Šanghaj
Z Wikipédie
Šanghaj (上海 Šang-chaj, pinyin: 
shàng hǎi} je s 9 263 459 obyvateľmi (2005) najľudnatejšie mesto Číny a významné hospodárske centrum tejto krajiny. Rozkladá sa pri ústiu rieky Jang-c'-ťiang do Východočínskeho mora a od roku 2004 vystriedala s ročným obratom nákladu 380 miliónov ton Rotterdam na pozícii najväčšieho prístavu sveta. Šanghaj patrí medzi štvoricu miest so zvláštnym statusom, ktoré sú v rámci ČLR postavené na úroveň provinciám.
Obsah |
[upraviť] Názov mesta
Názov mesta je tvorený znakmi „hore“ a „more“ a možno ho preložiť ako „nad morom“ alebo „smerujúci k moru“, avšak jeho pôvod a presný výklad je nejasný. V čínštine sa pre Šanghaj používajú tiež skratky Chu (TZ: 滬, ZZ: 沪, Hù) a Šen (申, Shēn).
[upraviť] Prírodné podmienky
[upraviť] Poloha
Šanghaj sa rozkladá južne od ústia Jang-c'-ťiang do mora, pozdĺž rieky Chuang-pchu, ktorá má v týchto miestach šírku okolo 400 m. Terén v centre mesta je veľmi plochý, priemerná nadmorská výška je 4 m.
[upraviť] Životné prostredie
Veľkým problémom je dopravný hluk a silné znečistenie vzduchu aj vodných tokov - Šanghaj je na 4. mieste medzi mestami s najznečistenejším ovzduším na svete.
[upraviť] Podnebie
Klíma je subtropická so zimnými teplotami v rozmedzí -1° až 8°, v lete potom teploty dosahujú 28° až 35° a vlhkosť vzduchu nepríjemne stúpa cez 80%. Priemerná ročná teplota je 15,3°C; ročný súhrn zrážok 1-135 mm, z čoho najväčšia časť spadne od mája do septembra. Za rok sa v priemere vyskytne 110 dní s dažďom. Najvhodnejšie obdobie na návštevu nastáva na sklonku jari a počiatkom jesene.
[upraviť] Dejiny mesta
Prvá zmienka o mieste - vtedy zvanom Chua-tching (華亭) – pochádza z obdobia dynastie Sung (960), potom sa tu rozvinul prístav, ktorý si roku 1074 vyslúžil zriadenie vlastného berného úradu. Roku 1553 bolo mesto opevnené hradbami na ochranu proti pirátom. Aj keď počet obyvateľov časom vzrástol k 200 000 a okrem obchodu sa v meste rozvíjala textilná výroba, zostával Šanghaj prístavom len oblastného významu. Situácia sa zmenila v 19. storočí, keď strategická poloha pri ústi najväčšej čínskej rieky spravila zo Šanghaja jedno z hlavných stredísk obchodu so Západom.
Nankingská zmluva, ktorú roku 1842 po prehranej prvej ópiovej vojne uzavrela Čína s Britániou stanovila Šanghaj jedným z piatich zmluvných prístavov, ktoré majú byť otvorené medzinárodnému obchodu. V Šanghaji vznikla cudzinecká štvrť, nepodliehajúca čínskym úradom (od roku 1854 spravovaná tzv. Šanghajskou mestskou radou), ktorá sa stala vstupnou bránou západných vplyvov do Číny. Počet obyvateľov výrazne vzrástol za tchajpchingského povstania v 50. rokoch 19. storočia vďaka prílive uprchlíkov, ktorí sa z okolných dedín uchylovali pod ochranu cudzineckej štvrti; podobná situácia sa opakovala počas boxerského povstania roku 1900, keď mesto prekročilo hranicu jedného milióna ľudí.
Na počiatku 20. storočia mal kozmopolitný Šanghaj dve moderné univerzity a bol symbolom modernej a prosperújcej Číny, rovnako ako pôsobiskom drogových gangov a synonymom hriechu. V Šanghaji vydával Čchen Tu-siou vplyvný pokrokový časopis Mladosť (青年, Čching-nien), roku 1919 bolo mesto medzi dejiskami najväčších demonštrácií proti postúpeniu bývalých nemeckých koncesií v Číně a Japonsku (Hnutia 4. mája). Silný marxistický vplyv ilustruje aj skutočnosť, že v Šanghaji bola roku 1921 založená Komunistická strana Číny. Keď sa v apríli 1927 šanghajskí robotníci pod komunistickým vedením pokúsili ovládnuť mesto, boli zmasakrovaný Čankajškom za pomoci Zeleného gangu; bez riadneho súdu bolo vtedy popravených 5 000 ľudí. V ten istý rok vznikla zlúčením cudzineckých štvrtí s okolnými obcami Veľký Šanghaj čítajúci 2,6 milióna obyvateľov; zároveň bolo mesto vyčlenené z provincie Ťiang‑su a postavené na úroveň provincií. Trojmesačná bitka o Šanghaj, kde sa 13. augusta 1937 vylodili japonské vojská, boli prvým veľkým stretom japonskej agresie voči Číne. Boje o mesto si vyžiadali 200 000 padlých. Čínški obrancovia museli cez statočný odpor nakoniec ustúpiť a v rokoch 1937-1945 tak bol Šanghaj okupovaný Japonskom. V tomto období sa tiež stala cieľom tisícov zahraničných utečencov.
Od 27. mája 1949 je Šanghaj pod komunistickou vládou. Zhruba po roku 1949 sa presídlilo mnoho západných firiem do Hongkongu, ktorý tak vystriedal Šanghaj v úlohe obchodnej metropoly Ďalekého východu. Napriek tomu výnimočné postavenie Šanghaja v rámci Číny pretrvalo až do súčasnosti. Aj dnes je, ak nepočítame Hongkong, regiónom so suverénne najvyšším HDP na hlavu v Číne. Zataľ čo v 60. až 80. rokoch mesto skôr stagnovalo, veľký rozmach prišiel po zriadení zvláštnej hospodárskej zóny Pchu-tung v roku 1990, kde vyrástli veľkolepé mrakodrapy a nové medzinárodné letiská. Veľkým problémom zostáva ťažko kontrolovateľný príliv prisťahovalcov z dedinských oblastí, predovšetkým z provincií An‑chuej, Ťiang‑su a Če‑ťiang.
[upraviť] Rozloha a počet obyvateľov
Oficiálne údaje k 1. januáru 2005:
Šanghaj (bez vonkajších predmestí)
- Rozloha: 550 km²
- Počet obyvateľov: 9 263 459
- Hustota zaľudnenia: 16 843 obyvateľov/km²
Šanghaj (mestská aglomerácia spadajúca do správneho obvodu štatutárneho mesta; celkom 18 mestských obvodov a jeden dedinský okres)
- Rozloha: 6 340,50 km²
- Počet obyvateľov: 13 355 925
- Hustota zaľudnenia: 2 106 obyvateľov/km²
Uvedené čísla zachytávajú len počet úradne registrovaných obyvateľov; v skutočnosti žije v Šanghaji „načierno“ ďalších 4-5 miliónov ľudí.
[upraviť] Správne členenie
Vlastné mesto pozostáva z desiatich obvodov. Deväť z nich, súhrnne označovaných Pchu-si (浦西, Pǔxī) na západnom brehu rieky Chuang-pchu (黄浦) predstavuje historické jadro mesta, zataľ čo desiaty obvod Pchu-tung (浦东, Pǔdōng), vytvorený roku 1992 je hypermoderná štvrť na opačnom východnom brehu. Ďalších osem mestských obvodov a jeden dedinský okres potom tvorí vonkajšie predmestie.
Vlastné mesto - 10 obvodov (čchü)
- Chuang-pchu (ZZ: 黄浦区; pinyin: Huángpǔ Qū)
- Lü-wan (卢湾区 Lúwān Qū)
- Sü-chuej (徐汇区 Xúhuì Qū)
- Čchang-ning (长宁区 Chángníng Qū)
- Ťing-an (静安区 Jìng'ān Qū)
- Pchu-tchuo (普陀区 Pǔtuó Qū)
- Ča-pej (闸北区 Zháběi Qū)
- Chung-kchou (虹口区 Hóngkǒu Qū)
- Jang-pchu (杨浦区 Yángpǔ Qū)
- Pchu-tung (浦东新区 Pǔdōng Xīn Qū) — do roku 1992 okres Čchuan-ša (Chuansha)
Okrajové časti - 8 obvodov (čchü) a 1 okres (sien)
- Pao-šan (宝山区 Bǎoshān Qū) — 1988
- Min-chang (闵行区 Mǐnháng Qū) — 1992
- Ťia-ting (嘉定区 Jiādìng Qū) — 1992
- Ťin-šan (金山区 Jīnshān Qū) — 1992
- Sung-ťiang (松江区 Sōngjiāng Qū) — 1997
- Čching-pchu (青浦区 Qīngpǔ Qū) — 1999
- Nan-chuej (南汇区 Nánhuì Qū) — 2001
- Feng-sien (奉贤区 Fèngxián Qū) — 2001
Osem z deviatich okresov bolo v priebehu rokov 1988 až 2001 zmenených na mestské obvody. Jediným ostávajúcim dedinským okresom je teda
- Čchung-ming (崇明县 Chóngmíng Xiàn), zajberajúci plochu rovnomenného ostrova v ústí Jang-c'-ťiang.
[upraviť] Doprava
Šanghajské metro má štyři trasy celkovejé dĺžky 83 km; päť ďalších trás je vo výstavbe či plánovaných. Oba brehy rieky Chuang-pchu spojujú štyri mosty a niekoľko tunelov. Staré šanghajské letisko Chung-čchiao sa nachádza v západnej časti mesta, od roku 1999 však väčšinu dopravy preberé nové medzinárodné letisko na okraji východnej štvrti Pchu-tung (Pudong International Airport), Nové letisko spojuje od marca 2004 s centrom prvá komerčná linka magnetického rýchlovlaku Transrapid nemeckej konštrukcie. Rýchlovlak dosahuje rýchlosť 430 km/h a 32 km dlhú trasu prejde za necelých 8 minút. Výstavba ďalšieho ambiciózneho dopravného diela prebieha južne od mesta - do roku 2009 má šesťprúdový diaľničný most preklenúť changčouskou zátoku v dĺžke 36 km a výrazne tak skrátiť cestu zo Šanghaje do Ning-po.
[upraviť] Pozoruhodnosti
Šanghaj na rozdiel od mnohých čínskych miest neoplýva stredovekými pamiatkami. Dominantu mesta v samom centre, štvrti Chuang-pchu, tvorí tzv. Bund - nábrežie lemované výstavnými výškovými budovami bánk, obchodných spoločností a hotelov z počiatku 20. storočia. Bund je dnes pamiatkovo chránený a výstavba vyšších mrakodrapov v tejto oblasti nie je povolená.
Na druhom brehu sa vo štvrti Pchu-tung vypína 468 m vysoká věža Perla Orientu z roku 1995, panoráma tejto modernej štvrti dotvára od roku 1998 mrakodrap Ťin Mao s 88 podlažiami (Číňania považujú osmičku za veľmi šťastné číslo), najvyššia budova Číny a piata najvyššia budova sveta (anténu nerátajúc).
Námestiu Ľudu v Chuang-pchu dominuje od roku 1996 nová budova Šanghajského múzea, s unikátnou kombináciou kruhového a štvorcového pôdorysu, vyjadrujúca dávnu čínsku predstavu kruhového neba a štvercovej Zeme. Bohaté umeleckohistorické zbierky obsahujú predmety od najstarších bronzov z obdobie Šang až po nábytok z časov dynastie Čching.
Nankingská trieda, jedna z hlavných obchodných tepien mesta, smeruje k buddhistickému chrámu Ťing-an (靜安寺, Ťing-an s', Chrám Klidu a Míru.), obnovenému v roku 1983.
Pri Šanghaji sa nachádza automobilový okruh pre závody F1. Je dlhý 5,5 km a má tvar pripomínajúci znak „šang“ (上) z názvu mesta. 26. september 2004 sa na ňom po prvý krát išla Veľká cena Číny.
V roku 2010 bude Šanghaj hostiť svetovú výstavu Expo.
[upraviť] Partnerské mestá
[upraviť] Iné projekty
|
|
||
|---|---|---|
| Provincie1 | An-chuej · Če-ťiang · Čching-chaj · Fu-ťien · Chaj-nan · Chej-lung-ťiang · Che-nan · Che-pej · Chu-nan · Chu-pej · Jün-nan · Kan-su · Kuang-tung · Kuej-čou · Liao-ning · S'-čchuan · Šan-si · Šan-tung · Šen-si · Ťiang-si · Ťiang-su · Ťi-lin |  |
| Autonómne oblasti | Kuang-si · Ning-sia · Sin-ťiang · Tibet · Vnútorné Mongolsko | |
| Štatutárne mestá | Čchung-čching · Peking · Šanghaj · Tchien-ťin | |
| Osobitné administratívne oblasti | Hongkong · Macao | |
| 1 ČĽR považuje Taiwan za svoju 23. provinciu | ||
