Uzbekistan

Z Wikipédie

Republika Uzbekistan


(Vlajka - Uzbekistan)	(Znak - Uzbekistan)

Národné motto:
-

Oficiálny názov
- Dlhý

O‘zbekiston Respublikasi O‘zbekiston Jumhuriyati

- Krátky

Úradné jazyky

uzbečtina

Hlavné mesto

Taškent

Najväčšie mesto

Taškent

Hlava štátu

Islam Karimov

Predseda vlády

Šavkat Mirzyjajev

Rozloha

- Celková
- Súš
- Voda
- % vody

56. miesto
447 400 km²
425 400 km²
22 000 km²
4,9 %

Susedia

Afganistan, Kirgizsko, Kazachstan, Tadžikistan, Turkménsko

Počet obyvateľov

- Sčítanie 2006

44. miesto
27 307 134

Hustota obyvateľov

- Sčítanie 2005

136. miesto
60 /km²

HDP p.c. v USD (PKS)

- Stav 2005

145. miesto
1 900

Vznik

1. september 1991

Forma štátu

republika s dvojkomorovým parlamentom

Mena

som (100 tyin)

Gramotnosť

99,3

Časová zóna

UTC +5, v lete UTC +6

Štátna hymna

Uzbecká hymna

Medzin. kód (ISO 3166-1)

Kód motorových vozidiel (OSN)

Internetová doména

.uz

Smerové telefónne číslo

998

Mapa Uzbekistanu

Uzbekistan, dlhý tvar Uzbecká republika, je štát nachádzajúci sa v Strednej Ázii. Hlavné mesto je Taškent. Na západe a severe susedí s Kazachstanom, na východe s Kirgizskom a Tadžikistanom, na juhu s Afganistanom and Turkménskom. Je bývalou zväzovou republikou Sovietskeho zväzu, člen SNŠ.

[upraviť] Dejiny

31. augusta 1991 vyhlásil Uzbekistan nezávislosť na Sovietskom zväze. V nasledujúcom referende sa väčšina obyvateľstva vyslovila pre nezávislosť a zvrchovanosť republiky.

Začiatky osídľovania územia Uzbekistanu sú spojené s bojovými kočovnými kmeňmi Massagetov a Sakonov (prvé tisícročie pred Kr.). Od 7. storočia pred Kr. sa na jednotlivých častiach územia nachádzali ríše Chorasmia, Baktria a Partia, potom sa územie stalo súčasťou ríše Achajmenovcov. V rokoch 329-327 pred Kr. dobyl tuto časť Ázie Alexander Veľký, v 3. - 2. storočí pred Kr. bolo územie súčasťou ríše Seleukovcov, na prelome nášho letopočtu sa do 4. storočia stalo súčasťou Kušánskej ríše. V 6. storočí sa na tomto území usadili turkménske kmene. V 8. storočí bol Uzbekistan dobytý Arabmi, čo viedlo k islamizácii obyvateľstva. V prvej polovici 13. storočia bolo územie ovládnuté Mongolmi a v 14. a 15. storočí sa stalo súčasťou Timúrovej ríše. Kočovné uzbecké kmene sa sem prisťahovali na prelome 15. a 16. storočia. Od 16. storočia si územie začalo podmaňovať cárske Rusko.

Po februárovej revolúcii roku 1917 v Rusku vznikol v Taškente turkestánsky výbor dočasnej vlády, ale zároveň došlo aj k vytvoreniu sovietu. Uzbeci (moslimovia) nemali zastúpenie v týchto orgánoch, ale založili Islamskú radu a Islamské reformistické hnutie a v decembri 1917 ustavili vlastnú vládu, ktorá však bola sovietskou mocou zlikvidovaná. Uzbekistan sa stal v apríli 1918 súčasťou Turkestanskej ASSR v rámci ruskej federácie. V rokoch 1918 až 1919 bol Turkmenistan ovládnutý belogvardejcami v čele s admirálom Kolčakom. V tomto období vypuklo v Strednej Ázii povstanie tzv. basmačov, ktoré bolo síce Červenou armádou potlačené, ale zbytky povstalcov sa udržali až do roku 1933. Roku 1924 v rámci národnostnej reorganizácie sovietskych republík vznikla Uzbecká sovietska socialistická republika, ktorej súčasťou boli dve autonómne republiky (Tadžická a Karakalpacká). Roku 1956 bola k republike pripojená južná časť Kazachstanu. Do roku 1990 sa republika vyvíjala v rámci Sovietskeho zväzu.

Výstavbou socializmu sa nepodarilo vyriešiť základné problémy tejto oblasti sovietskeho impéria, a preto v rámci demokratických zmien v ZSSR vypukli v máji 1989 národnostné konflikty medzi uzbeckým obyvateľstvom a meschetskými Turkmi (boli sem deportovaný z Gruzínska v 40. rokoch), pri ktorých zahynula mnoho ľudí. Do konfliktu zasiahli vojska ministerstva vnútra Sovietskeho zväzu. Vo februári 1990 sa konali po prvýkrát voľby, v ktorých bolo navrhnutých niekoľko kandidátov, v marci sa uskutočnili prvé prezidentské voľby a v júni 1990 bola schválená deklarácia o suverenite republiky. V decembri 1990 vyhlásila deklaráciu o zvrchovanosti Karakalpacká autonómna sovietska socialistická republika, ktorá zároveň zmenila názov na Karakalpackú sovietsku republiku.

Nezávislosť Uzbekistanu bola vyhlásená 31. augusta 1991, v decembri 1991 sa republika stala zakladajúcim členom Spoločenstva nezávislých štátov. Islam Karimov bol 86% hlasmi potvrdený do úradu prezidenta aj vo voľbách roku 1991. 8. decembra 1992 bola prijatá nová, pluralitná ústava. V referende 26. marca 1995 voliči podporili návrh, aby I. Karimov zostal prezidentom až do roku 2000.

[upraviť] Prírodné podmienky

Podstatnú časť krajiny zaberá púšť Kyzylkum, delta Amudarje (45000 km²) a plošina Usťurt. Púšť pokrývajú vo veľkej miere piesočné presypy miestami spevnené krovinatým porastom. V severozápadnej časti krajiny sa nachádza v súčasnosti rýchlo vysychajúce Aralské jazero. Na juhu vybiehajú horské chrbty Ťan-šanu (Turkestanský, Zeravšanský a iné), ktoré dosahujú výšky 2000-4000 m n. m. V horských dolinách žije okolo 80% obyvateľstva. V krajine je silná seizmická činnosť. (Taškent bol viackrát pri zemetraseniach z veľkej časti zničený) Pre krajinu je charakteristické horúce a suché kontinentálne podnebie. Príhodné podnebie umožňuje pestovať subtropické plodiny. Najväčšími riekami sú Amudarja a Syrdarja. Uzbekistan má veľké zásoby zemného plynu, menšie zásoby ropy, uhlia a farebných a drahých kovov.

[upraviť] Hospodárstvo

Dve tretiny obyvateľstva žijú na vidieku a venujú sa poľnohospodárstvu v intenzívne využívaných údoliach riek, tvoriacich 11% povrchu krajiny. Uzbekistan je dnes druhým najväčším vývozcom bavlny na svete. Významný je jeho ťažobný a spracujúci priemysel. Po rozpade ZSSR vláda pokračovala v centrálne riadení ekonomiky, na ktoré výrazne dopadli ekonomické krízy Ruska ako aj iných ázijských krajín. Preto sa v súčasnosti vláda mierne pokúša liberalizovať trh a prilákať zahraničných investorov. Chudoba ako aj nezamestnanosť presahujú 20%.

[upraviť] Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Uzbekistan

Krajiny v Strednej Ázii
Čína \| Kazachstan \| Kirgizsko \| Rusko \| Mongolsko \| Tadžikistan \| Turkménsko \| Uzbekistan

v • d • e

Krajiny Ázie

Afganistan · Arménsko · Azerbajdžan · Bahrajn · Bangladéš · Bhután · Brunej · Čína · Cyprus · Egypt · Filipíny · Gruzínsko · India · Indonézia · Irán · Irak · Izrael · Japonsko · Jemen · Jordánsko · Kambodža · Katar · Kazachstan · Kórejská ľudovodemokratická republika · Kórejská republika · Kuvajt · Kirgizsko · Laos · Libanon · Malajzia · Maldivy · Mjanmarsko · Mongolsko · Nepál · Omán · Pakistan · Rusko · Saudská Arábia · Singapur · Srí Lanka · Sýria · Tadžikistan · Taiwan · Thajsko · Turecko · Turkménsko · Spojené arabské emiráty · Uzbekistan · Vietnam · Východný Timor

v • d • e SNŠ
Členovia	Arménsko • Azerbajdžan • Bielorusko • Gruzínsko • Kazachstan • Kirgizsko • Moldavsko • Rusko • Tadžikistan • Ukrajina • Uzbekistan
Pridružení členovia	Turkménsko