Írsko

Z Wikipédie

O iných významoch výrazu Írsko pozri Írsko (rozlišovacia stránka).

Írsko


Vlajka	Znak

Národné motto:
nie je

Štátna hymna:
Amhrán na bhFiann

Miestny názov

• dlhý

Republic of Ireland (írs.: Poblacht na hÉireann)
(podľa ústavy niet dlhého názvu)

• krátky

Ireland (írs.: Éire)

Hlavné mesto

Dublin (írs.: Baile Átha Cliath)
°′ .š. °′ .d.

Najväčšie mesto

Dublin

Úradné jazyky

írčina, angličtina

Štátne zriadenie

hlava štátu
predseda vlády

republika
Mary McAleese
Bertie Ahern

Vznik

21. január 1919

Susedia

Spojené kráľovstvo (Severné Írsko)

Rozloha
• celková
• voda (%)

70 280 km² (118.)
1 390 km² (2 %)

Počet obyvateľov
• odhad (2005)
• sčítanie (2005)
• hustota (2005)

4 015 676 (122.)
4 015 676
57 /km² (143.)

Mena

Euro (€) (= 100 centov) (EUR)

Časové pásmo
• Letný čas

(UTC)
(UTC+1)

Medzinárodný kód

IRL / IE

Medzinárodná poznávacia značka

IRL

Internetová doména

.ie

Smerové telefónne číslo

+353

Gramotnosť: 100%

Írsko je štát v severozápadnej Európe, zaberajúci približne päť šestín povrchu ostrova Írsko. Zostávajúca šestina, označovaná ako Severné Írsko, je súčasťou Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska.

[upraviť] Poloha a charakter územia

Írsko je nižinatá krajina. Hory sa zdvíhajú iba na východe a juhozápade. Najvyšší vrchol sa volá Carrauntoohil, ktorý je vysoký 1041 m. Na západnom pobreží sú skalnaté útesy omnoho väčšie a členitejšie, ako na východnom pobreží.

[upraviť] Podnebie

V Írsku panuje mierne teplé oceánske podnebie. V Írsku v roku prší v každých dvoch z troch dní. Ročný úhrn zrážok sa pohybuje od 800 do 2550 mm. Priemerná teplota sa v januári pohybuje okolo 5 °C a v júli okolo 15 °C.

[upraviť] Flora a fauna

Na väčšine územia Írska leží lúky a vresovištia. 15% územia pokrývajú rašeliniská a 5% rozlohy zaberajú pôvodné listnaté lesy. V krajine prekvapivo rastú vavríny, myrty a plániky, ktoré rastú predovšetkým v stredomorí. Írská fauna už nie je tak bohatá, ako bývala pred príchodom ľudí. S ich príchodom vymizli tunajšie populácie bobrov, divých mačiek, medveďov a vlkov. Dnes tu žijú hlavne drobní hlodavci, vtáci a ovce. Vôbec tu nežijú hady.

[upraviť] Dejiny

V 3. storočí pred Kr. sa v Írsku usadili Kelti, ktorí v 5. storočí prijali kresťanstvo. V 9. a 10. storočí tu zakladali svoje osady Vikingovia. Koncom 12. storočia začali ostrov dobývať Angličania, celkom ho však ovládli až za Cromwella v polovici 17. storočia. Írska nezávislosť bola obnovená v roku 1922. v polovici 19. storočia bol v írsku tzv. "zemiakový hladomor". Štatistiky hovoria, že zomrel vyše 1 000 000 ľudí. Z írska pocházda aj slávny spisovateľ Jonathan Swift, autor príbehov o Guliverovi. Po vstupe do EU sa ekonomika írska výrazne posilnila. K úspešne sa rozvíjajúcim odvetiam patrí napríklad počítačový priemysel.

[upraviť] Obyvateľstvo

Väčšinu obyvateľov tvoria domorodí Íri. Len asi 0,5% tvorí írska menšina s vlastným jazykom Irish travellers. Vplyvom veľkej imigrácie - hlavne z Poľska (10. tis. imigrantov mesačne), Litvy, Lotyšska a Estónska sa situácia sa rýchlo mení. Existuje aj početná 100 tis. americká komunita. Celkovo sa odhaduje, že počet obyvateľov cudzích krajín žijúcich v Írskej republike je 400 tis., čo je 10% obyvateľov.

Podľa posledného sčítania z roku 2006 sa Írska republika sa radí na prvé miesto v rebríčku ročného prírastku obyvateľstva krajín EÚ. Každým rokom rastie populácia o 2% (vplyvom veľkého počtu imigrantov - 46 tis. ročne a aj veľkou pôrodnosťou - 33 tis. ročne).

V mestách žije 60% populácie, z toho 50% v grófstve Dublin.

Stredná dĺžka života mužov je 75 rokov, žien 80 rokov. Negramotných je 1% obyvateľstva.

[upraviť] Etnické zloženie obyvateľstva

Íri 88,9 %, Briti 2,7 %, Poliaci 1,5 %, Litovci 0,6 %, prisťahovalci z Afriky (hlavne z Nigérie) 0,8 %, Lotyši 0,3 %, Američania 0,3 %, Číňania 0,3 %, Rumuni 0,2 %, Slováci 0,2 %, Nemci 0,2 %, Pakistánci 0,1 %, Rusi 0,1 %, Česi 0,1 %

[upraviť] Náboženské zloženie obyvateľstva

rímski katolíci 86,8 %, anglikáni 3,0 %, moslimovia 0,8 %, pravoslávni 0,5 %, metodisti 0,3 %, bez vyznania 6,2 %

[upraviť] Najväčšie mestá

Dublin – 506 000 obyvateľov (hlavné mesto)
Cork – 123 000 obyvateľov
Galway – 71 000 obyvateľov
Limerick – 52 000 obyvateľov
Waterford – 46 000 obyvateľov

[upraviť] Administratívne členenie

Írsko je rozdelené na štyri historické provincie: Connaught na západe, Leinster na východe, Munster na juhu a Ulster (z historického hľadiska sa sem priraďuje aj Severné Írsko) na severe. Provincie sú ďalej členené na 26 tradičných grófstiev (county), pričom súčasťou grófstva Dublin sú Dublin City, Dun Laoghaire-Rathdown, Fingal a South Dublin a grófstvo Tipperary sa ďalej delí na North Tipperary a South Tipperary. Samosprávnymi mestami sú Dublin, Cork, Limerick, Galway a Waterford.

[upraviť] Hospodárstvo

V súčasnosti je najmenej rozšíreným odvetvím írskeho hospodárstva poľnohospodárstvo. Vytvára asi 5% HDP. Pre porovnanie: služby 49% a priemysel 46%. Írsko má nepríliš významné nerastné bohatstvo. Ťaží sa hlavne olovo a zinok, ďalej meď, rašelina, stavebný materiál, striebro a zemný plyn. Rozvíjajú sa predovšetkým priemysel chemický a petrochemický, elektronický, kovospracujúci, nábytkársky a potravinársky. Vyrábajú sa tu aj dopravné prostriedky a počítače.

Najdôležitejším odvetvím poľnohospodárstva je tradiční chov oviec pre vlnu.

[upraviť] Zaujímavosti

To, že sa na ostrove nevyskytujú hady, je vysvetľované legendou. Údajne ich mal z ostrova vyhnať svätý Patrik, patrón Írska.
V USA žije viac ľudí írskeho pôvodu,ako v samotnej krajine.
Deň 17. marec (Saint Patrick's Day) je štátnym sviatkom, ktorý oslavujú Íri na celom svete.

[upraviť] Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Írsko

[upraviť] Externé odkazy

Oficiálne stránky Írskej republiky

Tento geografický článok je zatiaľ príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text.

v • d • e Administratívne členenie Írska
Provincie	Connacht · Leinster · Munster · Ulster
Grófstva	Grófstvo Carlow · Grófstvo Cavan · Grófstvo Clare · Grófstvo Cork · Grófstvo Donegal · Grófstvo Dublin · Grófstvo Galway · Grófstvo Kerry · Grófstvo Kildare · Grófstvo Kilkenny · Grófstvo Laois · Grófstvo Leitrim · Grófstvo Limerick · Grófstvo Longford · Grófstvo Mayo · Grófstvo Meath · Grófstvo Monaghan · Grófstvo Offaly · Grófstvo Roscommon · Grófstvo Sligo · Grófstvo Tipperary · Grófstvo Waterford · Grófstvo Westmeath · Grófstvo Wexford · Grófstvo Wicklow
Ostatné správne jednotky	Cork City · Dublin City · Dun Laoghaire-Rathdown · Fingal · Galway City · Limerick City · North Tippperary · South Dublin · South Tipperary · Waterford City

v • d • e Eurozóna
Belgicko · Cyprus · Fínsko · Francúzsko · Grécko · Holandsko · Írsko · Luxembursko · Malta · Nemecko · Portugalsko · Rakúsko · Slovinsko · Španielsko · Taliansko Mimo Európskej únie: Monako · San Maríno · Vatikán Neoficiálni členovia: Andorra · Čierna Hora · Kosovo

v • d • e Štáty Európskej únie
Členské štáty	Belgicko \| Bulharsko \| Cyprus \| Česko \| Dánsko \| Estónsko \| Fínsko \| Francúzsko \| Grécko \| Holandsko \| Írsko \| Litva \| Lotyšsko \| Luxembursko \| Maďarsko \| Malta \| Nemecko \| Poľsko \| Portugalsko \| Rakúsko \| Rumunsko \| Slovensko \| Slovinsko \| Spojené kráľovstvo \| Španielsko \| Švédsko \| Taliansko
Kandidátske krajiny	Chorvátsko \| Macedónsko \| Turecko

v • d • e Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD)
Austrália · Belgicko · Česko · Dánsko, Fínsko · Francúzsko · Grécko · Írsko · Island · Taliansko · Japonsko · Kórejská republika · Kanada · Luxembursko · Maďarsko · Mexiko · Nemecko · Holandsko · Nórsko · Nový Zéland · Poľsko · Portugalsko · Rakúsko · Slovensko · Španielsko · Švédsko · Švajčiarsko · Turecko · USA · Spojené kráľovstvo