Rudolf I. Habsburský
Z Wikipédie
| Rudolf I. | |
|---|---|
 rímsko-nemecký cisár |
|
| Narodenie | 1. máj, 1218 Limburg an der Lahn |
| Úmrtie | 15. júl, 1291 Speyer |
|
Pozri aj Biografický portál |
|
Rudolf I, tiež známy ako Rudolf Habsburský, nem. Rudolf von Habsburg, lat. Rudolfus (* 1. máj 1218, Limburg an der Lahn – † 15. júl 1291, Speyer) bol rímsko-nemecký cisár v rokoch 1273–1291. Hral dôležitú úlohu vo vzostupe habsburskej dynastie na vedúcu pozíciu medzi nemeckými feudálnymi dynastiami.
Obsah |
[upraviť] Pôvod
Rudolf bol synom Albrechta IV., grófa habsburského a Hedvigy Kyburskej, dcéry Ulricha, grófa kyburského. Narodil sa v Limburgu nad Lahnom. Po otcovej smrti v roku 1239 zdedil Rudolf rodinné majetky v Alsasku a v Aargau. V roku 1245 sa oženil s Gertrúdou Hohenberskou, dcérou hohenberského vojvodu Burkharda III., čím sa stal dôležitým vazalom v Švábsku.
Pravidelne platil návštevy na kráľovskom dvore svojho kmotra, Fridricha II., a jeho vernosť k Fridrichovi a jeho synovi, Konrádovi IV. Nemeckému, bola bohato odmenená prevodmi pozemku. V roku 1254 bol exkomunikovaný pápežom Inocentom IV. ako podporovateľ kráľa Konráda, ktorý zapríčinil pokračujúce politické konflikty medzi pápežstvom a sväto-rímskym cisárskym úradom.
[upraviť] Vzostup k moci
Zmätok v Nemecku po páde Hohenstaufovcov poskytoval šancu pre Rudolfa na zväčšenie majetku. Jeho žena bola dedičkou a v prípade smrti jeho bezdetného strýka, kyburského vojvodu Hartmanna VI. v roku 1264, zabral Hartmannove majetné pozemky. Úspešné spory s biskupmi zo Štrasburgu a z Bazileji ďaleko rozšírili jeho bohatstvo a reputáciu, zahŕňajúce práva nad rôznymi oblasťami krajiny, ktorú získal od opátov a iných. Tiež vlastnil obrovské pozemky, zdedené po jeho otcovi v oblastiach teraz známych ako Švajčiarsko a Alsasko.
Tieto rôzne druhy bohatstva a vplyvu poskytli Rudolfovi, najmocnejšiemu princovi a šľachticovi v juhovýchodnom Nemecku (kde sa rozpadlo Švábske vojvodstvo a jeho vazali sa stali úplne nezávislými), aby sa na jeseň roku 1273 zúčastnil na stretnutí princov, ktorí volili kráľa po smrti Richarda Cornwallského. Jeho voľba 29. september 1273 vo Frankfurte, kedy mal 55 rokov, bola obrovskou odmenou za snahy jeho švagra Fridricha III. Hohenzollernského. Podpora savojského vojvodu Albrechta II. a Ľudovíta II., hornobavorského vojvodu, bola kúpená ich zasnúbením s dvoma Rudolfovými dcérami. V dôsledku toho český kráľ Přemysl Otakar II. (1230-78), kandidát na trón a vnuk nemeckého kráľa Filipa Švábskeho, bol skoro sám v nepriateľstve s Fridrichom. Iným kandidátom bol Fridrich I. z Drážďan (1257-1323), mladý vnuk exkomunikovaného cisára Fridricha II.
[upraviť] Rímsko-nemecký cisár
Rudolf bol korunovaný v Aachene 24. október 1273. Na získanie schválenia pápežom sa Rudolf vzdal všetkých ríšskych práv na Rím, Pápežský štát a Sicíliu, a prisľúbil viesť novú križiacku výpravu. Pápež Juraj X., nehľadiac na protesty Otakara, nielen uznal Rudolfa za cisára, ale aj presvedčil Alfonza X., kráľa Kastílie (ďalšieho vnuka Filipa Švábskeho, ktorý bol v roku 1257 vybratý za rímsko-nemeckého cisára ako nástupca Viliama II. Holandského, aby urobil to isté. Takto Rudolf prevýšil dvoch dedičov Hohenštaufskej dynastie.
V novembri roku 1274 bolo rozhodnuté ríšskym snemom v Nurembergu, že všetky korunné pozemky od smrti Fridricha II. musia byť vrátené, a že sa Přemysl Otakar II. musí zodpovedať snemu pre neschválenie nového cisára. Otakar odmietol vrátiť provincie Rakúska, Štajerska, Korutánska a Krajiny, ktorých sa domáhal cez svoju manželku, babenberskú dedičku, a ktoré vyhral v boji s iným babenberským dedičom, Hermannom VI., markgrófom bádenským. Rudolf vyvrátil Otakarove následníctvo na babenberské dedičstvo, vyhlasujúc, že provincie znovu pripadli korune po vymretí mužských dedičov (čo sa nezhodovalo s opatreniami Privelegia Minus). Na kráľa Otakara bola uvrhnutá štátna kliatba a v júni 1276 bola proti nemu vyhlásená vojna. Tým Otakarov spojenec Henrich XIII., vojvoda bavorský, zmenil stranu a Rudolf prinútil českého kráľa odstúpiť štyri provincie pod kontrolu kráľovskej správy v novembri 1276. Rudolf potom udelil Otakarovi Česko tak, že zasnúbil jednu zo svojich dcér s Otakarovým synom Václavom II., a triumfálne vstúpil do Viedne. Hoci sa Otakar zaoberal otázkami o uskutočnení dohody, spájal sa s niekoľkými poľskými veliteľmi a získal podporu niektorých nemeckých kniežat, zahŕňajúc jeho bývalého spojenca, Henricha XIII. Na stretnutí tejto koalície tvoril Rudolf alianciu s Ladislavom IV., kráľom uhorským a udelil ďalšie privilégiá občanom Viedne. 26. augusta 1278 sa nepriateľské vojská stretli na brehoch rieky Morava a na Moravskom poli, kde Otakar bol porazený a zabitý. Morava bola podrobená a jej vládu zverili pod Rudolfovu vládu, zanechajúc Kunigundu regentskou kráľovnou českou, kým mladý Václav bol opäť zasnúbený s jednou z Rudolfových dcér.
Rudolfova pozornosť sa najbližšie obrátila na majetky v Rakúsku a susedné provincie, ktoré boli zverené do kráľovskej dŕžavy. Niekoľko rokov tam strávil dokázaním jeho autority, ale našiel niekoľké ťažkosti v dokázaní jeho rodiny ako následníkov na zákony týchto provincií. Konečne nepriateľstvo princov bolo prekonané. V decembri roku 1282 v Augsburgu Rudolf udelil svojim synom, Albrechtovi a Rudolfovi, vojvodstvá Rakúska a Štajerska, a tak položil základ dynastie Habsburgovcov.
Dodatočne bol dvadsaťročný Rudolf vojvodom Švábska, ktoré bolo bez vládcu od Konrádovej popravy. Dvadsaťročný vojvoda Albrecht (od roku 1274 ženatý s dcérou grófa Meinharda II. (1238-95)) bol dosť talentovaný, aby udržal moc v novom dedičstve.
V roku 1286 kráľ Rudolf úplne udelil Korutánsko, jednému z provincií podrobených od Otakara, Albrechtovmu svokrovi Meinhardovi II.. Kurfisti nedovolili Rudolfovi rozdať všetko, čo bolo znovuzískané do kráľovskej dŕžavy pre jeho vlastných synov, a jeho spojenci tiež potrebovali ich odmeny.
Otočením na západ, v roku 1281, Rudolf prinútil Filipa I. Savojského odstúpiť mu niektoré územia, potom prinútil obyvateľov Bernu platiť daň, ktorú odmietali, a v roku 1289 pochodoval proti Filipovmu nástupcovi, Ottovi IV., donútiac ho vzdať mu úctu.
V roku 1281 Rudolfova prvá manželka zomrela. 2. februára 1284 sa oženil s Izabelou, dcérou Huga IV., vojvodu burgundského, jeho západného suseda.
Rudolf nebol veľmi úspešný v obnovovaní vnútorného mieru v Nemecku. Poriadky boli skutočne ukončené pre zavedenie krajového mieru v Bavorsku a Švábsku, a potom pre celé Nemecko. Ale kráľ postrádal silu, prostriedky alebo rozhodnosť nanútiť ich, hoci v decembri roku 1289 viedol výpravu do Durínska, kde zničil veľa zbojníckych hradov.
V roku 1291 sa pokúsil zabezpečiť voľbu svojho syna Albrechta na nemeckého kráľa. Hoci, kurfisti odmietli nárok, aby podporili dvoch kráľov, ale v skutočnosti sa, azda, zlostne pozerali na rastúcu silu Habsburgovcov.
[upraviť] Smrť
Rudolf zomrel v Speyeri 15. júla 1291 a bol pochovaný v tunajšej katedrále. Akokoľvek, mal veľkú rodinu, prežil ho len jeden syn, Albrecht, neskorší rímsko-nemecký cisár Albrecht I..
Rudolf bol vysoký muž s bledou tvárou a nápadným nosom. Bol známy pre jeho odvahu, nábožnosť a šľachetnosť. Jeho vláda je pamätná, hoci, predovšetkým pre jeho upevnenie Habsburgovcov, ktorí v budúcnosti vládli nad juhovýchodnými a juhozápadnými časťami ríše.
[upraviť] Rodina a deti
Rudolf bol dvakrát ženatý. Prvý krát, v roku 1245, s Gertrúdou Hohenberskou a druhý krát, v roku 1284, s Izabelou Burgundskou, dcérou Huga IV. a Beatrice zo Champagne. Všetky deti pochádzali z prvého manželstva.
- Matilda (1251 - 23. december 1304), vydatá v roku 1273 v Aachene za Ľudovít II., vojvoda bavorský a stala sa matkou Rudolfa I. Bavorského a Ľudovíta IV., rímsko-nemeckého cisára
- Albrecht I. (júl 1255 - 1. máj 1308), vojvoda rakúsky a tiež štajerský.
- Katarína (1256 - 4. apríl 1282), vydatá v roku 1279 vo Viedni za Otta III., vojvodu bavorského a nezanechali potomstvo
- Agnesa (1257 - 11. október 1322), vydatá v roku 1273 za Albrechta II., vojvodu saského a stala sa matkou Rudolfa I., kurfistu saského
- Hedviga ( - 1285/86), vydatá v roku 1270 za Otta VI., markgrófa brandenburgského a nezanechali potomstvo
- Klemencia (cca. 1262 - 7. február 1293), vydatá v roku 1281 vo Viedni za Karol Martell z Anjou, pápežský uchádzač o uhorský trón, stala sa matkou uhorského kráľa Karola I.
- Hartmann (1263 - 21. december 1281), utopený
- Rudolf II., vojvoda rakúsky a štajerský (1270 - 10. máj 1290), titulárny vojvoda švábsky, otec Jána Parricidu Rakúskeho
- Guta/Jutta (13. marec 1271 - 18. jún 1297), vydatá v roku 1285 za českého kráľa Václava II a stala sa matkou českého, poľského a uhorského kráľa Václava III., kráľovnej Anny I. Českej a kráľovnej Alžbety I. Českej
- Karol (1276)
Kráľ Rudolf mal tiež nelegitímneho syna, Albrechta I. Schenkenbergského, vojvodu z Löwenstein.
[upraviť] Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rudolf I. Habsburský
[upraviť] Zdroje
Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Rudolph I of Germany zverejneného na anglickej Wikipédii.
