ebooksgratis.com

See also ebooksgratis.com: no banners, no cookies, totally FREE.

CLASSICISTRANIERI HOME PAGE - YOUTUBE CHANNEL
Privacy Policy Cookie Policy Terms and Conditions
Štrasburg - Wikipédia

Štrasburg

Z Wikipédie

Štrasburg (po francúzsky Strasbourg, po nemecky Straßburg) je mesto nachádzajúce sa na východe Francúzska, na ľavom brehu Rýna. Je to hlavné mesto regiónu Alsasko a departementu Bas-Rhin. Jeho aglomerácia zahŕňa na ľavej strane Rýna mestskú časť Štrasburgu a na pravej strane mesto Kehl v Nemecku. V samotnom meste žije 264-tisíc obyvateľov a v celej metropolitnej oblasti okolo 612-tisíc.

Mesto je sídlom Rady Európy a Európskeho parlamentu. Má medzinárodné letisko a tri univerzity (1621). Je to významná dopravná križovatka s veľkým vnútrozemským prístavom na prieplavoch spájajúcich rieky Rýn a Rhôna.

V minulosti patril striedavo k Nemecku aj Francúzsku, čo ovplyvnilo aj jeho výzor. Najznámejšia je jeho katedrála Notre-Dame de Strasbourg, ktorá pochádza z 11.15. storočia. Postavená je z červeného pieskovca. Niektoré mestské domy zo 17. storočia majú drevené vonkajšie fasády.

[upraviť] Dejiny

Štrasburg (približne z 1890-1900)
Štrasburg (približne z 1890-1900)

Na území dnešného Štrasburgu sídlil keltský kmeň, ktorý sa nazýval Argentorate. Známky staršieho osídlenia vykopávky potvrdili len ojedinelo.

V roku 12 pred Kr. rímsky generál Drusus, Tiberiov brat, založil na tomto území opevnený vojenský tábor pod názvom Argentoratum. Tábor na Rýne, na hraniciach Rímskej ríše, patril do kráľovstva Drusi, patriaceho Drusovi. Canabea (zoskupenie civilných obyvateľov) rozkvitlo okolo tohto tábora smerom na západ, ktorý zabezpečoval trvalý blahobyt mesta.

Po tom, čo Rimania porazili germánske kmene, hranice posunuli na východ a Argentoratum sa stalo kľúčovým mestom Rimanov až do tretieho storočia nášho letopočtu.

V roku 357 mesto zničili Alemani a Frankovia. Julián Apostata dobyl mesto znovu v roku 357, nastáva krátka doba pokoja pred novou expanziou germánskych kmeňov.

V 6. storočí sa Štrasburg stal súčasťou Franskej ríše, v roku 762 tu už existovalo biskupstvo, v roku 842 tu boli podpísané tzv. štrasburské prísahy (prvý písomný doklad v hornej nemčine a vo francúzštine). V rokoch 743-870 bol súčasťou Lotrinska (Lothringie) a od roku 870 súčasť Východofranskej ríše (Nemecka).

Mestské práva získal postupne od roku 1129 a od roku 1262 je to slobodné ríšske mesto.

V období reformácie od roku 1531 patril k šmalklandskému spolku, od roku 1609 k protestantskej únii.

Roku 1681 ho Ľudovít XIV. pripojil k Francúzsku, od roku 1871 patril k Nemecku a bol hlavným mestom Alsaska-Lotrinska, od konca prvej svetovej vojny (roku 1918) patril zase k Francúzsku, počas druhej svetovej vojny (1940-1944) ho okupovalo Nemecko a od roku 1944 je definitívne súčasťou Francúzska.

[upraviť] Iné projekty


aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu -