Ukrajina

Z Wikipédie

Ukrajina


Vlajka	Znak

Národné motto:
Воля, злагода, добро (Sloboda, zhoda, láskavosť)

Štátna hymna:
Ще не вмерла України і слава, і воля

Miestny názov

• dlhý

• krátky

Україна

Hlavné mesto

Kyjev
°′ .š. °′ .d.

Najväčšie mesto

Kyjev

Úradné jazyky

ukrajinčina

Štátne zriadenie

hlava štátu
predseda vlády

republika
Viktor Juščenko
Júlia Tymošenko

Vznik

Susedia

Ruská federácia, Bielorusko, Poľsko, Slovensko, Maďarsko, Rumunsko, Moldavsko

Rozloha
• celková
• voda (%)

603 628 km² (45.)
km² (7 %)

Počet obyvateľov
• odhad (2007)
• sčítanie (2007)
• hustota (2007)

46 490 400 (25.)
46 446 083
78 /km² (114.)

HDP
• celkový
• na hlavu (PKS)

2007
8 060 USD $ (29.)
5 493 USD $ (84.)

Mena

hrivna (=100 kopejok) (UAH)

Časové pásmo
• Letný čas

(UTC+1)
(UTC+2)

Medzinárodný kód

UKR / UA

Medzinárodná poznávacia značka

Internetová doména

.ua

Smerové telefónne číslo

+380

Ukrajina (po ukrajinsky: Україна) je štát vo východnej Európe hraničiaci so Slovenskom (94 km), Maďarskom (103 km), Poľskom (428 km), Moldavskom (1222 km), Rumunskom (531 km), Ruskou federáciou (2245 km) a Bieloruskom (891 km) a cez more s Gruzínskom, Tureckom a Bulharskom. Jej celková dĺžka hraníc činí 4558 km.

Presný názov Ukrajiny^[1] znamená zem, ktorá leží na kraji. Leží na juhovýchodnom pohraničí Európy a prahu Ázie na okrajoch štátov Stredomoria a na križovatke dôležitých hraničných ciest medzi lesom a stepou.

Obsah

1 Povrch
2 Vodstvo
3 Dejiny
4 Pôvod názvu krajiny
5 Obyvateľstvo
- 5.1 Národnostné zloženie obyvateľstva
- 5.2 Vierovyznanie
6 Súčasné politické pomery
7 Mestá
- 7.1 Administratívne delenie
8 Osobitá poznámka
9 Referencie
10 Pozri aj
11 Iné projekty
12 Zdroj

[upraviť] Povrch

Významnou charakteristikou ukrajinského reliéfu je absencia umelých bariér. Takmer polovicu (48 %) prevažne rovinatej krajiny pokrývajú stepi a 95 % rovina a nížiny^[2]. Značná časť z nich sa obrába^[3] („rozoraná celina“), iba niektoré oblasti ostali nedotknuté (Chomutovská step zapísaná na zozname svetového dedičstva UNESCO).

Výraznejšie horstvá sú iba na západe (Karpaty) a na juhu (Krymské pohorie). Najvyšším vrchom Ukrajiny je karpatská Hoverla (po ukrajinsky: Говерла) vysoká 2061 metrov. Krymské pohorie je podstatne nižšie - jeho najvyšší vrch Čatyrdag (po ukrajinsky: Чатир-Даг) dosahuje 1527 metrov. Turistickou atrakciou a symbolom pohoria je o čosi nižší vrch Ai Petri (po grécky: Svätý Peter) nad Jaltou, z ktorého sú prekrásne výhľady.

[upraviť] Vodstvo

Najväčšou riekou, pretekajúcou na území Ukrajiny, je Dneper. Pramení v Rusku v pohorí Valdaj, preteká cez Bielorusko – tvorí aj spoločnú hranicu s Ukrajinou a napokon na Ukrajine ústi do Čierneho mora. Na ukrajinskom území je na rieke takmer súvislý reťazec vodných nádrží a elektrární. Jeho prítokmi sú Pripiať a Desna.

Dnester pramení pri hraniciach s Poľskom, na istom úseku tvorí hranicu Ukrajiny a Moldavska, ďalej preteká Moldavskom (na jeho ľavom brehu leží Podnestersko), napokon však ústi do Čierneho mora na ukrajinskom území, kde vytvára až 41 km dlhý Dnesterský liman. Rieka je západnou hranicou ázijskej stepi.

Najvýznamnejšou riekou, ktorej celý tok sa nachádza na území Ukrajiny, je Južný Bug. Vo východnej časti Ukrajiny dominuje Donec, ktorý pramení v Rusku, preteká najvýchodnejším cípom Ukrajiny, a opäť prechádza na územie Ruska, kde sa vlieva do Donu.

[upraviť] Dejiny

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny Ukrajiny

Obdobia dejín Ukrajiny:

Začiatky osídľovania Ukrajiny (150 000 pr. Kr. - 370 po Kr.)
Obdobie Kyjevskej Rusi (882 - 1132)
Obdobie pred Poľsko-litovským štátom
Ukrajina ako súčasť Poľsko-litovského štátu (1569 - 1797)
Doba kozákov
Ukrajina ako súčasť Ruského impéria
Ukrajina v 20. storočí

[upraviť] Pôvod názvu krajiny

V Haličsko-volynskom letopise je o Ukrajine z roku 1213 takýto zápis:

„Данилу же возвратившоуся к домови, и Ђха c братом й прия Берестий, и Угровеск i Верещин, Столпе, Комов и всю Оукраинoу.“

Po preklade tohto letopisu do staroruského jazyka ruskí historici označili tento text za prvú písomnú zmienku o Ukrajine a slovo „Оукраинoу“ označili za označenie štátu Ukrajina vo význame krajina alebo vlasť. Toto vysvetlenie má analógiu aj v iných slovanských jazykoch, napríklad v poľštine (Krajowa). V súčasnom ruskom jazyku slovo окраина ostalo, má však iný význam, a to predmestie alebo okraj.

V tom istom letopise sa v roku 1268 objavilo aj slovo украйняни v dvoch variantoch - на вкраинЂ (1280) a на вкрайницЂ (1282). Vo všetkých prípadoch tieto slová vyjadrujú slovo Ukrajina, ktorej územie sa nachádzalo prevažne v pohraničnej časti mocného centra Kyjeva. Pre toto územie sa udomácnili dva názvy - Ukrajina a Rus^[4]^[5].

[upraviť] Obyvateľstvo

[upraviť] Národnostné zloženie obyvateľstva

Národnostné zloženie obyvateľstva Ukrajiny podľa posledného sčítania obyvateľstva z 5. decembra 2001^[6]:

Umiestnenie	Národnosť	Počet	%
1	Ukrajinci	37 709 237	77,82
2	Rusi	8 373 369	17,28
3	Bielorusi	276 204	0,57
4	Moldavci	261 667	0,54
5	Krymskí Tatári	247 130	0,51
6	Bulhari	203 519	0,42
7	Maďari	155 062	0,32
8	Rumuni	150 216	0,31
8	Poliaci	145 371	0,30
9	Židia	101 759	0,21
10	Arméni	101 759	0,21
11	Gréci	92 068	0,19
12	Tatári	72 685	0,15
13	Rómovia	48 457	0,10
14	Azerbajdžanci	43 611	0,9
15	Gaguzi	33 919	0,7
16	Nemci	33 919	0,7
17	Gruzínci	33 919	0,7

[upraviť] Vierovyznanie

Najrozšírenejším náboženstvom je kresťanstvo predstavené pravoslávím, protestantizmom a katolicizmom (1 000 000). Menej je judaistov a moslimov. Existujú ešte dve pravoslávne cirkvi (ukrajinská a ruská) a ukrajinská grécko-katolícka cirkev (po ukrajinsky: Українська Греко-Католицька Церква, УГКЦ), ktorá obradovo patrí k východnému rítu, ale uznáva jurisdikciu rímskeho pápeža. Ukrajinská pravoslávna cirkev moskovského patriarchátu (po ukrajinsky: Українська Православна Церква Московського Патріархату, УПЦ МП) podriadená moskovskému patriarchovi je teritoriálne rozšírenejšia a podľa jej vlastných štatistík sa k nej hlási údajne až 35 000 000 ukrajinských pravoslávnych.

Ukrajinská pravoslávna cirkev kyjevského patriarchátu (po ukrajinsky: Українська Православна Церква Київського Патрiархату, УПЦ КП) sa hlási k ukrajinskej autokefálnej pravoslávnej cirkvi (tzv. uniati) (po ukrajinsky: Українська Автокефальна Православна Церква, УАПЦ), ktorá vznikla v roku 1921. Jej aktivita ožila po osamostatnení Ukrajiny a sprevádzalo ju isté náboženské napätie. Cirkev dosiaľ nedosiahla uznanie zo strany východných patriarchov. Grécko-katolícka cirkev formálne vznikla vyhlásením Brestskej únie v roku 1596 a dnes má cca 3 000 000 - 5 000 000 veriacich. Okrem týchto náboženstiev existuje aj Ukrajinská autonómna pravoslávna cirkev Ľvova (po ukrajinsky: Українська автономна православна церква Львова), ktorá sa právne označuje ako Ukrajinská autonómna pravoslávna cirkev (po ukrajinsky: Українська Aвтономна Православна Церква).

Umiestnenie	Náboženstvo	%
1	Pravoslávie
2	UPCMP	69
3	UPCKP	21,8
4	UAPC (Uniati)
5	UGKC
6	UAPCĽ
7	Katolicizmus	2,19
8	Protestantizmus	2,19
9	Islam

Výsledky parlamentných volieb z roku 2007.

[upraviť] Súčasné politické pomery

Ukrajina je parlamentou demokraciou, forma vlády - republika s poloprezidentským systémom. Zmeny Ukrajinskej ústavy, ktoré vstúpili do platnosti 1. januára 2006, znamenali oslabenie pozície prezidenta a posilnenie právomocí parlamentu. Hlavou štátu je prezident, ktorý sa volí vo všeobecných voľbách. Predsedu vlády – i vládu – menuje a odvoláva parlament, Verchovna Rada (po ukrajinsky: Верховна Рада України), v ktorom zasadá 450 poslancov. Existuje celý rad menších strán, ktoré sa pred voľbami spájajú do koalícií.

Po voľbách v marci 2006 trvalo niekoľko mesiacov, kým sa podarilo vytvoriť vládu tzv. veľkej koalície z komunistov, Janukovyčovej Strany Regiónov a Socialistickej strany Alexandra Moroza, ktorý opustil Oranžovú koalíciu Tymošenkovej a Juščenka. Krehká rovnováha sa narušila v kríze v máji 2007, ktorá vyústila do predčasných parlamentných volieb 30. septembra 2007.

[upraviť] Mestá

Kyjev
Dnepropetrovsk
Zaporižžja
Krivoj Rog
Ľvov
Charkov
Doneck
Mariupoľ
Luhansk
Sevastopoľ
Odesa
Černobyľ
Mykolajiv
Simferopoľ
Černigov
Užhorod
Mukačevo

Administratívne delenie Ukrajiny.

[upraviť] Administratívne delenie

Územie Ukrajiny sa delí na 27 administratívnych jednotiek, 1 autonómnu republiku, 24 oblastí a 2 mestá s osobitným štatútom (Kyjev, Sevastopoľ).

Čerkaská oblasť	Černihivská oblasť	Černovická oblasť	Dnepropetrovská oblasť
Donecká oblasť	Ivanofrankivská oblasť	Charkovská oblasť	Chersonská oblasť
Chmeľnická oblasť	Kyjevská oblasť	Kirovohradská oblasť	Luhanská oblasť
Ľvovská oblasť	Mykolajivská oblasť	Odeská oblasť	Poltavská oblasť
Rivnenská oblasť	Sumská oblasť	Ternopiľská oblasť	Vinnická oblasť
Volyňská oblasť	Zakarpatská oblasť	Záporožská oblasť	Žytomyrská oblasť

[upraviť] Osobitá poznámka

V rámci štátu existuje Krymská autonómna republika s hlavným mestom Simferopoľ.
Po vyhlásení nezávislosti bol ukrajinskou menou karbovanec, ktorý v dôsledku hyperinflácie stratil hodnotu a roku 1996 ho nahradila hrivna (vymieňala sa v pomere 1:100 000).
O Ukrajine môžeme trvdiť, že je najbohatšou krajinou Európy spomedzi všetkých, ktoré majú zásoby prírodných zdrojov.

[upraviť] Referencie

↑ Slovo „Ukrajina“ sa prvýkrát v letopisoch objavilo v roku 1187 a spočiatku slúžilo na geografické označenie hraníc Kyjevskej Rusi.
↑ Šíre pláne rovín, ktoré sú pre Ukrajinu charakteristické opísal jeden geograf 20. storočia takto: „Deväť z desiatich Ukrajincov nikdy nevideli hory, ba dokonca ani nevedia, ako vyzerajú.“
↑ Na väčšine z nich sa nachádzajú úrodné ukrajinské černozeme a na severe a severovýchode menej úrodné pôdy.
↑ Vtedajšie letopisy hovoria, že ak sa niekto vybral z Novgorodu, Rostovsko-suzdaľského, Černigovského alebo Perejaslavského kniežatstva do Kyjeva, považovalo sa to za skutočnosť, že „ide na Rus“. Tak na území budúcej Moskovskej Rusi pod názvom Rus rozumeli dnešné územie Ukrajiny. Novgorod, Perejaslav-Zalesský a niektoré iné provincie Kyjevskej Rusi, nakoľko v nich vládla ruská kniežacia a cirkevná administrácia, sa považovali za ruské zeme, no oni sami sa pojmom Rus nikdy nenazývali.
↑ Príklady dvojitého označenia krajín sú v Európe bežným javom aj dnes: Anglicko (Veľká Británia), Holandsko (Niderlandia), Fínsko (Suomi).
↑ Výsledky všeukrajinského sčítania obyvateľstva. (po rusky)

[upraviť] Pozri aj

Dejiny Ukrajiny

[upraviť] Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ukrajina

[upraviť] Zdroj

Matejko, Ľ.: Poznámky k predmetu Východná Európa - krajiny a ľudia, Bratislava, 2007.

Ukrajina – Україна – (UA)
oblasti (область): Čerkaská oblasť \| Černihivská oblasť \| Černovická oblasť \| Dnepropetrovská oblasť \| Donecká oblasť \| Ivanofrankivská oblasť \| Charkovská oblasť \| Chersonská oblasť \| Chmeľnická oblasť \| Kyjevská oblasť \| Kirovohradská oblasť \| Luhanská oblasť \| Ľvovská oblasť \| Mykolajivská oblasť \| Odeská oblasť \| Poltavská oblasť \| Rivnenská oblasť \| Sumská oblasť \| Ternopiľská oblasť \| Vinnická oblasť \| Volyňská oblasť \| Zakarpatská oblasť \| Záporožská oblasť \| Žytomyrská oblasť
Autonómna republika (автономна республіка): Krymská autonómna republika
Mestá so zvláštnym postavením (місто зі спеціальним статусом): Kyjev \| Sevastopoľ

v • d • e

Krajiny v Európe

v • d • e SNŠ
Členovia	Arménsko • Azerbajdžan • Bielorusko • Gruzínsko • Kazachstan • Kirgizsko • Moldavsko • Rusko • Tadžikistan • Ukrajina • Uzbekistan
Pridružení členovia	Turkménsko