Leopold I. (SRR)

Z Wikipédie

Leopold I. Habsburský
Narodenie	9. jún 1640 Viedeň, Rakúsko
Úmrtie	5. máj 1705 Viedeň, Rakúsko
Pozri aj Biografický portál

Leopold I. Habsburský (* 9. jún 1640, Viedeň, † 5. máj 1705, Viedeň) bol rakúsky arcivojvoda (od r. 1657), uhorský (od r. 1655) a český (od r. 1656) kráľ, rímskonemecký cisár (od r. 1658), z dynastie Habsburgovcov, štvrtý syn cisára a kráľa Ferdinanda III. a jeho prvej manželky Márie Anny Španielskej.

[upraviť] Leopoldova výchova

V nástupníckej línii na trón bol až na druhom mieste (prvým bol jeho starší brat Ferdinand IV.). Leopold ako budúci duchovný mal nasledovať kariéru svojho strýka arcivojvodu Leopolda Wilhelma, ktorý bol biskupom a veľmajstrom Rádu nemeckých rytierov. V lete r. 1654 však Ferdinand IV. náhle zomrel (k samostatnej vláde sa nedostal) a pre Leopolda sa razom otvorila cesta na trón.

Následkom tejto udalosti muselo dôjsť i k zmene zamerania výchovy a štúdia mladého arcivojvodu. Do popredia nastúpili hodiny politiky, histórie, diplomacie a ustúpiť museli teológia, morálka a cirkevná hudba.

[upraviť] Leopoldove korunovácie

Otec mu ešte počas svojho života zaistil uhorský a český trón (Leopoldova uhorská korunovácia sa konala 27.6.1655, česká prebehla 14.9.1656). Neúspechom však skončila Ferdinandova snaha zaistiť mu korunu rímskeho kráľa a zabezpečiť mu tak nástupníctvo v cisárskej hodnosti. Proti tomu vystúpilo predovšetkým Francúzsko, ktoré malo záujem na zmenšení vplyvu Habsburgovcov v ríši.

Zápas o rímsky trón po smrti Ferdinanda III. bol Leopoldovou prvou samostatnou akciou na európskej politickej scéne. R. 1658 skončil jeho víťazstvom, keď sa zmenilo francúzske odmietavé stanovisko za prísľub neposkytnutia pomoci Španielom v prípade konfliktu s Francúzskom. Súčasne si Francúzsko svojou spoluúčasťou na vytvorení tzv. Rýnskej ligy zabezpečilo vplyv na vnútorné záležitosti Nemecka. 18.7. bol vo Frankfurte nad Mohanom zvolený rímskonemeckým cisárom a o 13 dní tam bol taktiež korunovaný.

[upraviť] Zahraničnopolitická situácia

Habsburská monarchia sa za vlády Leopolda I. potýkala s množstvom vnútorných i vonkajších problémov. Nebezpečenstvo jej hrozilo z dvoch strán. Na západe od Francúzska, tradičného rivala Habsburgovcov, na východe od Osmanskej ríše. Okrem toho ju zvnútra ešte oslabovala predovšetkým nestabilná situácia v Uhorsku, najmä v jeho západnej a severnej časti, ktoré neboli obsadené Turkami. Tunajšia šľachta niekoľkokrát počas Leopoldovej vlády povstala a spojencov nachádzala v sedmohradských kniežatách a nezriedka tiež v Turkoch.

Leopold nebol rodeným vojvodcom a nikdy neviedol vojská osobne, napriek tomu veľkú časť jeho života venoval riadeniu vojen. Prvá bola so Švédskom, ktorého kráľ Karol X. našiel spojenca v sedmohradskom kniežati Jurajovi II. Rákocim, odbojnom vazalovi uhorskej koruny.

Bola „dedičstvom“ po predchádzajúcom panovníkovi. Leopold so svojim spojencom Poľskom ju ukončil 3.5.1660 tzv. oliwským mierom.

[upraviť] Boje s Turkami

Nebezpečnejším nepriateľom však boli Turci, ktorí v r. 1663 prenikli do Sedmohradska. Na osobnú výzvu mu snem v Regesburgu poslal pomoc, ku ktorej sa pridalo i Francúzsko a 1.8.1664 generál Raimondo Montecuccoli v bitke pri Mogersdorfe a Svätom Gottharde Turkov prvýkrát porazil. Na to uzavrel s Osmanskou ríšou vo Vasvári, prímerie na dvadsať rokov (Vasvársky mier).

Rok 1683 priniesol dramatické vyvrcholenie stáročného zápasu Habsburgovcov s Turkami. Obrovská turecká armáda vtrhla do Rakúska. Viedeň obľahlo státisícové vojsko. Cisárske vojsko posilnili jednotky z Bavorska, Švábska a Saska, ale hlavnú pomoc priviedol poľský kráľ Ján III. Sobieski. 12. septembra zaútočil na čele spojených vojsk a Turkov na hlavu porazil. Toto víťazstvo znamenalo začiatok úspešnej ofenzívy kresťanských vojsk, ktoré potom v 80-tych a 90-tych rokoch 17. storočia postupne vytláčali Turkov z Uhorska. Po bitke pri Zente (r. 1697), kde zaznamenal svoje prvé veľké víťazstvo Evžen Savojský, bol r. 1699 uzavretý karlovacký mier, ktorým habsburskej monarchii pripadlo územie Sedmohradska, Chorvátsko a Slavónia. Víťazný boj s Osmanskou ríšou patrí k vrcholným úspechom Leopoldovej vlády.

[upraviť] Strety s Francúzskom

Na západe, kde sa monarchia zrážala s rozpínavosťou Francúzska, zaznamenal cisár menej úspechov. Monarchia po boku Nizozemska, Španielska, Lotrinska a niektorých nemeckých štátov sa zapojila do vojny proti Francúzsku a jeho spojencovi Švédsku v 70-tych rokoch 17. storočia. Mier uzavretý r. 1679 v Nijmegene vyznel v prospech Francúzska a znamenal pre neho územné zisky na úkor rakúskych Habsburgovcov. Až ďalší konflikt v 90-tych rokoch a následný mier z Rijswijku (r. 1697) vrátil Leopoldovi I. jeho územné straty z predchádzajúcej vojny. K ďalšiemu veľkému stretu s Francúzskom prišlo na sklonku Leopoldovej vlády po smrti posledného španielskeho Habsburga Karola II. vo vojne o španielske dedičstvo; jej výsledku sa však Leopold I. už nedožil.

Napriek niektorým dielčím neúspechom Leopoldovej vlády vstúpila habsburská monarchia za jeho panovania medzi skutočné európske veľmoci.

[upraviť] Leopold a situácia v Uhorsku

Po vnútropolitickej stránke bolo jeho vládnutie obdobím rastúceho centralizmu a uplatňovania absolutistickej formy vlády, čo v Uhorsku viedlo k mnohým nepokojom a výraznému vzrastu protireformácie. V záujme jej upevnenia podriaďoval uhorské hospodárstvo priemyselne vyspelejším rakúskym krajinám (rudné bane na Slovensku prenajímal viedenským a zahraničným podnikateľom), konfiškoval majetky uhorskej šľachty, v krajine udržiaval veľký počet cisárskeho vojska, prostredníctvom jezuitov presadzoval násilnú rekatolizáciu.

Jeho hospodárske reformy smerovali k zvýšeniu daneschopnosti obyvateľstva. Absolutistická forma vlády Leopolda I. sa stala podnetom ďalších protihabsburských stavovských povstaní (Wesselényiho sprisahanie, povstanie Imricha Tököliho, povstanie Františka II. Rákocziho, ktoré kruto zasiahli územie Slovenska.

[upraviť] Hodnotenie Leopoldovej éry

Leopold I. Habsburský bol rozporuplný ako doba, v ktorej žil a panoval polstoročie. Ako štátnik a politik bol iste zodpovedný napr. aj za tzv. Prešovské jatky i za smrť košických mučeníkov. Bol však pod stálym tlakom Osmanskej ríše, potreboval spoľahlivé zázemie na zastavenie tureckej rozpínavosti do strednej, severnej a západnej Európy. Napokon sa pričinil o víťazstvo nad Turkami (r. 1683) a o obnovenie územnej celistvosti Uhorského kráľovstva. Napriek niektorým dielčím neúspechom Leopoldovej vlády vstúpila habsburská monarchia za jeho panovania medzi skutočné európske veľmoci. Leopold I. Habsburský bol druhým najdlhšie vládnucim panovníkom v Čechách a v Uhorsku (vládol 48 rokov). Po svojej smrti bol pochovaný pod skvostným barokovým náhrobkom v habsburskej kapucínskej krypte vo Viedni.

[upraviť] Zaujímavosti

Portrét Leopolda I. v divadelnom kostýme

• Na obdobie panovania Leopolda I. máme v Bratislave pamiatku. Je ňou mariánsky stĺp na rozhraní dnešného Hlavného a Františkánskeho námestia pred jezuitským kostolom. Stĺp, na vrchole ktorého je umiestnená socha Panny Márie, bol postavený v r. 1675 ako pomník na Leopoldovo víťazstvo v r. 1670 – 1671, kedy tvrdo zakročil proti sprisahancom z radov uhorských rebelov a protestantov usilujúcich sa dosadiť na uhorský trón vlastného panovníka. Po potlačení sprisahania nastali ostré represie, počas ktorých boli hlavní vzbúrenci popravení alebo predaní do otroctva na galeje. Na mieste, kde dnes stojí stĺp, bol v roku 1671 popravený jeden z čelných predstaviteľov odboja, moravský protestantský kazateľ Mikuláš Drábik.
• Leopold bol známy ako kultivovaný človek a veľký milovník umenia, najmä hudby (dokonca hudobné diela sám komponoval). Často usporadúval dvorné divadelné a baletné predstavenia, ktorých sa i osobne ako protagonista zúčastňoval. Jeho dvorná kapela bola vychýrená a patrila k najlepším na svete. Údajne ho ročne stála 50 000 zlatých. Medzi ľudom sa šírili reči, že keby všetky úrady vo Viedni boli v takom stave ako kapela, Viedeň by bola rajom na zemi a útulkom spravodlivosti.
• Leopold dbal i o rozvoj vzdelania. Postaral sa o založenie univerzít v Innsbrucku, Olomouci a Vratislavi.
• Za jeho vlády začala výstavba barokovej Viedne - novostavba zámku Schönbrunn a tzv. Leopodovské krídlo viedenského Hofburgu. Súhlasil so založením Viedenského diária a neskôr so založením novín Wiener Zeitung. V roku 1704 začal s výstavbou línie opevnení okolo mesta.

[upraviť] Rodokmeň Leopolda I.

[upraviť] Rodinné pomery

Leopold I. bol celkovo tri razy ženatý a jeho manželkám sa narodilo spolu 16 detí. Jeho prvou manželkou sa 12.12.1666 vo Viedni stala jeho neter, španielska infantka Margita Terézia (* 12.7.1651, † 12.3.1673), dcéra španielského kráľa Filipa IV. a Leopoldovej staršej sestry Márie Anny. Narodili sa jej štyri deti:

• Ferdinand Václav (* 28.9.1667, † 13.1.1668)
• Mária Antónia (* 18.1.1669, † 24.12.1692), manžel Maximilián Emanuel II. (* 11.7.1662, † 26.2.1726), bavorský kurfirst, sobáš 15.7.1685
• Ján Leopold (*/† 20.2.1670)
• Mária Anna (* 9.2.1672, † 23.2.1672)

Druhé manželstvo uzavrel Leopold I. niekoľko mesiacov po smrti svojej prvej ženy, dňa 5.10.1673 v Štajerskom Hradci s Klaudiou Felicitas Tirolskou (* 30.5.1653, † 8.4.1676), dcérou arcivojvodu Ferdinanda Karola (* 17.5.1628, † 30.12.1662) a Anny Medicejskej (* 21.7.1616 † 11.9.1676), s ktorou mal dve dcéry:

• Anna Mária Žofia (* 11.9.1674, † 21.12.1674)
• Mária Jozefa Klementína (* 11.10.1675, † 11.7.1676)

Sobáš Leopolda I. a jeho tretej manželky Eleonóry Magdalény Falcko-Neuburskej 14. decembra 1676, Veľká radničná sieň, Passau

Až tretie Leopoldovo manželstvo prinieslo narodenie dediča trónu. Treťou manželkou Leopolda I. sa 14.12.1676 (sobáš v Passau) stala Eleonóra Magdaléna Falcko-Neuburská (* 6.1.1655, † 19.1.1720), dcéra falckého kurfirsta Filipa Viliama a grófky Alžbety Amálie Hessensko-Darmstadtskej. Z tohto manželstva sa narodilo celkom desať detí:

• Jozef (* 26.7.1678, † 17.4.1711), neskorší cisár Jozef I.
• Kristína (*/† 18.6.1679)
• Mária Alžbeta (* 13.12.1680, † 26.8.1741)
• Leopold Jozef (* 2.6.1682, † 3.8.1684)
• Mária Anna (* 7.9.1683, † 14.8.1754), manžel Ján V., portugalský kráľ, sobáš 27.10.1708, 5 detí
• Mária Terézia (* 22.8.1684, † 28.9.1696)
• Karol (* 1.10.1685, † 20.10.1740), neskorší cisár Karol VI.
• Mária Jozefa (* 6.3.1687, † 11.4.1703)
• Mária Magdaléna (* 26.3.1689, † 1.5.1743)
• Mária Margita (* 1690, † 1691)

[upraviť] Panovnícke pomery

[upraviť] Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Leopold I. (SRR)