkménsko | |
|
|
|
|---|---|
| Členovia | Albánsko · Andorra · Arménsko · Rakúsko · Azerbajdžan · Bielorusko · Belgicko · Bosna a Hercegovina · Bulharsko · Kanada · Chorvátsko · Cyprus · Česko · Dánsko · Estónsko · Fínsko · Francúzsko · Gruzínsko · Nemecko · Grécko · Svätá stolica · Maďarsko · Island · Írsko · Taliansko · Kazachstan · Kirgizsko · Lotyšsko · Lichtenštajnsko · Litva · Luxembursko · Macedónsko · Malta · Moldavsko · Monako · Čierna Hora · Holandsko · Nórsko · Poľsko · Portugalsko · Rumunsko · Rusko · San Maríno · Srbsko · Slovensko · Slovinsko · Španielsko · Švédsko · Švajčiarsko · Tadžikistan · Turecko · Turkménsko · Ukrajina · Spojené kráľovstvo · Spojené štáty · Uzbekistan |
| Partneri pre spoluprácu |
Afganistan · Alžírsko · Egypt · Izrael · Japonsko · Jordánsko · Mongolsko · Maroko · Južná Kórea · Thajsko |
