Zoznam štátov podľa štátneho zriadenia
Z Wikipédie
██ prezidentská republika, plný prezidentský systém
██ prezidentská republika, riadiaci prezident spojený s parlamentom
██ prezidentská republika, semi-prezidentský systém
██ parlamentná republika
██ parlamentná konštitučná monarchia
██ štáty s jedinou vládnucou stranou
██ vojenská diktatúra
Toto je zoznam štátov rozdelených podľa politického zriadenia.
[upraviť] Prezidentská republika
Prezident má vo svojich rukách výkonnú moc a je nezávislý od zákonodarného zboru. V zozname sú tak demokratické ako aj nedemokratické štáty.
[upraviť] Plný prezidentský systém
V plnom prezidentskom systéme je prezident hlavou štátu a zároveň predsedom vlády.
- Afganistan
- Argentína
- Arménsko
- Azerbajdžan
- Bielorusko
- Benin
- Bolívia
- Botswana
- Brazília
- Burkina
- Burundi
- Čad
- Čile
- Cyprus
- Džibutsko
- Dominikánska republika
- Ekvádor
- Filipíny
- Gabon
- Gambia
- Ghana
- Guatemala
- Gruzínsko
- Guinea
- Guinea-Bissau
- Honduras
- Indonézia
- Kamerun
- Kazachstan
- Keňa
- Kirgizsko
- Kiribati
- Kolumbia
- Komory
- Kongo
- Kórejská ľudovodemokratická republika
- Kostarika
- Libéria
- Madagaskar
- Malawi
- Maldivy
- Mali
- Marshallove ostrovy
- Mauritánia
- Mexiko
- Mikronézia
- Mozambik
- Namíbia
- Nauru
- Nikaragua
- Niger
- Nigéria
- Palau
- Panama
- Paraguaj
- Peru
- Pobrežie Slonoviny
- Rovníková Guinea
- Rwanda
- Salvádor
- Senegal
- Seychely
- Sierra Leone
- Spojené štáty
- Srbsko a Čierna Hora
- Stredoafrická republika
- Sudán
- Surinam
- Tadžikistan
- Tanzánia
- Togo
- Tunisko
- Turkménsko
- Uganda
- Uruguaj
- Uzbekistan
- Venezuela
- Zambia
- Zimbabwe
[upraviť] Semi-prezidentský systém
V semi-prezidentskom systéme má prezident skutočnú výkonnú moc, pričom niektoré úlohy riadenia vlády vykonáva premiér.
- Alžírsko
- Angola
- Bosna a Hercegovina
- Egypt
- Francúzsko
- Guyana
- Jemen
- Južná Afrika
- Kapverdy
- Kongo (býv. Zair)
- Libanon
- Moldavsko
- Mongolsko
- Pakistan
- Palestína
- Rumunsko
- Rusko
- San Maríno
- Svätý Tomáš a Princov ostrov
- Srí Lanka
- Taiwan
- Ukrajina
- Západná Sahara [1]
[upraviť] Parlamentná republika
Premiér je vedúca osoba výkonnej moci štátu a zároveň zákonodarstva. Prezident zastáva len symbolický post hlavy štátu ako jeho reprezent. Takýto systém sa používa tak v demokratických ako aj v nedemokratických štátoch.
- Albánsko
- Rakúsko
- Bangladéš [2]
- Bulharsko
- Chorvátsko
- Česko
- Dominika
- Východný Timor
- Estónsko
- Etiópia
- Fidži
- Fínsko
- Nemecko
- Grécko
- Maďarsko
- Island
- India
- Irak
- Írsko
- Izrael
- Taliansko
- Lotyšsko
- Litva
- Macedónsko
- Malta
- Maurícius
- Poľsko
- Portugalsko
- Singapur
- Slovensko
- Slovinsko
- Švajčiarsko
- Taiwan
- Trinidad a Tobago
- Turecko
- Vanuatu
[upraviť] Konštitučné monarchie
V tomto politickom systéme je premiér vedúcou osobnosťou vlády a zákonodarného zboru. Hlavou štátu je monarcha, ktorý však nemá nijakú výkonnú moc a zastáva skôr reprezentačné úlohy.
- Andorra [3]
- Belgicko
- Kambodža
- Dánsko
- Japonsko
- Lesotho
- Luxembursko
- Malajzia
- Holandsko
- Nórsko
- Samoa
- Španielsko
- Švédsko
- Thajsko
[upraviť] Zväzové kráľovstvá (Commonwealth realms)
Konštitučná monarchia, v ktorej je formálnou hlavou štátu monarcha Spojeného kráľovstva, no výkonná moc je v rukách národných vlád a jej predsedu.
- Antigua a Barbuda
- Austrália
- Bahamy
- Barbados
- Belize
- Kanada
- Grenada
- Jamajka
- Nový Zéland
- Papua-Nová Guinea
- Spojené kráľovstvo
- Svätá Lucia
- Svätý Krištof a Nevis
- Svätý Vincent a Grenadíny
- Šalamúnove ostrovy
- Tuvalu
[upraviť] Semi-conštitučné monarchie
Premiér má výkonnú moc, no monarcha má stále značnú politickú silu, ktorú môže použiť podľa svojho uváženia.
[upraviť] Absolútne monarchie
Monarchie, v ktorých monarcha je hlavou výkonnej zložky a sústreďuje sa v ňom celá moc.
[upraviť] Teokracie
Nedemokratické štáty založené na štátnom náboženstve, kde hlava štátu je vyberaná na základe náboženskej hierarchie.
[upraviť] Štáty s jednou vládnucou stranou alebo bez politických strán
Nedemokratické štáty, v ktorých politická sila je koncentrovaná v jednej strane.
- Čína (Komunistická strana Číny)
- Eritrea (Ľudový front demokracie a spravodlivosti)
- Kórejská ľudovodemokratická republika (Kórejská strana pracujúcich)
- Kuba (Komunistická strana Kuby)
- Laos (Laoská ľudovo-revolučná strana)
- Líbya (štát bez politickej strany)
- Sýria (Arabská socialistická strana Ba'ath)
- Turkménsko (Demokratická strana Turkménska)
- Vietnam (Komunistická strana Vietnamu)
[upraviť] Štáty s vládou vojenskej junty
Vysokí predstavitelia armády kontrolujú vládu a vysokí politický predstavitelia sú tiež členovia vojenskej hierarchie.
[upraviť] Štáty v súčasnosti pod vojenskou nadvládou
[upraviť] Transitional
Štáty, ktorých politický systém je v prechodnom stave a nemôže byť presne klasifikovaný.
[upraviť] Systémy s lokálnym riadením
[upraviť] Federácie
Štáty, v ktorých federálna vláda zdieľa moc s čiastočne nezávislými regionálnymi vládami.
- Argentína (23 provincií a 1 autonómne mesto)
- Austrália (6 zväzových štátov a 2 teritóriá)
- Belgicko (Flámsko a Valónsko)
- Bosna a Hercegovina (Federácia Bosny a Herzegoviny a Republika Srbská)
- Brazília (26 štátov a 1 federálny dištrikt)
- Etiópia
- Holandské kráľovstvo (federácia jednotných štátov Holandska, Holandských Antíl a Aruby)
- India (28 členských štátov a 7 federálnych teritórií)
- Južná Afrika (9 provincií)
- Kanada (10 provincií a 3 teritóriá)
- Komory (Anjouan, Grande Comore a Mohéli)
- Malajzia (13 štátov a 2 federálne teritóriá)
- Mexiko (31 štátov a 1 federálny dištrikt)
- Mikronézia (Chuuk, Kosrae, Pohnpei a Yap)
- Nemecko (16 spolkových krajín)
- Nigéria (36 štátov)
- Pakistan (4 provincie a 1 federálne územie)
- Palau (16 štátov)
- Papua-Nová Guinea (20 provincií)
- Rakúsko (9 spolkových krajín)
- Rusko (49 oblastí, 21 republík, 10 autonómnych okruhov, 6 krajov, 2 miest, 1 autonómna oblasť)
- Spojené arabské emiráty (7 emirátov)
- Spojené štáty (50 štátov, 1 dištrikt, 2 oddelených spoločenstiev a 10 teritórií)
- Srbsko a Čierna Hora (Srbsko a Čierna Hora)[8]
- Švajčiarsko (26 kantónov)
- Svätý Krištof a Nevis
- Venezuela (20 autonómnych štátov, 2 federálne teritóriá, 1 federálna dependencia a 1 hlavný dištrikt)
[upraviť] Prenesená právomoc
Štáty, v ktorých centrálna vláda presunula časť z jej právomocí na samovládnuce podružené vlády, tvoriac tak de facto federáciu.
- Španielsko (17 autonomous communities)
- Spojené kráľovstvo (Škótsko, Severné Írsko, Wales a Anglicko)
[upraviť] Regionálne usporiadané jednoty
Státy, v ktorých centrálna vláda presunula časť svojej moci na regionálne vlády.
- Čile (13 regiónov, každý rozdelený do menších provincií a tie do niekoľkých samosprávnych oblastí.)
- Čína (22 provincií, 5 autonómnych oblastí, 4 samosprávne oblasti a 2 osobné administratívne oblasti: Hongkong a Macao)
- Filipíny (79 provincií, 17 regiónov)
- Francúzsko
- Holandsko s 12 provinciami
- Nový Zéland (12 regiónmi, 4 unitary authorities (?))
- Taliansko (20 regiónov, piatim z nich je uznaný autonómny status)
[upraviť] Poznámky
- ↑ (vláda v exile, väčšina územia je okupované vojskami Maroka)
- ↑ V Bangladéši bola začiatkom roku 2006 zvolená dočasná vláda, ktorá je vedená hlavným poradcom (Chief advisor) a skupinou neutrálnych nepolytických členov občianskych združení. Počas tohto obdobia má prezident moc nad ministerstvom obrany a zahraničných vecí.
- ↑ (spoluvládcovia: Biskup z Urgellu a Prezident Francúzska)
- ↑ Kráľ si v roku 2005 udelil absolútnu moc na obdobie troch rokov. Tejto výsady sa vzdal 21. apríla 2006, no vláda ešte nebola obnovená.
- ↑ federácia absolútnych monarchií; monarcha hlavného emirátu je federálny prezident.
- ↑ Irán kombinuje formu prezidentskej republiku s prezidentom voleným vo všeobecnom hlasovaní a teokracie s nevoleným náboženským vodcom, ktorý je v konečnom dôsledku zodpovedný za politiku štátu.
- ↑ 3. augusta 2005 armáda zorganizovala puč a vyhlásila dočasnú dvojročnú diktotúru.
- ↑ Po úspešnom referende za samostatnosť Čiernej Hory sa onedlho stanú Srbsko a Čierna Hora nezávislými štátmi.
[upraviť] Externé linky
Anglicky:
