Kaliningrad

Z Wikipédie

O rovnomennom ekonomickom rajóne Ruska pozri Kaliningrad (ekonomický rajón).

Mapa Kaliningradskej oblasti

Kaliningrad (po rusky Калининград, do 4. júla 1946 po nemecky Königsberg, po poľsky Królewiec, po latinsky Regiomontium, po litovsky Karaliaučius, po slovensky Kráľovec) je hlavné mesto ruskej Kaliningradskej oblasti. Leží pri ústí rieky Pregoľa do Baltského mora. V roku 2004 malo 428 tisíc obyvateľov. Bývalo metropolou Východného Pruska.

[upraviť] Dejiny

Katedrála v Kaliningrade

Pôvodná osada bola pruské sídlo Pregnora založené pravdepodobne okolo roku 300 pred Kr., táto však bola dobytá a zničená v priebehu výbojov Pruska. Na pôvodnom mieste založili v roku 1255 križiaci mesto, na počesť českého kráľa Přemysla Otakara II., ktorý sa postavil na čelo križiackych vojsk počas jednej z ich výprav proti pohanským Prusom. Križiaci tu postavili tiež hrad, ktorý v roku 1256 pomenovali Kráľovská hora v Sambii (castrum de Coningsberg in Sambia), po latinsky Mons Regius (neskôr Regiomontium).

Okolo roku 1290 získalo mestské práva. Rozvíjalo sa ako prístavné mesto a člen Hanzy. Okolo roku 1300 vznikla na juh od rieky Pergoľa osada Löbenicht a roku 1327 na ostrove Pergoľe osada Kneiphof. (V roku 1724 sa všetky tri na základe výnosu Fridricha Viliama I. spojili). V roku 1312 sa hrad stal sídlom veľmajstra rádu. V roku 1345 mesto postihol ničivý požiar.

Od roku 1457 bol Kaliningrad po strate Malborka sídlom posledných veľmajstrov križiackeho rádu. Z tých čias pochádzajú najvýznamnejšie pamiatky mesta. V roku 1701 mesto pripadlo Prusku a hneď v tom istom roku tu korunovali Fridricha I. za pruského kráľa. V 18. storočí boli k mestu pripojené ďalšie predmestia. V roku 1757 vypukla tzv. sedemročná vojna, po dohode medzi Rakúskom a Ruskom vydala 31. decembra 1757 cárovná Alžbeta výnos, na základe ktorého pričlenila mesto k Rusku. V marci 1763 ho ruské vojská opustili. V roku 1807 obsadili mesto Francúzi a v roku 1871 pripadlo Nemecku. Za druhej svetovej vojny bolo mesto ako dôležitý prístav nacistického Nemecka ťažko bombardované. Časť obyvateľov mesto opustila ešte pred príchodom Červenej armády, ktorá mesto dobyla 9. apríla 1945 po štvordennej bitke. Po Postupimskej konferencii mesto pripadlo spolu so severnou časťou Východného Pruska Sovietskemu zväzu. V roku 1946 bolo premenované na Kaliningrad podľa sovietskeho politika Michaila Ivanoviča Kalinina.

Po rozpade Sovietskeho zväzu sa stalo mesto s Kaliningradskou oblasťou enklávou Ruska. Po dlhých diskusiách nebolo premenované na historický názov (ako napríklad Leningrad).

Brandenburská brána, Kaliningrad

[upraviť] Vývoj počtu obyvateľov

Rok/Dátum	Počet obyvateľov
1400	10 000
1663	40 000
1708	40 600
1711	30 000
1813	48 729
1. december 1819	63 869
1. december 1825	67 125
1. december 1831	67 580
1. december 1837	69 600
1. december 1840	70 839
3. december 1846	75 234
3. december 1852	79 887
3. december 1855	83 593
3. december 1858	87 267
3. december 1864	101 500
1. december 1871	112 092
1. december 1875	122 636
1. december 1880	140 909
1. december 1885	151 151
1. december 1890	161 666
2. december 1895	172 796
1. december 1900	189 483
1. december 1905	223 770
1. december 1910	245 994
1. december 1916	229 007
5. december 1917	224 758
8. október 1919	260 895
16. jún 1925	279 926
16. jún 1933	315 794
17. máj 1939	372 164
30. jún 1945	73 000
31. december 1956	188 000
15. január 1959	204 000
15. január 1970	296 962
17. január 1979	354 788
12. január 1989	401 280
9. október 2002	430 003
1. január 2006	423 651