Kongo (býv. Zair)
Z Wikipédie
| Konžská demokratická republika | |||||
|
|||||
| Národné motto: Justice - Paix - Travail (Spravodlivosť - Mier - Práca) |
|||||
| Štátna hymna: Debout Congolais (Konžan povstaň) |
|||||
 |
|||||
| Miestny názov | |||||
| • dlhý | République démocratique du Congo | ||||
| • krátky | Congo | ||||
| Hlavné mesto | Kinshasa 4°24′ j.š. 15°24′ v.d. |
||||
| Najväčšie mesto | Kinshasa | ||||
| Úradné jazyky | francúzština | ||||
| Štátne zriadenie
Prezident
Predseda vlády |
semiprezidentská republika Joseph Kabila Antoine Gizenga |
||||
| Vznik | 30. jún 1960 | ||||
| Susedia | Angola, Burundi, Stredoafrická republika, Kongo, Rwanda, Sudán, Tanzánia, Uganda, Zambia | ||||
| Rozloha • celková • voda (%) |
2 344 858 km² (12.) 77 810 km² (3,3 %) |
||||
| Počet obyvateľov • odhad (júl 2005) • sčítanie (1984) • hustota (júl 2005) |
57 549 000 (23.) 29 916 800 24,5 /km² (151.) |
||||
| HDP • celkový • na hlavu (PKS) |
2005 46 491 mil. $ (77.) 774 $ (172.) |
||||
| Index ľudského rozvoja (2003) | 0,512 (142.) – stredný | ||||
| Mena | konžský frank (CDF) | ||||
| Časové pásmo • Letný čas |
WAT, CAT (UTC+1 až +2) bez zmeny (UTC+1 až +2) |
||||
| Medzinárodný kód | COD / CD | ||||
| Medzinárodná poznávacia značka | CD | ||||
| Internetová doména | .cd | ||||
| Smerové telefónne číslo | +243 | ||||
Kongo (býv. Zair), dlhý tvar Konžská demokratická republika, 1971-1997 Zair (Zairská republika), je rozlohou tretí najväčší štát afrického kontinentu. Hraničí so Stredoafrickou republikou a Sudánom na severe, na východe s Ugandou, Rwandou, Burundi a Tanzániou, Angolou a Zambiou na juhu a na západe s Kongom. S Atlantickým oceánom ho spája približne 50km pobrežie v Guinejskom zálive.
Názov "Kongo" (znamená "lovec") sa spája s kmeňom Bakongo, pochádzajúcim s Konžskej panvy. Názov tohto štátu (pôvodne belgickej kolónie) sa veľa krát zmenil. Po získaní nezávislosti na Konžskú republiku, 1. augusta 1964 na Konžskú demokratickú republiku (z dôvodu odlíšenia od susednej Konžskej republiky). 27. októbra 1971 prezident Mobutu zmenil názov na Zair, čo v preklade znamená "rieka, ktorá pohlcuje ostatné rieky". Po skončení 1. konžskej vojny a zvrhnutí Mobutuho v roku 1997 sa krajina znovu premenovala na Konžskú demokratickú republiku. V rokoch 1998-2003 v krajine zúrila 2. konžská vojna (Africká svetová vojna).
Obsah |
[upraviť] História
[upraviť] Prehistorické obdobie
Počas druhého tisícročia pred naším letopočtom môžme pozorovať vlnu vyspelosti neolitických ľudí na severe a severozápade strednej Afriky. U týchto ľudí fungoval istý druh agrokultúrneho spoločenstva. O niekoľko storočí neskôr (približne pred 2500 rokmi) boli ľuďom na juhu dnešného Kamerunu známe banány. Medzi rokmi 500 a 0 pred Kr. sa prví neolitickí ľudia objavujú na juhu Kamerunu na oboch brehoch rieky Sanaga a prvé neolitické zaľudnenie zo severnej a západnej časti strednej Afriky môžme odsledovať na juh a juhovýchod.
V KDR sa prvé osady v okolí jazier Mbandaka a Tumba spájujú s "Imboga tradíciou" a rokom 600 pred Kr. Na hraniciach s Angolou je to zas "tradícia Ngovo" a rok 300 pred Kr., čo ukazuje na príchod neolitickej vlny pokroku.
V Kivu na východe krajiny sa pred 2600 rokmi objavili dediny "Urewe tradície". V Kongu sa našlo málo archeologických lokalít a všetky sú západným predĺžením kultúry Urewe, ktorá je známa predovšetkým v Ugande, Rwande, Burundi a v západnej Keni a Tanzánii. Už od počiatku tejto kultúry, ľudia poznali tavenie kovov ako dokladajú nálezy taviacich pecí v Rwande a Burundi.
Najstaršie nálezy ďalej na západ sú známe z Kamerunu a blízko malého mesta Bouar v strednej Afrike. Dáta z Kamerunu poukazujú na počiatky tavenia železa v rokoch 600-700 pred Kr. severne od rovníkového pralesa. Táto technológia bola vyvinutá samostatne od predchádzajúcej neolitickej expanzie 900 rokov dozadu. Riečny systém Kongo bol pomaly proti prúdu osídlený osadníkmi.
Neolitickí bantu-hovoriaci ľudia vytlačili pygmejcov (známych tiež z regiónov "Bitwa" a "Twa") do druhotných častí zeme. Ďalšie migrácie z regiónov Darfúr a Kordofan v dnešnom Sudáne na severo- východ a východných afričanov do východného Konga premiešali etnické zloženie obyvateľstva regiónu. Bantuovia priniesli zmiešanú ekonomiku založenú na agrokultúre, malých zásobách, rybárčení, zbere ovocia, lovení a arborikultúre pred 3500 rokmi, techniky spracovania železa, pravdepodobne zo Západnej Afriky, sa datujú omnoho neskôr. Ľudia z tejto oblasti založili Bantuskú jazykovú rodinu ako hlavnú sadu jazykov pre obyvateľov Konga.
V piatom storočí sa začínala vytvárať spoločnosť na brehoch rieky "Lualaba" (dnešná provincia Katanga). Táto kultúra, známa ako Upemba, sa vyvinula do kráľovstva Luba.
Proces, pri ktorom sa pôvodná kultúra Upemba vyvinula do kráľovstva Luba bol postupný a komplexný. Táto transformácia prebiehala bez prerušenia s niekoľkými odlišnými spoločenstvami vyvíjajúcimi sa mimo Upembskej kultúry avšak podriadene vývoju Luba. Každé z týchto kráľovstiev sa stalo veľmi bohatým prevažne z dôvodu miestneho minerálneho bohatstva, hlavne rudy. Civilizácia začala rozvíjať a implementovať technológie založené na železe a medi popri obchodovaní so slonovinou a inými artiklami. Kráľovstvo Luba ustanovilo silnú obchodnú požiadavku pre ich kovové technológie a bolo schopné zriadiť ďalekosiahlu obchodnú sieť (presahujúcu 1500 km, siahajúc až k Indickému oceánu). V 16. storočí začalo byť riadené silnou centralizovanou vládou na čele s náčelníkom.
[upraviť] Slobodný štát Kongo (1870 - 1908)
Európske objavovanie a ovládnutie Konga prebiehalo medzi zhruba od 1870 do 20. rokov 20. storočia - prvé sirom Henry Morton Stanleyom, ktorého sponzoroval belgický kráľ Leopold II, ktorý túžil po Kongu ako kolónii. Ako predsedovy Association Internationale Africaine poštval jedného európskeho rivala proti druhému. Formálne získal teritórium Kongo na konferencii v Berlíne v roku 1885. Leopold urobil z územia svoj vlastný majetok a pomenoval ho Slobodný štát Kongo. Leopoldov režim začal podnikať rôzne projekty ako napríklad stavbu železnice, od pobrežia do Leopolvillu (dnes Kinshasa), ktorej dokončenie trvalo roky. Takmer všetky tieto projekty boli zamerané na to čo najväčšie vyťaženie kapitálu z kolónie čo malo za následok surové vykorisťovanie afričanov. V "Slobodnom štáte" bolo lokálne obyvateľstvo brutalizované kvôly gume v dôsledku rastúceho trhu s gumennými pneumatikami. Na predaji gumy zarobil Leopold obrovskú sumu peňazí, vďaka čomu postavil mnoho budov v Bruseli a Ostende na oslavu jeho osoby a krajiny. Medzi rokmi 1885 a 1908 zahynul milión konžanov v dôsledku vykorisťovania a chorôb. Vládna komisia neskôr prišla k záveru, že populácia v Kongu sa počas tohto obdobia zmenšila o polovicu. Na presadenie výrobných kvót na gumu bola povolaná FOrce Publi+ue (FP). FP bola armáda, avšak jej cieľ nebol brániť krajinu ale terorizovať domorodých obyvateľov. FP praktizovala usekávanie rúk ako donucovací prostriedok na vynútenie splenia kvót. Činnosť úradov v Slobodnom štáte Kongo vzbudila medzinárodnú kritiku a prostesty vedené E.D. Morelom a britským diplomatom Rogerom Casementom, ktorý vo svojom reporte v roku 1904 odsúdil miestne praktiky, a taktiež známym spisovateľom Markom Twainom. Román Josepha Conrada Srdce Temnoty sa odohráva v Slobodnom štáte Kongo. V roku 1908 Belgický parlament, po počiatočnom odmietaní, podľahol medzinárodnej kritike (najmä zo strany Veľkej Británie) a prebral od kráľa kontrolu nad územím ako belgickou kolóniou. Od tej chvíle sa stalo Belgickým Kongom spravovaným belgickým parlamentom.
[upraviť] Belgické Kongo (1908 - 1960)
Po prevzatí správy Belgickou vládou sa podmienky v Kongu zlepšili. Vybrané jazyky Bantu boli vyučované na základných školách čo bol ojedinelý jav v koloniálnom školstve. Kolónialny doktori do veľkej miery zmiernili šírenie trypanozómie spavičnej. Vláda implementovala rôzne ekonomické reformy, ktoré sa sústredili na zlepšenie infraštruktúry: železníc, prístavov, ciest, baní, plantáží a priemyselných zón. Avšak ľudu Konga chýbala politická moc a boli vystavení právnej diskriminácii. Všetky kolónialne zákony boli schvaľované v Bruseli a Leopoldville. Sekretár Belgickej kolónie a guverner-generál, z ktorých žiadny nebol volený konžanmi, držali absolútnu moc. Časom v domorodom obyvateľstve narastal odpor voči ich nedemokratickému režimu. V roku 1955 konžská vyššia trieda (tiež nazývaná "évolués"), ktorej mnoho príslušníkov bolo vzdelávaných v Európe, iniciovala kampaň na ukončenie nerovnosti.
Počas 2. svetovej vojny, malá konžská armáda získala niekoľko víťaztiev nad talianskymi jednotkami v severnej afrike. Belgické kongo, ktoré malo tiež veľké zásoby uránia, dodalo urán, ktorý bol Spojenými štátmi použitý na výrobu atómových zbraní, ktoré boli zhodené na Hirošimu a Nagasaki v auguste 1945.
[upraviť] Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kongo (býv. Zair)
[upraviť] Zdroj
Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku zverejneného na anglickej Wikipédii.
|
|
|
|---|---|
| Alžírsko • Angola • Benin • Botswana • Burkina Faso • Burundi • Čad • Demokratická republika Kongo • Džibutsko • Egypt • Eritrea • Etiópia • Gabon • Gambia • Ghana • Guinea • Guinea-Bissau • Juhoafrická republika • Kamerun • Kapverdy • Keňa • Komory • Kongo • Lesotho • Libéria • Líbya • Madagaskar • Malawi • Mali • Maurícius • Mauritánia • Mozambik • Namíbia • Niger • Nigéria • Pobrežie slonoviny • Rovníková Guinea • Rwanda • Senegal • Seychely • Sierra Leone • Somálsko • Stredoafrická republika • Sudán • Svätý Tomáš a Princov ostrov • Svazijsko • Tanzánia • Togo • Tunisko • Uganda • Zambia • Západná Sahara • Zimbabwe |  |
|
|
||
|---|---|---|
| Severná Afrika | Alžírsko · Egypt1 · Líbya · Maroko · Sudán · Tunisko · Západná Sahara |  |
| Južná Afrika | Botswana · Južná Afrika · Lesotho · Namíbia · Svazijsko | |
| Západná Afrika | Benin · Burkina · Gambia · Ghana · Guinea · Guinea-Bissau · Kapverdy · Libéria · Mali · Mauritánia · Niger · Nigéria · Pobrežie Slonoviny · Senegal · Sierra Leone · Togo | |
| Východná Afrika | Burundi · Džibutsko · Eritrea · Etiópia · Keňa · Komory · Madagaskar · Malawi · Maurícius · Mozambik · Rwanda · Seychely · Somálsko · Tanzánia · Uganda · Zambia · Zimbabwe | |
| Stredná Afrika | Angola · Čad · Gabon · Kamerun · Kongo · Kongo (býv. Zair) · Rovníková Guinea · Stredoafrická republika · Svätý Tomáš a Princov ostrov | |
| Závislé územia | Francúzsko: Mayotte · Îles Éparses · Réunion | Portugalsko: Madeira | Španielsko: Ceuta · Melilla · Chafarinas · Peñón de Vélez de la Gomera · Peñón de Alhucemas · Perejil · Kanárske ostrovy | Spojené kráľovstvo: Svätá Helena2 · Britské indickooceánske územie | |
