František I. Lotrinský

Z Wikipédie

František Štefan I. Lotrinský

Narodenie	8. december 1708 Nancy, Lotrinsko
Úmrtie	18. august 1765 Innsbruck, Rakúsko
Pozri aj Biografický portál

František Štefan I. Lotrinský (* 8. december 1708, Nancy, Lotrinsko (dnes súčasť Francúzska), † 18. august 1765, Innsbruck) bol lotrinský vojvoda (v r. 1729 - 1737 ako František Štefan III.), toskánsky veľkovojvoda (od r. 1737) a rímskonemecký cisár (od r. 1745).

Obsah

1 Korunný lotrinský princ
2 Sobáš s dedičkou habsburskej dynastie
3 František Štefan rímskonemeckým cisárom
4 Podnikateľ
5 František Štefan I. a Slovensko
6 Rodokmeň Františka Štefana I.
7 Rodinné pomery
8 Panovnícke pomery

[upraviť] Korunný lotrinský princ

Syn lotrinského vojvodu Leopolda Jozefa a jeho manželky Alžbety Charlotty Orleánskej bol korunným princom lotrinského vojvodstva, kde jeho rodina vládla nepretržite od roku 1047. Lotrinský rod patril k najurodzenejším ríšskym kniežatám a k verným stúpencom politiky Habsburgovcov.

V pätnástich rokoch odišiel na viedenský dvor, kde si ho cisár Karol VI. veľmi obľúbil. Ako vnuka osloboditeľa Viedne z r. 1683 Karola Lotrinského a jeho manželky Eleonóry Habsburskej, dcéry Ferdinanda III., považovali Františka Štefana za blízkeho príbuzného, a cisárova dcéra a dedička Mária Terézia sa doňho ako malé dievča zamilovala.

[upraviť] Sobáš s dedičkou habsburskej dynastie

V roku 1729 musel František Štefan po otcovej smrti prevziať vlády v Lotrinsku. V r. 1731 – 1732 podnikol veľkú cestu po Európe, počas ktorej v Haagu vstúpil do slobodomurárskej lóže.

Zásadný význam pre Františkov ďalší život priniesol rok 1733, kedy Francúzi počas vojny o poľské nástupníctvo na lotrinskom tróne obsadili Lotrinské vojvodstvo. Neskoršie navrhli výmenu vojvodstva za Toskánsko, kde hrozilo vymretie celej medicejskej dynastie. Cisár s výmenou súhlasil a František Štefan bol postavený pred voľbu, či sa zriekne krajiny svojich predkov a stane sa toskánskym veľkovojvodom a manželom dedičky habsburskej monarchie, alebo odmietne a bude bojovať o znuvuzískanie obsadenej krajiny.

Rozhodol sa pre prvú možnosť. Dňa 12.2.1736 sa vo Viedni konala jeho svadba s arcivojvodkyňou Máriou Teréziou. O rok nato sa stal toskánskym veľkovojvodom, v nasledujúcich dvoch rokoch sa zdržiaval vo Florencii.

[upraviť] František Štefan rímskonemeckým cisárom

Po smrti Karola VI. prevzala vládu jeho dcéra a učinila manžela spoluvládcom. Jeho prvá kandidatúra na rímskeho cisára nebola úspešná. Až po smrti Karola VII. Albrechta v r. 1745 zvolili kurfirsti za cisára Františka Štefana. Cisársky titul zvýšil jeho prestíž, ale nepriniesol mu výraznejší politický vplyv. Zmieril sa s tým, pretože to vyhovovalo jeho pohodlnosti. Najradšej trávil čas na love či pri hracom stole. V jeho okolí panovala prirodzená rodinná atmosféra, šťastní manželia sa svedomito starali o výchovu svojich detí.

[upraviť] Podnikateľ

Svoje nie veľmi úspešné pôsobenie ako cisár si plne vynahradil v podnikateľskej oblasti, v ktorej prejavil mimoriadne nadanie. Základom jeho majetku sa stalo ohromné dedičstvo, ktoré mu poslúžilo na rozvoj podnikania. Okrem manufaktúr založil niekoľko bánk, stal sa hlavným dodávateľom pre habsburskú armádu, počas sedemročnej vojny dokonca zásoboval i armádu pruského kráľa Fridricha II. Svoje podniky intenzívne rozširoval a zisky z nich používal dokonca i na úverovanie štátnej pokladnice. Ako nadšený prírodovedec experimentoval vo vlastnom chemickom laboratóriu, venoval sa alchýmii, zbieral minerály, gobelíny a mince.

[upraviť] František Štefan I. a Slovensko

František Štefan I. ako úspešný podnikateľ sa zaslúžil o rozvoj hospodárstva i na Slovensku. V roku 1736 kúpil panstvo Holíč a založil tu fabriku na keramiku. Ešte významnejší podnik založil v tom istom roku v Šaštíne, kde získal zadĺžený majetok rodu Czoborovcov a zriadil tu najväčšiu textilnú manufaktúru na Slovensku - kartúnku, kde zamestával vyše 10000 tkáčov.

[upraviť] Rodokmeň Františka Štefana I.

**Rodokmeň Františka Štefana I. Lotrinského do tretieho pokolenia**
František Štefan I.	Otec: Leopold Jozef Lotrinský	Starý otec: Karol V. Lotrinský	Prastarý otec: Mikuláš II. Lotrinský
			Prastará mama: Klaudia Františka Lotrinská
		Stará mama: Eleonóra Mária Jozefa Habsburská	Prastarý otec: Ferdinand III. Habsburský
			Prastará mama: Eleonóra Gonzaga
	Matka: Alžbeta Charlotta Orleánska	Starý otec: Filip I. Bourbonský	Prastarý otec: Ľudovít XIII.
			Prastará mama: Anna Habsburská
		Stará mama: Alžbeta Charlotte Falcká	Prastarý otec: Karol Ľudovít I. Falcký
			Prastará mama: Charlotta Hessenská

[upraviť] Rodinné pomery

Napriek jeho početným milostným pletkám prežil s Máriou Teréziou šťastné a harmonické manželstvo, z ktorého vzišlo šestnásť detí:

Mária Alžbeta (* 5.2.1737, † 7.6.1740)
Mária Anna (* 6.10.1738, † 19.11.1789)
Mária Karolína (* 12.1.1740, † 25.1.1741)
Jozef (* 13.3.1741, † 20.2.1790), neskorší cisár Jozef II.
Mária Kristína (* 13.5.1742, † 24.6.1798), manžel Albert Saský (* 11.7.1738, † 10.2.1822), sasko-tešínsky vojvoda, miestodržiteľ Nizozemska
Mária Alžbeta (* 13.8.1743, † 22.9.1808)
Karol Jozef (* 1.2.1745, † 18.1.1761)
Mária Amália (* 26.2.1746, † 18.6.1804), manžel Ferdinand I. Bourbonský (* 20.1.1751, † 9.10.1802), parmský vojvoda, 6 detí
Peter Leopold (* 5.5.1747, † 15.5.1792), neskorší cisár Leopold II.
Mária Karolína (*/† 17.9.1748)
Johanna Gabriela (* 4.2.1750, † 23.12.1762)
Mária Jozefa (* 19.3.1751, † 15.10.1767)
Mária Karolína (* 13.8.1752, † 8.9.1814), manžel Ferdinand IV. (* 12.1.1751, † 4.1.1825), kráľ Obojej Sicílie
Ferdinand Karol Anton (* 1.6.1754, † 24.12.1806), manželka Mária Richardis Božena Modenská d'Este (* 7.4.1750, † 14.11.1829)
Mária Antónia (Antoinetta) (* 2.11.1755, † 16.10.1793), manžel Ľudovít XVI. (* 23.8.1754, † 21.1.1793), francúzsky kráľ
Maximilián František (* 8.12.1756, † 27.6.1801), kolínsky arcibiskup, münsterský biskup, veľmajster Rádu nemeckých rytierov