Web Analytics Made Easy - Statcounter

See also ebooksgratis.com: no banners, no cookies, totally FREE.

CLASSICISTRANIERI HOME PAGE - YOUTUBE CHANNEL
Privacy Policy Cookie Policy Terms and Conditions
Nouve Zelande - Wikipedia

Nouve Zelande

Èn årtike di Wikipedia.


Li Nouve Zelande (en inglès New Zealand, e mawori Aotearoa, çou ki vout dire "li payis des longowès blankès nûlêyes") est on payis di l' Oceyaneye, metou a nonne di l' Ostraleye. Ses vijhéns sont l' Ostraleye, a 2.000 kilometes å nôr-ouwess, li Nouve Caledonreye eyet les iyes Fidji et Tonga å nôr; å sud i gn a rén disk' a l' Antartike.

Nouve Zelande
New Zealand
Aotearoa
Drapea del Nouve Zelande Imådje:New_zealand_coa.png
(detays)
Viye divize nåcionåle: Onward (en avant)
Imådje:LocationNewZealand.png
Lingaedjes oficirs inglès eyet mawori
Mwaisse-veye Wellington
Royinne Elizabet II
Govierneu-Djenerå Silvia Cartwright
Prumî minisse Helen Clark
Sitindêye

 - Totåle
 - % aiwe

Classé 73inme

 268.680 km²
 Neglidjåve

Populåcion

 - Totåle (2003)
 - Dinsité

Classé 120inme

 4.000.000 dimorants
 14,9 djins/km²

Indepindince

 - Date

do Rweyåme Uni

26 di setimbe 1907

Manoye dolår del Nouve Zelande (NZD)
Coisse d' eureye UTC +12
Imne nåcionå God Defend New Zealand
Dominne Internet .NZ
Indicatif telefonike 64

[candjî] Djeyografeye

Li payis est fwait di sacwantes iyes, mins copurade les deus pus grosses, l' Iye Sud eyet l' Iye Nôr (k' i gn a-st on ovrant volcan, li mont Ruapehu); des montinnes di disk' a 3.754 metes hôt si trovèt so les iyes. Li payis si stind so dipus di 1.600 km so èn aessi Nôr / Nôr-Ouwess. Li climat est sovint doûs, avou des timperateures ki vont di 0°C a 30°C.

Cåze di s' retrôclaedje å fén mitan do Pacifike nonnrece, li Nouve Zelande a diswalpé èn ecosistinme pår unike; divant l' arivêye des Polinezyiens, i n' aveut nole biesse-ås-tetes a pårt ki troes sôres di tchåwe-soris. Les bouyes normålmint fwaites påzès biesses-ås-tetes estént fwaites pa des oujheas, inte di zels li kiwi eyet li mowa (k' a disparexhou).

[candjî] Istwere

Li teritwere del Nouve Zelande ni s' a peuplé fok lanawaire. Les prumîs colons polinezyins arivît inte 500 eyet 1300 di noste ere, et fé askepyî li tuzance mawori. Li prumî côp k' èn Uropeyin a veyou les iyes, ça a stî e 1642. Mins nerén, ele ni fourît esplorêyes k' a pårti di 1769 pa James Cook poy colnijheye pås Inglès. Li Nouve Zelande s' a dislaxhî li 26 di setimbe 1907.

Ôtes lingaedjes


aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu -