Srbsko

Z Wikipédie

O iných významoch výrazu Srbsko pozri Srbsko (rozlišovacia stránka).

Srbská republika


(Vlajka - Srbsko)	(Znak - Srbsko)

Národné motto:
'

Oficiálny názov
- Dlhý

Republika Srbija

- Krátky

Srbija

Úradné jazyky

srbčina

Hlavné mesto

Belehrad

Najväčšie mesto

Belehrad

Hlava štátu

Boris Tadić (prezident)

Predseda vlády

Vojislav Koštunica

Rozloha

- Celková
- Súš
- Voda
- % vody

110. miesto
88 361 km²
- km²
- km²
- %

Susedia

Chorvátsko, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko, Macedónsko, Albánsko, Čierna Hora, Bosna a Hercegovina

Počet obyvateľov

- Sčítanie 2005

83. miesto
9 396 000

Hustota obyvateľov

- Sčítanie 2005

73. miesto
106,3 /km²

HDP p.c. v USD (PKS)

- Stav 2005

-. miesto
-

Vznik

4. jún 2006

Forma štátu

republika

Mena

Srbský dinár

Gramotnosť

92 %

Časová zóna

UTC+1 (v lete UTC+2)

Štátna hymna

Bože pravde

Medzin. kód (ISO 3166-1)

zatiaľ nie je

Kód motorových vozidiel (OSN)

SRB

Internetová doména

.rs (od 2007)

Smerové telefónne číslo

0038

Srbsko (srb. Srbija/Србијa), dlhý tvar Srbská republika, je republika, ktorá sa nachádza v strede Balkánskeho polostrova.

[upraviť] Dejiny

Do oblasti Srbska prišli Slovania (Srbi) počas 6. storočia. Na územie pôsobil silný vplyv Východorímskéj ríše, a tak sa tu uchytilo pravoslavie. V polovici 10. storočia vzniklo prvé kráľovstvo v Raške, ktorému vládol Časlav Klonimirović. Za vlády cára Dušana Veľkého (1331 – 1355) bola väčšina Balkánu ovládaná Srbskom. Po bitke na Kosovom poli v roku 1389 sa Srbsko postupne dostalo pod nadvládu Osmanskej ríše. Po početných povstaniach Srbsko v roku 1878 získalo samostatnosť (mesto Belehrad už v roku 1867). V roku 1912 sa Srbsko zúčastnilo prvej balkánskej vojne spolu s Čiernou Horou, Bulharskom a Gréckom. Srbská 1. armáda pod vedením princa Alexandra zvíťazila nad tureckou armádou v bitke pri Kumanove, a Srbsko dosiahlo rozšírenie svojho územia o väčšinu Kosova a časť Macedónie. V roku 1914 v Sarajeve srbskí nacionalisti uskutočnili atentát na Františka Ferdinanda d'Este a po vypršaní ultimáta 28. júla vyhlásilo Rakúsko-Uhorsko Srbsku vojnu. Počas vojny bolo územie obsadené a srbská časť Macedónie bola pripojená k Bulharsku. Po skončení prvej svetovej vojny sa Srbsko stalo súčásťou Kráľovstva SHS. Počas 2. svetovej vojny bola Juhoslávia v roku 1941 porazená a Srbsko bolo okupované. Na okupovanom území vznikol odboj ktorý viedol Draža Mihajlovič (neskôr minister obrany exilovej vlády v Londýne). Ďalším centrom odboja sa stal komunistický odboj ktorého vodcom bol Josip Broz Tito.

Mapa Srbska

Od roku 1945 bolo Srbsko súčasťou komunistickej Juhoslávie na čele s prezidentom Titom. Po jeho smrti roku 1980 bola v krajine vojna. Potom sa republika rozpadla. V roku 1992 utvorilo Srbsko spolu s Čiernou Horou federáciu - Federatívnu republiku Juhosláviu. Neskôr krajina dostala nové meno - Srbsko a Čierna Hora. V roku 2006 Čierna Hora vyhlásila nezávislosť (3. jún) a 5. júna Srbská republika prevzala nástupníctvo po Srbsku a Čiernej Hore.

[upraviť] Administratívne členenie

Bližšie informácie v hlavnom článku: Administratívne členenie Srbska

Srbsko sa na najvyššej úrovni delí na dva autonómne kraje (autonómne pokrajiny; po srbsky autonomna pokrajina) - Vojvodina a Kosovo a Metohija (ktoré sa 17. februára 2008 vyhlásilo za zvrchovanú Kosovskú republiku) - a zvyšné územie, pričom však toto zvyšné územie, tzv. Centrálne Srbsko, netvorí špeciálnu administratívnu jednotku. Na nižšej úrovni sa Srbsko delí na obvody (okresy; po srbsky okrug) a tie sa zas delia na obce (po srbsky opština).

[upraviť] Obyvateľstvo

[upraviť] Etnické zloženie obyvateľstva

Srbi 82,86 %, Maďari 3,91 %, Bosniaci (Slovania moslimského náboženstva) 1,82 %, Rómovia 1,44 %, Juhoslovania 1,08 %,Chorváti 0,94 %, Čiernohorci 0,92 %, Slováci / hl. vo Vojvodine / 0,89 %, Bulhari 0,27 %, Rusíni (hlavne vo Vojvodine) 0,21 %

[upraviť] Náboženské zloženie obyvateľstva

pravoslávni 84,1 %, rímski katolíci (hlavne vo Vojvodine) 6,26 %, moslimovia (hlavne v Sandžaku), protestanti 1,44 % a iní

[upraviť] Jazyky

Úradným jazykom je srbčina, vo Vojvodine aj maďarčina, slovenčina, rumunčina, chorvátčina a rusínčina.

[upraviť] Kultúra

Národné divadlo v Belehrade

V minulosti bolo Srbsko hraničnou krajinou dôležitých ríš. Cez terajšie územie Srbska prebiehala hranica medzi Západorímskou ríšou a Východorímskou ríšou pozdĺž Dunaja, rovnako prechádzala hranica medzi Osmanskou ríšou a Rakúskom - Uhorskom. Všetko to zanechalo svoje stopy. Zatiaľ čo sever Srbska je orientovaný viac stredoeurópsky, na juhu je cítiť viac orientu..

Najväčší vplyv na srbskú kultúru mala Byzantská ríša. Dá sa to odpozorovať v náboženstve Srbov. Veľkú úlohu majú v srbskej kultúre, srbské kláštory z ktorých prevážna väčšina bola vybudovaná už v stredoveku.

[upraviť] Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Srbsko

Administratívne členenie Srbska
Vojvodinský autonómny kraj
Juhobáčsky obvod \| Juhobanátsky obvod \| Severobáčsky obvod \| Severobanátsky obvod \| Stredobanátsky obvod \| Sriemsky obvod \| Západobáčsky obvod
Centrálne Srbsko
Mesto Belehrad \| Borský obvod \| Braničevský obvod\| Jablanický obvod \| Kolubarský obvod \| Mačviansky obvod \| Moravický obvod \| Nišavský obvod \| Pčinjský obvod \| Pirotský obvod \| Podunajský obvod \| Pomoravský obvod \| Rasinský obvod \| Rašský obvod \| Šumadijský obvod \| Toplický obvod \| Zaječarský obvod \| Zlatiborský obvod
Kosovo (Autonómny kraj Kosovo a Metohija)
Obvod Gjakova (Đakovický obvod) \| Obvod Gjilan (Gnjilanský obvod) \| Obvod Mitrovica (Kosovskomitrovický obvod) \| Obvod Peja (Pećský obvod) \| Obvod Prishtinë (Prištinský obvod) \| Obvod Prizreni (Prizrenský obvod) \| Obvod Ferizaji (Uroševacký obvod)