ebooksgratis.com

See also ebooksgratis.com: no banners, no cookies, totally FREE.

CLASSICISTRANIERI HOME PAGE - YOUTUBE CHANNEL
Privacy Policy Cookie Policy Terms and Conditions
Filipíny - Wikipédia

Filipíny

Z Wikipédie

Filipínska republika
Vlajka štátu Filipíny Znak štátu Filipíny
(Vlajka - Filipíny) (Znak - Filipíny)
Národné motto:
Maka-Diyos, Makatao, Makakalikasan, at Makabansa

(po slov.: Za Boha, ľud, prírodu a krajinu)

Oficiálny názov
  - Dlhý

Republika ng Pilipinas
Republic of the Philippines
  - Krátky Pilipinas
Philippines
Úradné jazyky filipínčina-tagalčina; angličtina
Hlavné mesto Manila(Maynila)
Najväčšie mesto Quezon City
Hlava štátu Gloria Macapagal Arroyo
Predseda vlády nie je
Rozloha

  - Celková
  - Súš
  - Voda
  - % vody

71. miesto
300.000 km²
300.000 km²
- km²
0,6 %

Susedia -
Počet obyvateľov

  - Sčítanie 2005

13. miesto
83 054 000

Hustota obyvateľov

  - Sčítanie 2005

27. miesto
276 /km²

HDP p.c. v USD (PKS)

  - Stav 2004

107. miesto
4 481,973

Vznik

12. jún 1898 (vyhlásenie)

Forma štátu republika
Mena filipínske peso (= 100 centov)
Gramotnosť
Časová zóna

UTC +8

Štátna hymna Lupang Hinirang
Medzin. kód (ISO 3166-1) PHL/PH
Kód motorových vozidiel (OSN) RP
Internetová doména .ph
Smerové telefónne číslo 63

Filipíny, dlhý tvar Filipínska republika, je štát v juhovýchodnej Ázii. Filipíny sú bývalá kolónia Španielska a USA, čo spôsobilo vplyv západnej kultúry na ostrovoch. Hlavným mestom je Manila.

[upraviť] Ekonomika

Filipíny sú oficiálne označované ako rozvojová krajina. Hoci sú prirodzene poľnohospodárskou krajinou, ľahký priemysel a služby sa v poslednom čase veľmi rozvinuli. Filipíny sú na 118. mieste zo 178 krajín podľa HDP na hlavu. Hoci kedysi boli najbohatšou krajinou v Ázii po Japonsku, ekonomika zaznamenala začiatkom 80. rokov pokles, keď na svetových trhoch poklesol dopyt po filipínskych produktoch po zavraždení Ninoy Aquina počas Marcosovho režimu, počas ktorého sa stratilo približne 10 % HDP v dôsledku korupcie a klientelizmu. Ekonomické oživenie bolo odvtedy v porovnaní s ostatnými ázijskými krajinami pomalé a Filipíny ostávajú jednou z najchudobnejších krajín v regióne.

Ekonomika Filipín utrpela ďalší šok počas ázijskej finančnej krízy v roku 1998. Vplyv šoku bol ešte zhoršený rastom cien, inflácie a zlým počasím. Ekonomický rast klesol z 5 % v roku 1997 na 0,6 % v roku 1998, ale vrátil sa na úroveň okolo 3 % v roku 1999, 4 % v roku 2000 a viac ako 6 % v roku 2004. Vláda sľúbila pokračovať v ekonomických reformách, ktoré pomôžu dohnať rýchlosť rozvoja novo industrializovaných krajín Východnej Ázie. Vysoký dlh (verejný dlh je 77 % HDP) bráni pokusom zlepšiť stav ekonomiky. Výdavky rozpočtu na krytie dlhu sú vyššie ako rozpočet na vzdelávanie a obranu dohromady. Nerovnomernosť príjmov ostáva veľmi vážnym problémom.

Vládny program na rozvoj ekonomického rastu zahŕňa zlepšovanie infraštruktúry, revidovanie daňového systému pre zvýšenie vládnych príjmov, prehlbovanie deregulácie a privatizácie ekonomiky a zvýšenie integrácie obchodu s regiónom. Vyhliadky do budúcnosti závisia hlavne od ekonomickej výkonnosti dvoch hlavných obchodných partnerov, USA a Japonska, a zodpovednejšej administratívy a trvalých vládnych nariadení.

V posledných rokoch migrovalo veľa call centier a podnikov business process outsourcing (BPO) do Filipín, čím vytvorili tisíce pracovných miest. Forbes označil v roku 2005 filipínske peso za najlepšiu ázijskú menu za rok 2005. 1. novembra 2005 bola zavedená nová rozšírená daň z pridanej hodnoty (E-VAT), čo bolo opatrenie určené na zníženie vzrastajúcich zahraničných dlhov Filipín.

Filipíny sú členom Ázijskej rozvojovej banky, Svetovej banky, Medzinárodného menového fondu a iných medzinárodných ekonomických zoskupení, ako sú APEC, Svetová obchodná organizácia (WTO), Colombov plán a G-77.

[upraviť] Náboženstvo

Filipíny sú prevažne rímskokatolíckou krajinou. V minulosti boli až do roku 1898 španielskou kolóniou, čo zanechalo vplyv na jazyku a náboženstve obyvateľov. Na juhu krajiny žijú aj moslimovia a počas nadvlády USA (1898 - 1946) sa v krajine rozširoval aj protestantizmus.

Percentá: rímski katolíci 80,9 %, protestanti 7,3 %, Kristova cirkev 2,3 %, filipínska nezávislá cirkev 2 %, islam 5,1 %, budhizmus 0,1 % a iní

[upraviť] Iné projekty

Krajiny v Juhovýchodnej Ázii

Brunej | Filipíny | Indonézia | Kambodža | Laos | Malajzia | Mjanmarsko | Singapur | Thajsko | Vietnam

V iných jazykoch


aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu -