Salvádor
Z Wikipédie
| Salvádorská republika | |||||
|
|||||
| Národné motto: |
|||||
| Štátna hymna: |
|||||
 |
|||||
| Miestny názov | |||||
| • dlhý | |||||
| • krátky | |||||
| Hlavné mesto | San Salvador °′ .š. °′ .d. |
||||
| Najväčšie mesto | |||||
| Úradné jazyky | španielčina, aztéčtina (nahuatl) | ||||
| Štátne zriadenie | pluralitná republika |
||||
| Vznik | 1856 / 1838 | ||||
| Rozloha • celková • voda (%) |
21 040 km² km² ( %) |
||||
| Počet obyvateľov • odhad ([[]]) • hustota () |
6 100 000 294 /km² |
||||
| Mena | colón = 100 centavov () | ||||
| Časové pásmo • Letný čas |
(UTC) (UTC) |
||||
| Internetová doména | |||||
| Smerové telefónne číslo | + | ||||
Salvádor, dlhý tvar Salvádorská republika, je štát v Strednej Amerike, ktorý sa nachádza pri pobreží Tichého oceánu. Na severozápade susedí s Guatemalou a na severovýchode s Hondurasom. S počtom obyvateľov približne 6,9 milióna na rozlohe 21 040 km² je s hustotou 318.7 obyv. na km² najhustejšie zaluďnenou krajinou v Amerike.
Obsah |
[upraviť] Geografia
Salvádor je jedinou krajinou v Strednej Amerike, ktorá nemá pobrežie na Karibskom mori. Povrch krajiny je zväčša hornatý, s úzkou pobrežnou nížinou a centrálnou náhornou planinou.
Salvádor je známy svojimi sopkami, spomedzi ktorých sú najznámejšie Ilamatepec (v departmente Santa Ana), Chichontepec (San Vicente), San Salvador (San Salvador), Chaparrastique (San Miguel) a Izalco.
Podnebie v Salvádore je celý rok takmer rovnaké. Od pobrežia často fúka vietor, ktorý prináša vlahu a teplo do vnútrozemia. Priemerné ročné teploty dosahujú takmer 25 °C. Najchladnejší mesiac je december a január, najteplejší apríl. Ročný priemer zrážok je 1 823 mm.
V Salvádore sú dve ročné obdobia: suché (november až apríl) a dažďové (máj až október). V období od júna do novembra zasahujú nad územie krajiny cyklóny z Karibskej oblasti. Vtedy sa môžu vyskytovať záplavy. Najničivejšie uragány v Salvádore boli: Fifi (1974), Gilbert (1988), Andrew (1992), Mitch (1998), Stan (2005) a Félix (2007).
[upraviť] História
V predkolumbovskej dobe bolo dnešné územie krajiny osídlené rôznymi indiánskymi etnikami. Najväčším štátnym útvarom na jeho pôde bolo kráľovstvo Cuzcatlán. Španieli do Salvádoru prišli z Guatemaly v roku 1524. V koloniálnej ére bola krajina spravovaná z Guatemaly.
Prvé povstania za nezávislosť sa začali v roku 1811. Salvádor sa stal nezávislým na Španielsku v roku 1821 a prestal byť súčasťou Stredoamerickej únie v roku 1839. Po jej rozpade nastalo obdobie občianskych nepokojov, ktoré trvalo až do roku 1871. V tomto období sa začala pestovať káva. V roku 1931 sa dostal k moci vojenským prevratom generál Maximiliano Hernández Martínez a o rok armáda potlačila rozsiahle roľnícke povstanie na západe krajiny, pričom zahynuli tisíce osôb. Hoci po generálnom štrajku v roku 1944 bol generál Martínez zvrhnutý, pokračovalo obdobie autoritárskych režimov, ktoré sa skončilo až v roku 1982 zvolením ustanovujúceho parlamentu. V roku 1984 sa konali prvé demokratické voľby prezidenta.
Medzitým v roku 1969 sa odohrala krátka vojna s Hondurasom, ktorá je známa aj ako "Stohodinová vojna" alebo nesprávne ako Futbalová vojna. Dôvodom bola snaha Hodurasu o pozemkovú reformu, ktorá by zvýhodňovala iba jeho občanov; to donútilo tisícky Salvádorčanov usídlených v Hodnurase vrátiť sa domov, lebo boli vyvlastnení. Salvádor reagoval vyhlásením vojny Hondurasu. V sedemdesiatych rokoch pokles cien kávy na svetových trhoch a neustále volebné podvody vojenských vlád viedli k napätej situácii v krajine, ktorá vyvrcholila v roku 1980 zavraždením arcibiskupa zo San Salvadoru, Óscara Arnulfa Romera.
Tieto udalosti viedli k občianskej vojne, ktorá trvala 12 rokov (1980-1992), ktorá stála viac ako 70 000 životov. 16. januára 1992 ľavicové guerily a pravicová vláda vtedajšieho prezidenta Alfreda Cristianiho podpísali mierovú dohodu v Chapultepecu v Mexiku.
V posledných prezidentských voľbách v marci 2004 zvíťazil pravicovo orientovaný kandidát Elías Antonio Saca.
[upraviť] Demografia
Etnické zloženie obyvateľstv tvoria z 90 % mestici, z 9 % belosi a z 1 % Indiáni. Väčšina obyvateľov je španielskeho pôvodu. Ako v jedinej stredoamerickej krajine tu nežijú potomkovia čiernych Afričanov. Navyše, v roku 1930 generál Martínez vydal rasistický zákon, ktorým sa zakazuje, aby sa tu usídlili. To isté platilo pre Malajcov, Rómov a Arabov. Takmer 80 % obyvateľov je rímskokatolíckeho vyznania a takmer 20 % patrí k rôznym protestantským denomináciám.
V zahraničí žijú asi 3 milióny Salvádorčanov, najmä v USA, ale aj v Kanade, Taliansku, Austrálii a Švédsku.
[upraviť] Územné členenie
Salvádor sa delí na 14 departmentov v troch zónach (západná, stredná a východná). Každý department má na čele guvernéra menovaného prezidentom.
[upraviť] Ekonomika
Po podpise mierovej dohody v Chapultepecu zaznamenávala ekonomika mierny, ale trvalý rast. Od 1. januára 2001 sa americký dolár stal platidlom rovnocenným domácemu colónu, ktorý postupne ako platidlo v obchodnej praxi zanikol, aj keď niektorí obchodníci dodnes uvádzajú ceny v oboch menách. Rastie podiel výroby a služieb na výkonnosti ekonomiky, a to na úkor pestovania kávy. Hlavné priemyselné odvetvia sú potravinárstvo, petrochémia, chémia, textilný a nábytkársky priemysel.
Salvádor podpísal dohodu o voľnom obchode s USA, Strednou Amerikou a Dominikánskou republikou (CAFTA), ako aj s Mexikom, Čile, Tchajwanom, Kolumbiou a Panamou.
Najväčším zdrojom príjmov do štátneho rozpočtu je DPH, ktorej sadzba je od roku 1995 13%. Dolarizácia ekonomiky spôsobila pokles úrokových sadzieb. Finančné agentúry ako Moody´s dávajú vyššie hodnotenie ekonomiky v Latinskej Amerike iba Čile a Mexiku. Salvádorské investície je možné nájsť v celej Strednej Amerike. Významným zdrojom vylepšujúcim zahraničnoobchodné saldo sú aj úspory, ktoré zasielajú krajania pracujúci v Severnej Amerike svojim príbuzným. Medziročná inflácia je menšia ako 10% a export stále rastie.
[upraviť] Iné projekty
|
|
||
|---|---|---|
| Niektoré štáty sa nachádzajú medzi Severnou a Južnou Amerikou alebo môžu byť tiež považované ako Karibik | ||
| Nezávislé štáty | Antigua a Barbuda · Bahamy · Barbados · Belize · Dominika · Dominikánska republika · Grenada · Guatemala · Haiti · Honduras · Jamajka · Kanada · Kostarika · Kuba · Mexiko · Nikaragua · Panama · Svätý Krištof a Nevis · Salvádor · Svätá Lucia · Svätý Vincent a Grenadíny · Spojené štáty · Trinidad a Tobago |  |
| Závislé územia | ||
|
|
|---|
| Belize · Kostarika · Salvador · Guatemala · Honduras · Nikaragua · Panama |
