Čína

Z Wikipédie

O iných významoch výrazu Čína pozri Čína (rozlišovacia stránka).

Čínska ľudová republika


Vlajka	Znak

Národné motto:

Štátna hymna:
"March of the Volunteers" (Pochod dobrovoľníkov)

Miestny názov

• dlhý

中华人民共和国
Čung-chua žen-min kung-che-kuo (Zhonghua Renmin Gongheguo)

• krátky

Čung-kuo (Zhongguo)

Hlavné mesto

Peking
°′ .š. °′ .d.

Najväčšie mesto

Šanghaj

Úradné jazyky

čínština

Štátne zriadenie

hlava štátu
predseda vlády

ľudová/ľudovodemokratická republika
Ťin-tchao Chu (Hu Jintao) (prezident)
Ťia-pao Wen (Wen Jiabao)

Vznik

1. október 1949

Susedia

Afganistan, Bhután, India, Kazachstan, Kirgizsko, Laos, Mongolsko, Mjanmarsko, Nepál, Pakistan, Rusko, Kórejská ľudovodemokratická republika, Tadžikistan, Vietnam

Rozloha
• celková
• voda (%)

9 596 960 km² (4.)
268 715 km² (2,8 %)

Počet obyvateľov
• odhad (2005)
• sčítanie (2005)
• hustota (2005)

1 301 518 000 (1.)
1 301 518 000
135,8 /km² (53.)

Mena

jüan (CNY)

Časové pásmo
• Letný čas

(UTC+8)
(UTC)

Medzinárodný kód

CHN / CN

Medzinárodná poznávacia značka

Internetová doména

.cn

Smerové telefónne číslo

+86

Gramotnosť: 90,9%

Čína, dlhý tvar Čínska ľudová republika, je rozlohou najväčší štát východnej Ázie a štvrtý najväčší na svete. Žije v nej 1,3 miliardy obyvateľov (stav k 2005), čo je najviac na celom svete.

Čínska republika bola založená roku 1912, keď zanikla posledná dynastia Čching (Qing) (1644-1911). Po porážke Kuo-min-tangu (Národná strana) v občianskej vojne s Komunistickou stranou Číny, bola 1. októbra 1949 založená Čínska ľudová republika, odvtedy v Číne vládne Komunistická strana Číny.

[upraviť] Základné informácie

ČĽR je so svojimi skoro 10 miliónmi km² približne taká veľká ako USA alebo celá Európa až po Ural. Z toho vyplýva, že sa jej povrch, klimatické podmienky a s tým aj predpoklady pre ľudský život v regiónoch veľmi odlišujú. Územie Číny je vymedzené prírodnými hranicami: na východe a juhovýchode sú to moria (Žlté more, Východočínske more a Juhočínske more), na juhu, juhozápade a západe a severozápade delia Čínu od jej susedov vysoké horské masívy a na severe stepi a púšte.

Mapa Číny

[upraviť] Dejiny po 2. sv. vojne

Po skončení 2. občianskej vojny v Číne (1946-49) a víťazstve KS Číny pod vedením Ce-Tung Maoa bola 1. 10. 1949 (štátny sviatok) založená ČĽR, zaradila sa do socialistického tábora, spojenectvo so ZSSR. Konsolidácia hospodárstva, konfiškácia pôdy, 1949-52 tzv. obdobie obnovy rozšírenia vplyvu do pohraničných oblastí (Sin-ťiang 1949, Tibet 1950-51), pomoc čín. “dobrovoľníkov” v Kórejskej vojne na strane severnej Kórey. Po r. 1956 (XX. zjazd KSSZ) ochladzovanie vzťahov medzi ČĽR a ZSSR, r. 1958-59 politika “veľkého skoku”, prvé rozpory v štátnom a straníckom vedení, 1959-61 hladomor ako dôsledok nepremyslenej hospodárskej politiky. 1961-65 politika úprav, pragmatickejšia hosp. stratégia, prerušenie kontaktov so ZSSR, otvorené nepriateľstvo, kt. vyvrcholilo pohraničnými konfliktami na rieke Ussuri r. 1969. Ce-tung Mao začal posilňovať svoje pozície, jeho úsilie vyvrcholilo rozpútaním Veľkej proletárskej kultúrnej revolúcie, kt. bola neúspešným pokusom jeho skupiny uchopiť moc pomocou červených gárd, hospodársky a politický rozvrat, stabilizácia až r. 1976. Od r. 1971 sa ČĽR stala členským štátom OSN a vo februrári 1972 navštívil ČĽR prezident USA Nixon, r. 1979 nadviazanie vzájomných diplomatických vzťahov. R. 1976 smrť En-laj Čoua , Tchienanmenské udalosti 1976 a smrť Ce-tung Maoa, zaknutie bandy štyroch, pragmatický pol. kurz. 1978 vyhlásenie politiky štyroch modernizácií, kt. inicioval Siao-pching Teng. V 80. rokoch dynamický hosp. rozvoj, zvyšovanie životnej úrovne, normalizáca vzťahov so ZSSR, libererálnejšia spoločenská atmosféra, zachovanie monopolu KS Číny. Konflikty medzi konzervatívnym a reformným krídlom (Jao-pang Chu, C’-jang Čao) , problémy ekononomickej reformy, jar 1989 demokratizačné hnutie (Tchienamenské udalosti 1989), zásah armády 4. 6. 1989. Diplomatická izolácia, v 90. rokoch pokračovanie ekonomickej reformy, odmietanie politických zmien, kritika zo strany USA kvôli nedodržiavaniu ľudských práv.

[upraviť] Fyzická geografia

Územie Číny sa rozprestiera vo východnej a strednej časti eurázijského kontinentu, na západnom pobreží Tichého oceánu.

Od severu na juh meria Čína 3 924 km, od východu na západ 5 171 km. Najsevernejším bodom je mesto Mo-che ležiace na rieke Amur pri hranici s Ruskom na 53°33` s.z.š., najjužnejší bod pevniny sa nachádza na juhu Lejčouského (Leizhou) polostrova na 20°13` s.z.š., absolútne najjužnejší bod je na juhu ostrova Chaj-nan (Hainan) na 18°10` s.z.š. Najvýchodnejší bod je na sútoku riek Amur a Wu-su-li-ťiang (Ussuri) na 134°42` v.z.d., najzápadnejší v pohorí Pamír na 73°32` v.z.d.

Na západe je Čína obmývaná Žltým, Východočínskym a Juhočínskym morom, do pevniny sa zarezáva Pochajský (Bohai) záliv. Pobrežná čiara meria od ústia rieky Ja-lu-ťiang (Yalu Jiang) pri hranici s KĽDR po hranicu s Vietnamom okolo 14 000 km. Územie Číny zahŕňa približne 5 400 ostrovov, z ktorých je po Taiwane (35 775 km²) najväčší ostrov Chaj-nan (cez 34 000 km²).

[upraviť] Povrch

Bližšie informácie v hlavnom článku: Povrch Číny

Charakteristickým znakom reliéfu Číny je stupňovité znižovanie smerom od Himalájí na západe pozdĺž veľtokov Chuang-che a Jang-c'-ťiang k Tichému oceánu na východe. Približne jednu tretinu povrchu tvoria pohoria, pričom väčšina z nich je orientovaná vo východo-západnom smere.

Na juhozápade sa nachádza Tibetská náhorná plošina, ktorú z južnej a juhozápadnej strany obklopujú Transhimaláje a Himaláje, kde sa v nadmorskej výške 8848 m vypína najvyšší bod krajiny i sveta Mount Everest.

Oblasť severovýchodnej Číny vypĺňajú nížiny a pohoria Malý Chingan a Veľký Chingan. Na východe, v okolí dolného toku rieky Chuang-che, sa rozprestiera Veľká čínska nížina. Južná Čína je pokrytá horstvami Juhočínskych vrchov a Jünnanskou vysočinou.

[upraviť] Vodstvo

Bližšie informácie v hlavnom článku: Vodstvo Číny

Čínska riečna sieť je dlhá cca. 220 000 km. K bezodtokovým oblastiam patrí necelá tretina územia Číny. Väčšina riek tečie od západu na východ a vlieva sa morí Tichého oceánu, malá časť územia tvorí úmorie Indického a Severného ľadového oceána. Najdlhšie a najvýznamnejšie rieky v Číne sú Jang-c'-ťiang, Chuang-che, Perlová rieka a Amur. Z hospodárskeho hľadiska je významný Veľký kanál (1 794 km) spájajúci mestá Peking a Chang-čou.

[upraviť] Podnebie

Bližšie informácie v hlavnom článku: Podnebie Číny

Rozsiahlosť čínskeho územia má za následok výrazné klimatické rozdiely medzi vnútroázijskou a „vlastnou“ Čínou a medzi južnou a severnou Čínou.

Klíma západnej Číny má jasne vnútrozemský ráz. Zimy bývajú studené, letá horúce. V Turfanskej preliačine boli namerané teploty 47,6°C. Najnižšia teplota bola zaznamenaná v okrese Chaj-la-er: – 51,5°C.

Severná Čína je charakteristická miernym podnebím, malými, relatívne nerovnomernými zrážkami a chladnými zimami.

Podnebie južnej Číny, ktorá leží v subtropickom a tropickom pásme, je do značnej miery ovplyvnené letným monzúnom, ktorý prináša zrážky a spôsobuje záplavy, ktoré sa striedajú s obdobiami sucha v zimných mesiacoch.

[upraviť] Fauna a flóra

Bližšie informácie v hlavnom článku: Fauna a flóra Číny

Čína má bohatú faunu a flóru. Kvôli tomu, že sa klimatické podmienky tejto oblasti dlhodobo menili len nepatrne, v Číne nájsť nezanedbateľné množstvo reliktov a endemitov, či už spomedzi rastlinstva alebo zveriny.

Rastie tu vyše 7 000 druhov drevín (vrátane 2 800 druhov stromov), z ktorých unikátne sú napr. metasekvoje. Druhovo bohatá je severovýchodná Čína so stepnou vegetáciou na rovinách a vegetáciou zmiešaných lesov a tajgy na horách. Pôvodné rastlinstvo južnej Číny zahŕňa duby, vždy zelené gaštany, palmy, spomedzi ihličnanov cyprusy a tuje. V najjužnejších častiach Číny sa zachovali rozlohou neveľké oblasti tropických pralesov.

Na území Číny žije zhruba 2 000 druhov stavovcov, čo je 10% z celosvetového výskytu. Vďaka bohatému zastúpeniu vtáctva je Čína nazývaná „vtáčím rajom“. Význačné postavenie v čínskej faune zaujíma panda veľká, ktorá je symbolom ochrany ohrozených druhov. Fauna je ohrozovaná odlesňovaním, zmenou prirodzených životných podmienok a životného prostredia, a taktiež tradičnou čínskou kultúrou,v ktorej sú niektoré živočíchy považované za afrodiziakum.

[upraviť] Administratívne členenie

Pozri Administratívne členenie Číny

[upraviť] Iné projekty

Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Čína
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Čína

[upraviť] Externé odkazy

Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky o ČĽR

v • d • e Správne jednotky na úrovni provincií v Čínskej ľudovej republike
Provincie¹	An-chuej · Če-ťiang · Čching-chaj · Fu-ťien · Chaj-nan · Chej-lung-ťiang · Che-nan · Che-pej · Chu-nan · Chu-pej · Jün-nan · Kan-su · Kuang-tung · Kuej-čou · Liao-ning · S'-čchuan · Šan-si · Šan-tung · Šen-si · Ťiang-si · Ťiang-su · Ťi-lin
Autonómne oblasti	Kuang-si · Ning-sia · Sin-ťiang · Tibet · Vnútorné Mongolsko
Štatutárne mestá	Čchung-čching · Peking · Šanghaj · Tchien-ťin
Osobitné administratívne oblasti	Hongkong · Macao
¹ ČĽR považuje Taiwan za svoju 23. provinciu