Amudarja
Z Wikipédie
| Amudarja | ||||||||||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
 |
||||||||||||||||||||
| Rieka Amudarja. | ||||||||||||||||||||
|
Amudarja (v staroveku po grécky nazývaná Oxus) je rieka v Uzbekistane, Turkménsku, Tadžikistane a jej tok tvorí tiež hranicu Afganistanu.
Jej dĺžka je 2 539 km, plocha povodia je 309 tis. km². Pramení v pohorí Pamír, preteká medzi púšťami Kara-Kum a Kyzyl-Kum, v dolnej aj centrálnej časti jej chýbajú prítoky. Ústi do Aralského jazera, aj keď teraz čiastočne vysychá ešte pred jeho dosiahnutím. K urýchlenému vysychaniu prispelo masívne využívanie vôd veľtoku na poľnohospodárske účely v polopúštnej krajine okolitých štátov. Za vlády Sovietskeho zväzu boli vybudované mocné zavlažovacie kanály, ktoré z rieky odvádzajú vodu hlavne na uzbecké polia, na ktorých pestovaný bavlník dosahuje od tej doby významný podiel na svetovom trhu s bavlnou. Voda Amudarji je využivaná najmä pre polia nachádzajúce sa na juh od Aralského jazera. Avšak rozvod vody je značne neefektívny, takže sa jej veľká časť odparí ešte skôr ako dosiahne zavlažované polia. Následkom zvýšeného odparu ubúdajú nie iba vody v rieke a cieľovom jazere, ale voda v nich je zahustená a obsahuje teda relatívne viac soli. To potom spôsobuje zasolenie zavlažovaných oblastí a mení aj zloženie vôd Aralského jazera.
