Prezident
Z Wikipédie
| Právo
|
| Odvetvia práva |
|---|
|
Verejné právo: Súkromné právo: |
| Deľba moci |
| Výkonná moc: Hlava štátu · Panovník · Prezident (SR) Zákonodarná moc: Súdna moc: Prokuratúra · Ombudsman · NKÚ |
| Právne predpisy |
|
Ústava (SR) · Ústavný zákon |
| Ďalšie pojmy |
|
Právna skutočnosť · Právny akt Štát · Forma štátu · Občan |
 Upozornenie: Wikipédia nie jeprávnik ani Zbierka zákonov! |
V republike je na čele štátu väčšinou prezident, ale jeho právomoci sa môžu v rôznych štátoch značne líšiť. Jeho skutočné postavenie býva často do značnej miery závislé od spôsobu kreácie. Ak prezident odvodzuje svoj mandát priamo od ľudu (voličov) a nie od parlamentu či iného orgánu, býva jeho postavenie zväčša silnejšie a nezávislejšie. Prezident je vždy volený, ale aj tu existuje celá škála rôznych volebných systémov.
Obsah |
[upraviť] Spôsob voľby
Prezident môže byť volený buď priamo občanmi ako je to napr. vo Francúzsku, Rusku, Rakúsku, Poľsku či na Slovensku, alebo nepriamo. V druhom prípade je prezident volený buď parlamentom (Švajčiarsko, Česko, ale aj Slovensko do roku 1998) alebo prostredníctvom tzv. voliteľov (USA, India), alebo je na voľbu ustanovený osobitný zbor ako je to napr. v Nemecku či Taliansku.
[upraviť] Postavenie prezidenta
[upraviť] Prezidentská republika
Postavenie prezidenta je najsilnejšie v prezidentskej republike, kde právomoci výkonnej moci patria prezidentovi. Prezident v tomto prípade stojí „na čele“ vlády, ktorá je len jeho kolektívnym poradným orgánom. Neexistuje tu funkcia premiéra. Prezident nielen reprezentuje krajinu navonok, ale aj riadi zahraničnú politiku štátu. Môže predkladať návrhy zákonov, vydávať akty nižšej právnej sily, vymenúvať sudcov atď. Typickým príkladom prezidentskej republiky sú USA.
[upraviť] Poloprezidentská republika
Poloprezidentská forma vlády (semi-presidental), je akýmsi medzičlánkom, medzi prezidentskou a parlamentnou formou vlády. Výkonná moc je rozdelená medzi vládu a priamo voleného prezidenta. Ten má rozšírené právomoci, napríklad legislatívnu iniciatívu a právo rozpustiť parlament. Takáto forma vlády je napr. vo Francúzsku či Rusku.
[upraviť] Parlamentná republika
Parlamentná republika je typická tým, že jedna zložka moci, a to moc zákonodarná, má v systéme deľby moci dominantné postavenie. Tým je poznačené aj postavenie prezidenta, ktoré je v tejto forme vlády najslabšie. Niekedy sa prezident dokonca uvádza, nie ako predstaviteľ výkonnej moci, ale ako najvyšší predstaviteľ štvrtej – kontrolnej moci v štáte. Aj v parlamentných republikách má však prezident niektoré významné právomoci – má právo relatívneho veta, môže rozpustiť parlament, menuje vysokých štátnych funkcionárov či vyhlasuje referendum. Parlamentnou republikou je aj Slovensko (spolu s väčšinou európskych krajín).
[upraviť] Pozri aj
- Prezident Slovenskej republiky
- Hlava štátu
- Panovník
- Forma vlády
- Deľba moci
[upraviť] Iné projekty
Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Prezident
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Prezident
[upraviť] Pôvodný zdroj
- Marian Posluch, Ľubor Cibulka: Štátne právo Slovenskej republiky, 2003, ISBN 80-89122-07-8
- Jozef Prusák: Teória práva, Bratislava, 1999, ISBN 80-7160-113-6
