Habsburgovci
Z Wikipédie
Habsburgovci, rakúsky panovnícky rod pôvodom z Alsaska.
Habsburský rod patrí medzi najstaršie a najvýznamnejšie panovnícke rody v Európe. O jeho význame svedčí fakt, že členovia rodu dosadli na cisársky trón Svätej rímskej ríše, na nemecký, český, uhorský a španielsky kráľovský trón, vďaka sobášnym zväzkom i na francúzsky a portugalský trón, vládli nad veľkou časťou Európy, v Afrike a Amerike (vďaka španielskym zámorským kolóniám) aby sa napokon stali cisármi Rakúskeho cisárstva.
Obsah |
[upraviť] Pôvod rodu
Prvopočiatky rodu sú zahalené tajomstvom. Starí genealógovia mu dávali biblický pôvod, neskôr rímsky, iní ho spájali s franským kráľovským rodom Merovejovcov. Až v 18. storočí nastal seriózny výskum dejín rodu. František Jakub Hergott začal rod odvodzovať od alamanského vojvodu Eticha, ktorý žil v 7. stor. a pokladal ho za prapredka nielen habsburského ale i lotrinského rodu. Naproti tomu Fridolin Kopp dokazoval, že s určitosťou možno považovať za prapredka rodu istého Guntrama zv. Bohatý. Podľa neho je isté, že predkovia rodu boli alamanského pôvodu a mali panstvá v Alsasku, Švábsku a severnom Švajčiarsku (najmä v Aargavsku a Thurgavsku). Jeho úvahy potvrdzovali i tzv. Acta Murensia, zbierky spisov kláštora Muri z polovice 12. storočia (objavených v r. 1618), v ktorých tamojší mnísi zapísali genealógiu zakladateľov habsburského rodového kláštora.
Na základe tohto prameňa možno habsburský rod odvodzovať od spomenutého Guntrama, ktorý žil pravdepodobne v druhej polovici 10. storočia. Syn Guntrama Lanzelin (Kanzelin) I., aargavský gróf († asi 1007) mal početné potomstvo. Syn Lanzelina a Guntramov vnuk, klettgavský gróf Ratbod (Radebot) († asi 1045) založil v r. 1020 kláštor Muri a jeho brat Rudolf založil kláštor Ottmarsheim v Hornom Alsasku. Tretí z tejto zakladateľskej generácie Werner, štrasburský biskup († 28.10.1028), pravdepodobne brat alebo švagor Ratboda, založil na sútoku riek Aary a Reussy (v kantóne Aaragau) hradisko Habichtsburg alebo Habsburg (Jastrabí hrad), po ktorom sa potom rod pomenoval.
Radebotov syn Werner († 11.11.1096) ako prvý člen rodu začal používať prídomok gróf z Habsburgu (comes de Haubichburch). Jeho vnuk Werner III. († asi 1167), bol lancgrófom v Hornom Alsasku, a tento titul prešiel na jeho syna Albrechta III. zv. Bohatý († 25.11.1199). Tomu sa v r. 1172 sa mu podarilo získať do vlastníctva majetky (v Sempachu a i.) po vymrelom rode Lenzburgovcov.
[upraviť] Na úsvite dejín
Rod ďalej pokračoval Albrechtovým synom Rudolfom (II.), zv. Starý († 10.4.1232), a vnukmi Albrechtom (IV.) zv. Múdry († 22.11.1240) a Rudolfom (III.) († 6.6.1249). Dvaja posledne menovaní si rozdelili zdedené majetky tak, že starší Albrecht dostal panstvá v Alsasku i v Aargavsku, mladší Rudolf , zakladateľ mladšej habsburskolaufenburskej vetvy, panstvá klettgavské a panstvo Laufenburk, Rheinfelden i niektoré ďalšie v Breisgavsku.
Do majetku rodu sa ženbou Albrechta (IV.) s Heilvigou dostali i majetky bohatého rodu Kyburgovcov. Albrecht sa ako križiak zúčastnil piatej krížovej výpravy do Palestíny (v r. 1228 – 1229), na ktorej však zahynul. Jeho nástupcom i hlavou rodu sa stal jeho syn Rudolf (IV.), ktorý sa 29. septembra 1273 (ako Rudolf I.) stal rímskonemeckým kráľom a po bitke na Moravskom poli (r. 1278) s českým kráľom Přemyslom Otakarom II. získal do rodovej držby rakúske krajiny. Dejiny ho poznajú ako prvého významného predstaviteľa rodu.
Rudolf ako cisár svojou sobášnou politikou veľmi prispel k rozšíreniu habsburských rodových dŕžav. Vydajom svojich dcér uzavrel príbuzenské vzťahy s poprednými kráľovstvami – českým (Guta), uhorským (Klemencia), s vojvodstvami bavorským (Matilda a Katarína) a saským (Agnesa) i s brandenburským markgrófskym rodom (Hedviga). Rudolfov syn Albrecht I. bol jeho nástupom v cisárskej hodnosti. Druhý syn Hartman než stačil prevziať vládu v Burgundsku, prišiel o život utopením (r. 21.12.1281). Tretí syn Rudolf (II.) († 10.5.1290) sa spočiatku delil so svojím starším bratom Albrechtom o cisárske krajiny, ale r. 1283 sa ich v bratov prospech vzdal. Za manželku mal dcéru českého kráľa Přemysla Otakara II. Anežku. Jeho syn Ján Parricida († 13.12.1313) sa preslávil ako vrah svojho strýka, cisára Albrechta I.
Albrecht I. svojím sobášom s Alžbetou (* 1262/1263, † 28.10.1313), dcérou Meinharda II. Gorického získal do dedičského užívania korutánske vojvodstvo. Z jeho početného potomstva sa významnejšie prejavili Rudolf (III.), ktorý sa r. 1306 stal českým kráľom (ako Rudolf I.), Fridrich, ktorý sa pod menom Fridrich III. stal 19.10.1314 rímskym kráľom, Leopold (* 4.8.1290, † 28.2.1326), Albrecht II. zv. Múdry, Henrich (* 1299, † 3.2.1327) a Otto (* 23.7.1301, † 26.2.1339), ktorý sa druhý raz oženil s dcérou českého kráľa Jána Luxemburského Annou (* 27.3.1319, † 6.9.1338). Albrechtova dcéra Agnesa (* 1281, † 11.6.1364) sa vydala sa uhorského kráľa Ondreja III., Alžbeta (* 1285, † 19.5.1352) sa stala manželkou Fridricha IV. Lotrinského († 21.4.1329), Guta († 1329) Ľudovíta Oettingenského († 29.9.1346).
Albrechtovou smrťou nastali spory a snahy o delenie majetku. Až Albrecht II. Múdry po smrti svojich bratov i synovcov, pochádzajúcich z manželstva jeho brata Otta , Henricha II. a Leopolda II., spojil a rodovým zákonom (25.11.1355) stanovil nedeliteľnosť rodových dŕžav.
[upraviť] Dediční rakúski arcivojvodovia
Jeho nástupcom ako hlavy rodu sa stal syn Rudolf (IV.). On prvý prijal titul rakúskeho arcivojvodu, ktorý cisár Fridrich III. v r. 1453 potvrdil. Týmto titulom sa od tohto času označujú všetci príslušníci habsburského rodu.
Po jeho smrti (17.7.1365) sa jeho bratia Albrecht (III.) a Leopold (III.) spoločne ujali vlády, ale r. 1379 si tzv. neuburgskou zmluvou v rozpore s otcovým rozdelili krajiny tak, že Albrechtovi pripadli vlastné rakúske krajiny a Leopold získal Štajersko, Korutánsko, Kransko, Tirolsko a Terst. Súčasne sa rod rozdelil na albrechtovu a leopoldovu vetvu.
Po Albrechtovi prevzal vládu nad rodom jeho syn Albrecht (IV.) († 14.9.1404) a po ňom vnuk Albrecht (V.), neskorší rímskonemecký cisár (ako Albrecht II.). Sobášom s jedinou dcérou cisára a českého a uhorského kráľa Žigmunda Luxemburského Alžbetou získal pre svoj rod svätoštefanskú korunu. Smrťou jeho syna Ladislava V. (zv. Pohrobok) 23.11.1457 vymrela po meči albrechtova vetva rodu. Albrechtova dcéra Alžbeta sa vydala za poľského kráľa Kazimíra IV. Jagellonského a priviedla na svet budúceho českého a uhorského kráľa Vladislava II. Jagellonského. Leopoldova vetva pokračovala synmi Leopolda (III.) Viliamom (* 1370, † 15.7.1406), Leopoldom (IV.) (* 1371, † 3.6.1411), Ernestom (I.) (* 1377, † 10.6.1424), zv. Železný a Fridrichom (IV.), zv. S prázdnym mešcom († 24.6.1439). Ernest mal deväť detí, z ktorých najvýznamnejší boli Fridrich (V.), neskorší rímsky kráľ a rímskonemecký cisár a Albrecht († 2.12.1463).
[upraviť] Sobášna politika
Za vlády Fridrichovho syna Maximiliána I. nastal nový veľký rozmach rodových dŕžav. Sobášom s Máriou Burgundskou pripravil svojmu rodu bohaté burgundské dedičstvo. Úspešnou sobášnou politikou (riadiacou sa heslom Austria felix, nube!) sa počas 14. stor. Habsburgovci dostali medzi najvýznamnejšie nemecké i európske rody.
V kontexte európskych dejín významnejšie ako otcov sobáš bolo manželstvo Maximiliánovho syna Filipa s infantkou Johannou Kastílskou a Aragónskou, dcérou Ferdinanda II. Aragónskeho a Izabely I. Kastílskej v r. 1496. Tým sa rod dostal na španielsky trón a otvorila sa mu cesta k ovládnutia podstatnej časti európskeho kontinentu. Po Filipovej smrti sa rod jeho synmi Karolom V. a Ferdinandom I. rozdelil v r. 1521 na dve veľké vetvy - staršiu španielsku a mladšiu rakúsku. Španielska vetva, ktorá okrem Európy panovala i nad veľkou časťou Talianska, Belgicka, Nizozemska a rozsiahlymi zámorskými územiami pokračovala po Karolovi V. jeho synom Filipom II. a vnukom Filipom III. Vetva napokon v r. 1700 synom Filipa IV. Karolom II. vymrela po meči.
Vydajom Filipovej dcéry Márie Terézie za kráľa Ľudovíta XIV. sa Habsburgovci stali príbuznými francúzskeho panovníckeho rodu Bourbonovcov, ktorý panoval nielen vo Francúzsku, ale i nad časťou Španielska, v Neapolsku a Parme.
Rakúska vetva založená Ferdinandom I. výhodným sobášom Ferdinanda s Annou Jagellonskou, dcérou uhorského kráľa Vladislava II. Jagellonského získala uhorskú kráľovskú korunu, ku ktorej v r. 1531 pribudla i koruna rímskeho kráľa a v r. 1558 i rímskonemeckého cisára čím bola hegemónia rodu dovŕšená.
Ferdinandov syn Maximilián sa stal pokračovateľom rodu a otcovým nástupcom v ríši i na českom a uhorskom tróne. Jeho bratmi boli Ferdinand, správca vedľajších rakúskych krajín (Tirolsko) a Karol, ktorý ako zakladateľ štajerskej vetvy rodu vládol nad Štajerskom, Korutánskom, Kranskom a Goricou. Ferdinandovi potomkovia boli kvôli jeho nerovnému sobášu vylúčení z nástupníctva. Najstarší Maximiliánov syn Rudolf sa stal jeho nástupcom v rode i na trónoch. Keďže zomrel bezdetný a ani manželstvo jeho brata Mateja neprinieslo legitímneho dediča a následníka (rovnako bez mužských potomkov ostalo i manželstvo jeho brata Albrechta (VII.) a ďalší brat Maximilián (III.) sa vzdal následníctva) stal sa nástupcom na uvoľnených trónoch syn Karola Štajerského Ferdinand, v osobe ktorého sa opäť spojili rakúske krajiny s cisárskou korunou. Jeho mladší brat Leopold († 1632) založil tirolskú vetvu, ktorá však vymrela už jeho synmi Ferdinandom Karolom († 1662) a Žigmundom Františkom († 1665). Zo synov Ferdinanda II., Ferdinanda, sa iba traja dožili dospelosti. Najstarší z nich Ferdinand však zomrel skôr ako jeho otec a tak sa následníkom stal jeho mladší brat Leopold pôvodne sa pripravujúci na duchovnú dráhu.
[upraviť] Vymretie rodu
Leopoldovými synmi Jozefom a Karolom (obaja zomreli bez mužských potomkov) habsburský rod po meči vymrel. Jeho pokračovateľom v osobe Karolovej dcéry Márie Terézie (sobášom s lotrinským vojvodom Františkom Štefanom I. rod pokračoval ako habsbursko-lotrinský. Pragmatickou sankciou Karola VI. bol Márii Terézii priznaný nárok na rakúske dedičstvo. František Štefan sám pochádzal z rodu úzko spríbuzneného s Habsburgovcami. Jeho stará mama, Eleonóra Mária, manželka vojvodu Karola V. Lotrinského bola dcérou cisára Ferdinanda III..
[upraviť] Habsburgovci a Európa
Z habsburského (habsbursko-lotrinského) rodu pochádzalo:
- 18 rímskonemeckých cisárov
- 4 rakúski cisári
- 19 českých kráľov
- 18 uhorských kráľov
- 7 španielskych kráľov
- 3 portugalskí králi
- 1 mexický cisár
- 10 veľmajstrov Rádu nemeckých rytierov
- množstvo cirkevných a svetských predstaviteľov
[upraviť] Európske krajiny pod nadvládou Habsburgovcov
- Banát 1718 – 1918
- Bosna a Hercegovina 1908 – 1918
- Bukovina 1775 – 1918
- Čechy a Morava 1306 – 1307, 1438 – 1439, 1453 – 1457, 1526 – 1918
- Dalmácia 1797, 1815 – 1866
- Gorica 1500 – 1918
- Innská štvrť 1779 – 1819
- Južné Nizozemsko 1477 – 1700, 1714 – 1797
- Korutánsko a Kransko 1335 – 1918
- Lombardia 1714, 1815 – 1859
- Lužica 1438 – 1439, 1453 – 1457, 1526 -1635
- Valašsko 1718 – 1739
- Modena 1815 – 1860
- Neapolsko 1516 – 1700, 1714 – 1735
- Nemecko 1273 – 1291, 1298 – 1308, 1438 – 1740, 1745 – 1806
- Parma 1735 – 1748, 1815 – 1847
- Portugalsko 1580 – 1640
- Predné Rakúsko 1379 – 1805
- Rakúsko a Štajersko 1276 – 1918
- Salzburg 1805 – 1918
- Sardínia 1516 – 1700, 1714 – 1720
- Sedmohradsko 1699 – 1918
- Severné Nizozemsko 1477 – 1581
- Severné Srbsko 1718 – 1739
- Sicília 1516 – 1700, 1720 – 1735
- Sliezsko a Kladsko 1438 – 1439, 1453 – 1457, 1526 – 1742
- Španielsko 1516 – 1700
- Švajčiarske územia 1273 – 1460
- Terst 1382 – 1918
- Toskánsko 1737 – 1807, 1815 – 1860
- Tridensko 1803 – 1918
- Tirolsko 1363 – 1918
- Uhorsko 1438 – 1439, 1453 – 1457, 1526 – 1918
- Voralbersko 1805 – 1918
- Východná Halič 1772 – 1918
- Würtembersko 1520 – 1534
- Západná Halič 1795 – 1809
[upraviť] Hlavné rodové vetvy
- 1379: rozdelenie na albrechtovu vetvu (vymrela r. 1457 Ladislavom Pohrobkom) a leopoldovu vetvu
- 1521: rozdelenie leopoldovej vetvy na španielsku vetvu (Karol V. a potomkovia, vymrela v r.1700) a rakúsku vetvu (Ferdinand I. a potomkovia)
- 1740: rakúska vetva i celý rod smrťou Karola VI. vymreli. Sobášom jeho dcéry Márie Terézie a Františka Štefana I. Lotrinského pokračoval rod ako habsbursko-lotrinský.
[upraviť] Významní Habsburgovci
| Meno | Doba vlády | Poznámka |
|---|---|---|
| Rímskonemeckí cisári | ||
| Rudolf I. | 1273 - 1291 | kráľ |
| Albrecht I. | 1298 - 1308 | kráľ |
| Albrecht II. | 1438 - 1439 | kráľ |
| Fridrich III. | 1440 - 1493 | kráľ; cisár od r. 1452 |
| Maximilián I. | 1486 - 1519 | kráľ; cisár od r. 1508 |
| Karol V. | 1519 - 1556 | kráľ; cisár od 1530 (tiež španielsky kráľ od r. 1516) |
| Ferdinand I. | 1556 - 1564 | cisár od r. 1556, kráľ od r. 1531 ako zástupca Karola V. (uhorský a český kráľ od r. 1526) |
| Maximilián II. | 1564 - 1576 | kráľ a cisár (tiež uhorský, český a poľský kráľ) |
| Rudolf II. | 1576 - 1611 | kráľ a cisár (uhorský kráľ do r. 1608, český kráľ do r. 1611) |
| Matej II. | 1612 - 1619 | kráľ a cisár (uhorský kráľ od r. 1608, český kráľ od r. 1611) |
| Ferdinand II. | 1619 - 1637 | kráľ a cisár (tiež uhorský a český kráľ) |
| Ferdinand III. | 1637 - 1657 | kráľ a cisár (tiež uhorský a český kráľ) (v r. 1653 - 1654 ako spolukráľ Ferdinand IV.) |
| Leopold I. | 1658 - 1705 | kráľ a cisár (tiež uhorský a český kráľ) |
| Jozef I. | 1705 - 1711 | kráľ a cisár (tiež uhorský a český kráľ) |
| Karol VI. | 1711 - 1740 | kráľ a cisár (tiež uhorský a český kráľ) |
| Jozef II. | 1765 - 1790 | kráľ a cisár (tiež uhorský a český kráľ) |
| Leopold II. | 1790 - 1792 | kráľ a cisár (tiež uhorský a český kráľ) |
| František II. | 1792 - 1806 | kráľ a cisár; od r. 1804 rakúsky cisár (uhorský a český kráľ do r. 1835) |
| Vládcovia Rakúska | ||
| a) Arcivojvodovia (do r. 1453 vojvodovia) | ||
| Rudolf I. | 1278 - 1282 | |
| Albrecht I. | 1282 - 1308 | |
| Rudolf II. | 1282 - 1290 | |
| Rudolf I. | 1273 - 1291 | |
| Rudolf I. | 1273 - 1291 | |
| Albrecht I. | 1282 - 1308 | |
| Rudolf II. | 1282 - 1290 | |
| Rudolf III. | 1298 - 1306 | |
| Fridrich I. | 1306/1308 - 1330 | |
| Leopold I. | 1308 - 1326 | |
| Albrecht II. | 1330 - 1358 | |
| Otto | 1330 - 1339 | |
| Rudolf IV. | 1358 - 1365 | |
| Albrecht III. | 1365 - 1395 | |
| Leopold III. | 1365 - 1386 | |
| Rozdelenie rodu na dve línie (neuburgskou zmluvou) r. 1379 | ||
| 1a) Albrechtova línia (vlastné Rakúsko) | ||
| Albrecht III. | 1365 - 1395 | |
| Albrecht IV. | 1395 - 1404 | |
| Albrecht V. | 1404 - 1439 | (od r. 1437 uhorský kráľ, od r. 1438 český kráľ, od r. 1438 rímskonemecký kráľ ako Albrecht II.) |
| Ladislav V. | 1440 - 1457 | aj český a uhorský kráľ |
| 2a) Leopoldova línia (Štajersko, Korutánsko, Kransko, Tirolsko a predné Rakúsko) | ||
| Leopold III. | 1365 - 1386 | |
| Viliam | 1386 - 1406 | |
| Leopold IV. | 1386 - 1411 | |
| Rozdelenie Leopoldovej línie v r. 1402 | ||
| 2b) Vnútorné Rakúsko, Štajersko, Korutánsko, Kransko | ||
| Ernest I. | 1402 - 1424 | |
| Fridrich V. | 1424 - 1493 | (od r. 1440 rímskonemecký kráľ ako Fridrich IV.; od r. 1452 rímskonemecký cisár ako Fridrich III.) |
| Albrecht VI. | 1446 - 1463 | (protivládca, od r. 1446 regent predného Rakúska, v r. 1458 – 1463 vládca dnešného horného Rakúska, v r. 1462 - 1463 vládca celého Rakúska) |
| 2c) Staršia tirolská línia | ||
| Fridrich IV. | 1402 - 1439 | |
| Žigmund | 1439 - 1490 | |
| Keď Fridrich V. po smrti Ladislava Pohrobka (r. 1457) prevzal aj jeho územia, a keď Tirolčania prinútili Žigmunda odovzdať svoje územia Fridrichovi V. (r. 1490), bolo Rakúsko znova zjednotené | ||
| Maximilián I. | 1493 - 1519 | tiež nemecký kráľ a rímskonemecký cisár |
| Karol I. | 1519 - 1521 | tiež rímskonemecký cisár a španielsky kráľ |
| Ferdinand I. | 1521 - 1564 | tiež rímskonemecký cisár, nemecký, český a uhorský kráľ |
| Maximilián II. | 1564 - 1576 | tiež rímskonemecký cisár, nemecký, český a uhorský a poľský kráľ |
| Karol II. | 1564 - 1590 | „arcivojvoda“ vnútorného Rakúska (Štajersko, Korutánsko, Kraňsko) |
| Ferdinand II. | 1564 - 1595 | „vládca“ Tirolska |
| Rudolf V. | 1576 - 1608 | tiež rímskonemecký cisár, nemecký, český a uhorský kráľ |
| Arnošt | 1590 - 1593 | miestodržiteľ vnútorného Rakúska |
| Maximilián III. | 1593 - 1595 | miestodržiteľ vnútorného Rakúska (v r. 1612 - 1618 miestodržiteľ Tirolska) – ním začína tzv. mladšia tirolská línia, ktorá vymrela v r. 1665 smrťou Žigmunda) |
| Ferdinand III. | 1595 - 1619 | „arcivojvoda“ vnútorného Rakúska, od r. 1619 uhorský a český kráľ a rímskonemecký cisár - ako Ferdinand II. |
| Matej II. | 1608 - 1619 | tiež rímskonemecký cisár, nemecký, český a uhorský kráľ |
| Ferdinand IV. | 1637 - 1657 | tiež uhorský, český a nemecký kráľ, rímskonemecký cisár - ako Ferdinand III. |
| Ferdinand Karol | 1632 - 1662 | „krajinské knieža“ Tirolska |
| Leopold VI. | 1657 - 1705 | tiež uhorský, český a nemecký kráľ, rímskonemecký cisár - ako Leopold I. |
| Žigmund | 1662 - 1665 | „krajinské knieža“ Tirolska) – jeho smrťou sa Tirolsko stalo súčasťou Rakúska |
| Jozef I. | 1705 - 1711 | tiež rímskonemecký cisár, nemecký, český a uhorský kráľ |
| Karol III. | 1711 - 1740 | tiež uhorský, český a nemecký kráľ, rímskonemecký cisár - ako Karol VI. |
| Mária Terézia | 1740 - 1780 | tiež uhorská a česká kráľovná |
| Jozef II. | 1780 - 1790 | tiež rímskonemecký cisár, nemecký, český a uhorský kráľ |
| Peter Leopold (VII.) | 1790 - 1792 | tiež uhorský, český a nemecký kráľ, rímskonemecký cisár - ako Leopold II. |
| František II. | 1792 - 1835 | aj uhorský a český kráľ, od r. 1804 prvý rakúsky cisár ako František I., do 1806 posledný rímskonemecký cisár - ako František II. |
| Rakúski cisári | ||
| František I. | 1804 - 1835 | |
| Ferdinand I. | 1835 - 1848 | rakúsky cisár ako Ferdinand I., tiež český a uhorský kráľ ako Ferdinand V. |
| František Jozef I. | 1848 - 1916 | tiež český a uhorský kráľ |
| Karol I. | 1916 - 1918 | rakúsky cisár ako Karol I., tiež český kráľ ako Karol III., uhorský kráľ ako Karol IV. |
| Vládcovia Španielska (v r. 1580 - 1640 aj Portugalska) | ||
| Filip I. | 1504 - 1506 | spoluvládca v Kastílsko-leónskom kráľovstve |
| Karol I. | 1516 - 1556 | tiež rímskonemecký cisár ako Karol V. |
| Filip II. | 1556 - 1598 | od r. 1580 tiež portugalský kráľ |
| Filip III. | 1598 - 1621 | tiež portugalský kráľ |
| Filip IV. | 1621 - 1665 | tiež portugalský kráľ (do r. 1640) |
| Karol II. | 1665 - 1700 | |
| Vládcovia Česka a Uhorska | ||
| Rudolf I. | [[1306] - 1307 | iba český kráľ |
| Albrecht II. | 1437 - 1439 | |
| Alžbeta | 1439 - 1440 | vdova po Albrechtovi II. |
| Ladislav V. | 1440/1453 - 1457 | |
| Ferdinand I. | 1526 - 1564 | v r. 1538 - 1540 len v západnej časti Uhorska |
| Maximilián II. | 1564 - 1576 | |
| Rudolf II. | 1576 - 1608 | |
| Matej II. | 1608 - 1619 | |
| Ferdinand II. | 1619 - 1637 | |
| Ferdinand III. | 1637 - 1657 | |
| Ferdinand IV. | zomrel pred smrťou Ferdinanda III. a samostatnej vlády sa nedožil | |
| Leopold I. | 1657 - 1705 | |
| Jozef I. | 1705 - 1711 | |
| Karol III. | 1711 - 1740 | český kráľ ako Karol II. |
| Mária Terézia | 1740 - 1780 | |
| Jozef II. | 1780 - 1790 | |
| Leopold II. | 1790 - 1792 | |
| František II. | 1792 - 1835 | |
| Ferdinand V. | 1835 - 1848 | |
| František Jozef I. | 1848 - 1916 | |
| Karol IV. | 1916 - 1918 | český kráľ ako Karol III. |
| Mexický cisár | ||
| Ferdinand Maximilián | 1864 - 1867 | |
