Vianoce

Z Wikipédie

Vianočná scéna - betlehem

Vianočný stromček

Vianoce sú kresťanským sviatkom vtelenia a narodenia Ježiša Krista.

V rímskej cirkvi je hlavným sviatkom Sviatok Narodenia Pána alebo Prvý sviatok vianočný, ktorý sa podľa gregoriánskeho kalendára slávi 25. decembra. Od reformácie sa Vianoce začínajú sláviť už deň vopred, na Štedrý večer (24. decembra). Oslava narodenia Ježiša Krista sa takto rozkladá do o niečo dlhšieho času. Kým protestanti sústreďujú svoju oslavu na podvečerné bohoslužby počas Štedrého dňa a na ranné bohoslužby na 25. decembra, tak rímski katolíci sústreďujú svoju oslavu najmä k času, keď odbije polnoc medzi 24. a 25. decembrom. Omša sa takto slávi priamo o polnoci a preto sa nazýva polnočná omša.

V mnohých krajinách sú 24. a 25. december dňami pracovného pokoja. Niekde sa podobne slávi aj Druhý sviatok vianočný (v cirkevnom kalendári sviatok sv. Štefana, v anglosaských krajinách tzv. Boxing Day) - ktorý pripadá na 26. decembra. Niektoré pravoslávne cirkvi slávia Vianoce podľa juliánskeho kalendára 7. januára.

Oba tieto dátumy sú tradičné a ani jeden z nich nepredstavuje skutočný historický dátum narodenia Ježiša Krista. 25. december je ako cirkevný sviatok po prvýkrát doložený vo Filokalovom kalendári z roku 354, ktorý čerpal z rímskych prameňov ("Depositio Martyrum") z roku 336.^[1] Pôvod tohto dátumu je sporný. Často sa poukazuje na možnú súvislosť s rímskym sviatkom slnečného božstva, tzv. Dies Natalis Solis Invicti - Sviatok zrodenia nepremožiteľného slnka - ktorý sa tiež slávil 25. decembra a prekrýval sa s tradičným dátumom zimného slnovratu. Aj niektorí raní kresťanskí autori spájali narodenie Krista so sviatkom znovuzrodenia slnka ^[2]

Vianoce patria spolu s Veľkou nocou a Turícami medzi hlavné kresťanské sviatky. Vianočné obdobie je jedným z období liturgického roka. Trvá od prvých vešpier Sviatku Narodenia Pána až do nedele po Sviatku Zjavenia Pána (ľudovo Traja králi).

Kresťania aj nekresťania slávia Vianoce vzájomným obdarovávaním sa. Tento zvyk je v protestantskom prostredí doložený od 16. storočia. V katolíckych rodinách sa darčeky naopak rozdávali na sviatok sv. Mikuláša. Medzi ďalšie vianočné zvyky a symboly patrí ľudová dramatizácia vianočného príbehu (od 11. storočia), stavanie jasličiek (od 13. storočia, sv. František z Assisi), adventný veniec (1839), vyzdobený vianočný stromček (od 19. storočia). Mnohé krajiny majú ďalšie špecifické vianočné zvyky.

[upraviť] Etymológia slova

Slovo Vianoce (podobne ako čes. Vánoce) pravdepodobne vzniklo z nemeckého Weihnachten, a to doslovným preložením druhej polovice slova a prevzatím a prispôsobením prvej polovice.^[3] V nemčine je toto slovo v podobe wîhe naht prvýkrát doložené až roku 1170. Prvá časť slova (weih-) je odvodená od výrazu weich (svätý), gót. weihs, st. h. n. wîh, str. h. n. wîch.

[upraviť] Referencie

↑ „Weihnachten“. In: LThK, vol. 10, Freiburg: Herder, 2001. Zmienka u Hippolyta Rímskeho zo začiatku 3. storočia je jednoznačne neskoršia vsuvka. [1]
↑ Napr. Cyprián: "O quam præclare providentia ut illo die quo natus est Sol . . . nasceretur Christus" - "Ó, ako úžasne pôsobila Prozreteľnosť, že v deň, keď sa narodilo slnko... narodil sa aj Kristus." Cyprián, De paschæ computus. Citované podľa: Catholic Encyclopedia, heslo „Christmas“ [2]
↑ Jiří Rejzek. Český etymologický slovník. Leda, 2001.