Uganda
Z Wikipédie
| Ugandská republika | |||||
|
|||||
| Národné motto: For God and My Country (Bohu a mojej krajine) |
|||||
| Štátna hymna: Oh Uganda, Land of Beauty (Ó Uganda, krajina krásy) |
|||||
 |
|||||
| Miestny názov | |||||
| • dlhý | Republic of Uganda | ||||
| • krátky | Uganda | ||||
| Hlavné mesto | Kampala 0°19′ s.š. 32°35′ v.d. |
||||
| Najväčšie mesto | Kampala | ||||
| Úradné jazyky | angličtina | ||||
| Štátne zriadenie
Prezident
Predseda vlády |
republika Yoweri Museveni Apolo Nsibambi |
||||
| Vznik | 9. október 1962 | ||||
| Susedia | Sudán, Keňa, Tanzánia, Rwanda, Kongo (býv. Zair) | ||||
| Rozloha • celková • voda (%) |
241 038 km² (78.) 36 330 km² (15,4 %) |
||||
| Počet obyvateľov • odhad (júl 2005) • sčítanie (2002) • hustota (júl 2005) |
28 816 000 (39.) 24 442 084 119,5 /km² (63.) |
||||
| HDP • celkový • na hlavu (PKS) |
2005 43 260 mil. $ (82.) 1 617 $ (151.) |
||||
| Index ľudského rozvoja (2003) | 0,508 (144.) – stredný | ||||
| Mena | ugandský šiling (UGX) | ||||
| Časové pásmo • Letný čas |
EAT (UTC+3) bez zmeny (UTC+3) |
||||
| Medzinárodný kód | UGA / UG | ||||
| Medzinárodná poznávacia značka | EAU | ||||
| Internetová doména | .ug | ||||
| Smerové telefónne číslo | +256 | ||||
Uganda je prezidentská republika, nachádzajúca sa vo východnej Afrike, ktorá hraničí s Keňou na východe, s Demokratickou republikou Kongo na západe, s Rwandou na juhozápade a s Tanzániou na juhu. Súčasťou Ugandy je aj nezanedbateľná časť Viktóriinho jazera, ktorým tiež prechádzajú hranice s Keňou a Tanzániou. Uganda má rozlohu 236 040 km² a žije tu 30 miliónov ľudí (2007). Názov Ugandy je odvodený z názvu tradičného kráľovstva Buganda, ktorého súčasťou je južná časť krajiny vrátane hlavného mesta Kampala.
Obsah |
[upraviť] Dejiny
Uganda, ktorá bola do roku 1962 britským protektorátom, je podľa ústavy z roku 1967 republikou v čele s prezidentom v rámci Britského spoločenstva. V 16. - 17. storočí prenikli do Ugandy kmene Himov a podmanili si pôvodné obyvateľstvo nazývane Bantuovia. Na konci 17. storočia sa na území ovládanom kmeňmi Himov vytvorili štáty Buganda, Toro, Buňoro a Ankole. Najvýznamnejší z nich, štát Buganda, dosiahol vrcholu moci za vlády kráľa Mutesa I. v rokoch 1860 - 1884. Došlo k rozšíreniu obchodu s Arábiou, do krajiny prichádzali kresťanskí misionári a vznikla pravidelná armáda. Po smrti Mutesa I. došlo k mocenským bojom medzi katolíckymi, protestantskými a moslimskými skupinami, ktoré reprezentovali cudzie záujmy. Keď sa Veľká Británia a Nemecko roku 1890 tzv. helgolandskou zmluvou dohodli o rozdelení záujmov vo východnej Afrike, pripadlo toto územie Veľkej Británii. Roku 1896 vyhlásila Veľká Británia protektorát Uganda. Po roku 1900 do Ugandy zosilnelo prisťahovalectvo Indov, ktorí spočiatku pracovali na stavbe železníc, neskôr zaujali vedúce pozície v obchodovaní.
[upraviť] Cesta k dosiahnutiu nezávislosti
V rámci národne oslobodeneckého hnutia za získanie nezávislosti vystúpil roku 1953 kráľ Mutesa II. s prehnanými požiadavkami. Veľká Británia vyhlásila výnimočný stav a kráľa z krajiny vyhostila. Roku 1955 ho znovu akceptovala. Roku 1960 vystúpila Buganda z protektorátu, ale stretla sa s odporom hospodársky slabších provincií protektorátu. V roku 1962 vyhlásila Uganda nezávislosť a stala sa monarchiou v čele s britskou kráľovnou Alžbetou II.. Ministerským predsedom sa stal Milton Obote. Roku 1963 bola vyhlásená republika v čele s prezidentom-kráľom Mutesaom II. - komplikovaný štátny útvar spojujúci monarchiu s republikou a unitárny štát so spolkovým. Roku 1966 previedol ministerský predseda Obote, sledujúci prosocialistický kurz, štátny prevrat a prevzal úrad prezidenta. Podľa ústavy z roku 1967 sa Uganda stala jednotným štátom v čele s prezidentom.
[upraviť] Vzostup a pád Idiho Amina
Roku 1971 sa po vojenskom prevrate stal prezidentom generálmajor Idi Amin Dada, vrchný veliteľ ozbrojených síl. Ústava bola zrušená, politické strany zakázané. Obote utiekol do susednej Tanzánie.
Roku 1972 vypukli ozbrojené zrážky medzi Ugandou a Tanzániou, ktoré údajne podporovali Oboteho priaznivci. V roku 1972 vyhostil Idi Amin z krajiny všetkých Ázijčanov s britským štátnym občianstvom. Do roku 1973 ich opustilo Ugandu viac než 40 000. Potom boli všetky podniky patriace Britom zoštátnené. Hospodárstvo štátu sa postupne rozpadalo. K hospodárskemu úpadku prispeli aj konflikty so susednými krajinami, predovšetkým s Keňou. Teror Idiho Amina si vyžiadal na 300 000 obetí. Veľká Británia na protest prerušila roku 1976 s Ugandou diplomatické styky.
Roku 1978 vpadli ugandské vojská do Tanzánie, o rok neskôr dobyla tanzánska armáda a exilový ugandskí politici Entebbe a Kampalu a po úteku Idiho Amina bola zostavená dočasná vláda pod vedenímYusufa Lulea. Roku 1980 prevzala moc vojenská komisia pod vedením Paula Muwanga. V parlamentných voľbách toho istého roku zvíťazil bývalý prezident Milton Obote a znovu sa stal prezidentom (jeho víťazstvo je považované za sporné). Vnútropolitickú situáciu destabilizovali boje medzi vládnúcimi jednotkami a jednotkami hnutia odporu proti režimu Oboteho.
V júli 1985 bol Milton Obote zvrhnutý vojenským pučom s odôvodnením, že jeho režim bol nehumánny a skorumpovaný. Roku 1986 sa moci chopil vodca pučistov Yoweri Museveni. Zostavil koaličnú vládu, ktorá sa vzápätí rozpadla. Ani nasledujúcej Museveniho vláde sa nepodarilo ukončiť občiansku vojnu trvajúcu od roku 1979.
V júli 1990 vyvstala možnosť ukončenia občianskej vojny v krajine tým, že vláda podpísala mierovú zmluvu s povstaleckým Ugandským vlasteneckým hnutím. Vývoj v roku 1991 však k skončeniu konfliktu neviedol. V prvých priamych prezidentských voľbách zvíťazil doterajší prezident Yoweri Museveni.
[upraviť] Geografia
Napriek tomu že je Uganda vnútrozemský štát, tak má prístup k niekoľkým veľkým vodným plochám, ako je Viktóriino jazero, Albertovo jazero, jazero Kyoga a Edwardovo jazero. Uganda sa rozkladá na plošine s priemernou nadmorskou výškou okolo 900 m. Prevažuje tu tropické podnebie, ktoré sa však v rôznych častiach krajiny trocha odlišuje. Súčasťou Ugandy sú aj niektoré pobrežné ostrovy vo Viktóriinom jazere. Najdôležitejšie mestá sa nachádzajú na juhu pri Viktoriinom jazere. Tu sa nachádza Kampala aj blízke mesto Entebbe.
Uganda sa člení na 70 distriktov, formálne zoskupených do 4 oblastí: Centrálna, Severná, Východná a Západná. Distrikty sú väčšinou pomenované podľa svojho správneho centra.
[upraviť] Obyvateľstvo
[upraviť] Etnické a jazykové zloženie, gramotnosť
Uganda je vlasťou mnoho rôznych etnických skupín, z ktorých žiadna nemá väčšinu. Najpočetnejšie sú kmene Ganda a Karamodžong. Hovorí sa tu približne 40 rôznymi jazykmi. Po osamostatnení Ugandy sa stala angličtina úradným jazykom. Jazykom s najvyšším počtom hovoriacich je luganda, ktorým sa hovorí v Bugande. Druhým úradným jazykom Ugandy je swahilčina, ktorá sa veľa využíva predovšetkým v obchode. Na africké pomery je tu gramotnosť pomerne vysoká - 69,9 %.
[upraviť] Náboženstvo
Kresťanstvo a Islam sa v Uganda začali šíriť v 60. rokoch 19. storočia, kedy sem po prvýkrát dorazili misionári oboch vyznaní, snažiaci sa vnútiť svoje náboženstvo bugandskému kráľovi. V súčasnosti vyzerá náboženské zloženie obyvateľstva následovne: 33% katolíci, a 33% protestanti, 16% moslimovia a 18% rôzne domorodé viery.
[upraviť] Politika
Od roku 1995 má krajina novú ústavu. V nej je zakotvená existencia jednokomorového Národného parlamentu (National Parliament) s 303 poslancami s päťročným funkčným obdobím, z ktorých 81 nominujú rôzne záujmové skupiny vrátane žien a ugandskej armády. Zbytok (214 poslancov) je volených priamo. Podľa tejto ústavy bol tiež obmedzený vplyv prezidenta a posilnený vplyv parlamentu. Prezident je súčasne hlavou štátu aj vlády. Menuje predsedu vlády, ktorý mu pomáha pri plnení jeho úloh.
V snahe obmedziť sektárske násilie politických strán zaviedol súčasný prezident Yoweri Museveni po svojom nástupe do funkcie v roku 1986 zákaz ich politických aktivít. Politické strany síce aj naďalej existovali, ale nesmeli kandidovať vo voľbách, v ktorých sa volili len osobnosti (aj keď mohli byť členmi niektorej politickej strany). V referende konanom 28. júla 2005 sa však hlasujúci vyslovili pre zrušenie tohoto 19-ročného zákazu. Rada organizácii požaduje premenu Ugandy na federáciu.
[upraviť] Hospodárstvo
HDP v 90. rokoch minulého storočia mierne rástol (až k 400 USD na hlavu), napriek tomu je však krajina veľmi chudobná. Akémukoľvek rastu naviac bráni epidémia AIDS, pretože v Ugande je asi 2 miliónov ľudí nakazených, naviac práve v tejto krajine bol objavený. Krajina vyváža kávu a dováža potraviny. Miestnou menou je ugandský šiling.
[upraviť] Iné projekty
|
|
|
|---|---|
| Alžírsko • Angola • Benin • Botswana • Burkina Faso • Burundi • Čad • Demokratická republika Kongo • Džibutsko • Egypt • Eritrea • Etiópia • Gabon • Gambia • Ghana • Guinea • Guinea-Bissau • Juhoafrická republika • Kamerun • Kapverdy • Keňa • Komory • Kongo • Lesotho • Libéria • Líbya • Madagaskar • Malawi • Mali • Maurícius • Mauritánia • Mozambik • Namíbia • Niger • Nigéria • Pobrežie slonoviny • Rovníková Guinea • Rwanda • Senegal • Seychely • Sierra Leone • Somálsko • Stredoafrická republika • Sudán • Svätý Tomáš a Princov ostrov • Svazijsko • Tanzánia • Togo • Tunisko • Uganda • Zambia • Západná Sahara • Zimbabwe |  |
|
|
||
|---|---|---|
| Severná Afrika | Alžírsko · Egypt1 · Líbya · Maroko · Sudán · Tunisko · Západná Sahara |  |
| Južná Afrika | Botswana · Južná Afrika · Lesotho · Namíbia · Svazijsko | |
| Západná Afrika | Benin · Burkina · Gambia · Ghana · Guinea · Guinea-Bissau · Kapverdy · Libéria · Mali · Mauritánia · Niger · Nigéria · Pobrežie Slonoviny · Senegal · Sierra Leone · Togo | |
| Východná Afrika | Burundi · Džibutsko · Eritrea · Etiópia · Keňa · Komory · Madagaskar · Malawi · Maurícius · Mozambik · Rwanda · Seychely · Somálsko · Tanzánia · Uganda · Zambia · Zimbabwe | |
| Stredná Afrika | Angola · Čad · Gabon · Kamerun · Kongo · Kongo (býv. Zair) · Rovníková Guinea · Stredoafrická republika · Svätý Tomáš a Princov ostrov | |
| Závislé územia | Francúzsko: Mayotte · Îles Éparses · Réunion | Portugalsko: Madeira | Španielsko: Ceuta · Melilla · Chafarinas · Peñón de Vélez de la Gomera · Peñón de Alhucemas · Perejil · Kanárske ostrovy | Spojené kráľovstvo: Svätá Helena2 · Britské indickooceánske územie | |
