Letný čas
Z Wikipédie
Letný čas je označenie systémovej úpravy merania času, pri ktorej sa v letných mesiacoch roku nepoužíva čas daný príslušným časovým pásmom, ale používa sa čas, ktorý je o určitú dobu (obvykle o 1 hodinu) posunutý dopredu. Cieľom letného času je úspora elektrickej energie, ktorá by bola inak potrebná pre večerné osvetlenie. Dôvodom je, že väčšina ľudí je aktívnejších večer (po západe slnka) ako ráno (pred východom slnka). Na obrázku je mapa používania letného času, červenou sú štáty kde nebol nikdy zavedený, oranžovou sú tie, kde zavedený bol ale už sa nepoužíva a modrou sú tie kde sa používa dodnes.
[upraviť] História
Princíp podobný letnému času spomenul už Benjamin Franklin v roku 1784. Franklin však nechcel zaviesť zmenu času ale aby ľudia chodili spať skôr, čím by lepšie využili denné svetlo. Prvý vážny návrh na zavedenie letného času učinil londýnsky staviteľ William Willet roku 1907 vo svojej eseji The Waste of Daylight (mrhanie denným svetlom).
V praxi bol letný čas prvý krát zavedený v roku 1916 v niekoľkých európskych krajinách. Boli medzi nimi Švédsko (ktoré skončilo ten istý rok), potom Nemecko a Rakúsko-Uhorsko (v ktorých sa letný čas uplatňoval do roku 1918). Veľká Británia tiež zaviedla letný čas v roku 1916. V Rusku bol letný čas zavedený v roku 1917, v niektorých rokoch si Rusi posúvali hodinové ručičky až o 3 hodiny, čiže sa to už ani nedalo nazvať letným časom. Spojené štáty americké zaviedli letný čas spolu s časovými pásmami v roku 1918. Na území Československa fungoval letný čas s prestávkami už v 40-tych rokoch, každoročný letný čas bol však zavedený až v roku 1979. Po niekoľkých rokoch sa ustálilo pravidlo, že letný čas sa začína posledný marcový víkend (v noci zo soboty na nedeľu) a končí posledný septembrový víkend. Od roku 1996 je letný čas o jeden mesiac dlhší – trvá až do posledného víkendu v októbri, čiže letný čas je platný dlhšiu dobu počas roka ako pásmový.
[upraviť] Využitie
Letný čas sa používa najmä v miernom pásme, v tropickom pásme kde je dĺžka dňa v lete takmer rovnaká ako dĺžka dňa v zime by to nemalo význam. Rovnako to platí aj o polárnych oblastiach kde noc trvá pol roka. Letný čas sa používa vo všetkých štátoch Európy s niekoľkými výnimkami, podľa pravidiel EÚ prechod nastáva vo všetkých časových pásmach súčasne o 1:00 UTC. Tým pádom na Slovensku sa začína letný čas o 2:00 keď sa ručičky posunú na 3:00 a končí sa 3:00 keď sa čas pounie na 2:00. Niektoré krajiny ako napríklad Veľká Británia chcú dokonca prejsť na celoročný letný čas, čo by znamenalo natrvalo prijať pásmo SEČ a zjednotiť sa tak s celou Európou.
[upraviť] Pre a proti
Letný čas má mnohé klady aj zápory. Najväčším argumentom pre bolo väčšie využitie slnečného svetla a menšia spotreba energie. Momentálne má však letný čas veľa odporcov, pretože šetrenie energie je už zanedbateľné. Prieskumy Pražskej energetiky hovoria, že letný čas ušetrí iba 0,5% spotreby energie a vedie k zvýšenej spotrebe benzínu. Medzi nevýhody patrí aj chaos v období zmeny časov, s ktorým sa spája meškanie vlakov, dopravné nehody ale aj zdravotné problémy niektorých ľudí.