Melilla
Z Wikipédie
Rozloha – Stav 2003 |
20 km² |
Počet obyvateľov – Stav 2003 – Hustota |
69,184 3459.2/km² |
Zákon o autonómnom postavení | 14. marec 1995 |
Kreslá v špan. parlamente – Kongres – Senát |
1 2 |
Prezident | Juan José Imbroda Ortíz (Ľudová Strana) |
Ciudad Autónoma de Melilla |
Melilla, (po arabsky: مليلة, a po tamazightsky (berberský jazyk): Tamlit) je španielska enkláva a prístav v severnej Afrike, v Maroku. Územie je sučasťou španielskej provincie Málaga. Pred vstupom Španielska do EÚ bola Melilla slobodný prístav.
Obsah |
[upraviť] Geografia
Melilla susedí len s Marokom (dĺžka hranice 9,6 km) a Stredozemným morom. Mesto pozostáva zo starého mesta s hradbami, ktoré je na polostrove, a modernej časti na juhu a západe.
[upraviť] Súčasnosť
Melilla, rovnako ako Ceuta, sú jedinými európskymi územiami priamo na africkom kontinente. Melilla je pred utečencami chránená trojmetrovým dvojitým plotom v dĺžke sedem kilometrov so strážnymi vežami. Napriek tomu sa množstvo Afričanov každoročne pokúša do nej dostať a odtiaľ priamo do Európy.
[upraviť] História
Mesto bolo založené Feničanmi (Rusadir), neskôr patrilo fenickým Púnom (Kartágo), Rímskej ríši (provincia Mauretania Tingitana), Vizigótom, Byzantskej ríši, Vandalom, Arabom a Berberom a od roku 1497 Španielsku. Vzbura španielskych dôstojníkov v tunajšej pevnosti v roku 1936 bola začiatkom španielskej občianskej vojny.
Keď Maroko získalo nezávislosť od Francúzska a Španielska (2. marec 1956, španielske enklávy: mesto Tanger 29. október 1956, enkláva Ifni v roku 1969) požadovalo aj pripojenie enkláv Melilla a Ceuta a niekoľkých malých ostrovov (Perejil, Penon de Velez de la Gomera, Penon de Alhucaimas, Ostrovy Chafarina), čo však Španielsko odmietlo, napriek tomu, že samo požaduje britskú enklávu Gibraltár od Spojeného kráľovstva.
[upraviť] Národnosti a náboženstvá
80% obyvateľov sú Španieli, zvyšok väčšinou Maročania. Španieli sú prevažne rímskokatolíckeho vierovyznania, Maročania sú moslimovia.
[upraviť] Ekonomika
Hlavným zdrojom obživy je rybárstvo, lodiarstvo, pílenie dreva, ale aj turistika a európska a španielska podpora.
[upraviť] Externé odkazy
|
||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Prvá úroveň |
|
|||||||
Druhá úroveň - provincie | Álava - Albacete - Alicante - Almería - Astúria - Ávila - Badajoz - Baleáry - Barcelona - Burgos - Cáceres - Cádiz - Kantábria - Castellón - Ceuta - Ciudad Real - Córdoba - La Coruña - Cuenca - Gerona - Granada - Guadalajara - Guipúzcoa - Huelva - Huesca - Jaén - León - Lérida - Lugo - Madrid - Málaga - Melilla - Murcia - Navarra - Orense - Las Palmas - Palencia |
|
||
---|---|---|
Severná Afrika | Alžírsko · Egypt1 · Líbya · Maroko · Sudán · Tunisko · Západná Sahara | |
Južná Afrika | Botswana · Južná Afrika · Lesotho · Namíbia · Svazijsko | |
Západná Afrika | Benin · Burkina · Gambia · Ghana · Guinea · Guinea-Bissau · Kapverdy · Libéria · Mali · Mauritánia · Niger · Nigéria · Pobrežie Slonoviny · Senegal · Sierra Leone · Togo | |
Východná Afrika | Burundi · Džibutsko · Eritrea · Etiópia · Keňa · Komory · Madagaskar · Malawi · Maurícius · Mozambik · Rwanda · Seychely · Somálsko · Tanzánia · Uganda · Zambia · Zimbabwe | |
Stredná Afrika | Angola · Čad · Gabon · Kamerun · Kongo · Kongo (býv. Zair) · Rovníková Guinea · Stredoafrická republika · Svätý Tomáš a Princov ostrov | |
Závislé územia | Francúzsko: Mayotte · Îles Éparses · Réunion | Portugalsko: Madeira | Španielsko: Ceuta · Melilla · Chafarinas · Peñón de Vélez de la Gomera · Peñón de Alhucemas · Perejil · Kanárske ostrovy | Spojené kráľovstvo: Svätá Helena2 · Britské indickooceánske územie | |