Maximilián I. Habsburský

Z Wikipédie

Albrecht Dürer, Portrét cisára Maximiliána I., 1519, olejomaľba na dreve, Umeleckohistorické múzeum, Viedeň

Maximilián I. Habsburský (* 22. marec 1459, Viedenské Nové Mesto, † 12. január 1519, Wels) bol rakúsky arcivojvoda (od r. 1493) a burgundský vojvoda (v r. 1477 - 1482), rímskonemecký kráľ (zvolený r. 1486, vládol od r. 1493), rímsky cisár (od r. 1508) z rodu Habsburgovcov, syn rímskonemeckého cisára Fridricha III. Habsburského. a jeho manželky Eleonóry Portugalskej (* 18.9.1436, † 3.9.1467).

[upraviť] Otcovo dedičstvo

Jeho otec nemal v politických záležitostiach príliš veľa šťastia. Na konci svojej vlády dokonca stratil na niekoľko rokov rakúske krajiny obsadené uhorským kráľom Matejom Korvínom. Maximiliánovi sa podarilo nepriaznivú situáciu zvrátiť a upevnená rodová dŕžava sa potom stala odrazovým mostíkom k ďalšej habsburskej expanzii.

Prým krokom k nej bol jeho vlastný sobáš. V roku 1477 sa oženil s dedičkou rozsiahlych burgundských území a súčasne s jednou s najkrajších žien svojej doby Máriou Bugundskou. Získané územia napriek francúzskym nárokom na ne arraským mierom (z r. 1482) udržal. V novej vojne s Francúzskom v r. 1493 získal do rodovej dŕžavy i ostávajúce burgundské krajiny.

[upraviť] Rozširovanie rodovej moci

Peter Paul Rubens, Portrét cisára Maximiliána I. ako rytiera, 1618, Umeleckohistorické múzeum, Viedeň

Významnou udalosťou pre Maximiliána z hľadiska upevnenia rodovej moci bolo zabezpečenie uhorského trónu. Po smrti kráľa Mateja Korvína sa uchádzal o získanie uhorskej koruny. Po zvolení za nového kráľa Vladislava II. Jagellonského vtrhol s vojskom do Uhorska a obsadil Bratislavu, Stoličný Belehrad a vyplienil Žitný ostrov. Bratislavskou zmluvou uzavretou v r. 1491 zabezpečil nástupníctvo Habsburgovcov na uhorskom tróne.

Keď neskoršie nastúpil vládu v ríši bol Maximilián už vyzrelou osobnosťou s politickým prehľadom a záujmom o humanistické ideály i novonastupujúce renesančné umenie. Na svoj dvor povolal popredných umelcov vtedajšej doby, medzi nimi napr. významného nemeckého maliara Albrechta Dürera.

Do roku 1496 zjednotil všetky habsburské územia, r. 1495 prehlásil na wormskom sneme tzv. večný mier a r. 1499 uznal nezávislosť Švajčiarska. Ako prvý cisársky panovník presadil vo februári 1508 zisk cisárskeho titulu bez nutnosti rímskej korunovácie.

[upraviť] Sobášna politika

Pre ďalšie smerovanie habsburskej politiky mali veľký význam tzv. viedenské sobášne zmluvy, uzatvorené vo Viedni v roku 1515 s českým a uhorským kráľom Vladislavom II. Jagellonským. Na ich základe jeho vnuk Ferdinand I. získal českú a uhorskú korunu a za manželku Vladislavovu dcéru Annu a Ferdinandova sestra a Maximiliánova vnučka Mária si za manžela vzala Vladislavovho syna Ľudovíta.

Historici označujú Maximiliána I. ako prvého panovníka novoveku, súčasne však bol i posledným stredovekým cisárom a rytierom, ktorý v mene rytierskych ideálov (o ktoré sa osobne zaujímal) osobne viedol svoje vojská do bitiek.

Po smrti bol pochovaný vo Viedenskom Novom Meste.

[upraviť] Rodokmeň Maximiliána I.

**Rodokmeň Maximiliána I. Habsburského do tretieho pokolenia**
Maximilián I. Habsburský	Otec: Fridrich III. Habsburský	Starý otec: Ernest I. Habsburský	Prastarý otec: Leopold III. Habsburský
			Prastará mama: Viridis Viscontiová
		Stará mama: Cymburgis Mazovská	Prastarý otec: Ziemowit IV. Mazovský
			Prastará mama: Alexandra Litovská
	Matka: Eleonóra Portugalská	Starý otec: Eduard Portugalský	Prastarý otec: Ján I. Portugalský
			Prastará mama: Filipína Lancasterská
		Stará mama: Leonóra Aragónska	Prastarý otec: Ferdinand I. Aragónsky
			Prastará mama: Eleanóra Kastílska

[upraviť] Rodinné pomery

Maximilián I. Habsburský bol dvakrát ženatý. Jeho prvé manželstvo (uzavreté 19.8.1477 v Gente) s Máriou Burgundskou (* 13.2.1457, † 27.3.1482) bolo veľmi harmonické a svojho času bolo považované za vzor manželského súžitia. Z tohto zväzku vzišli tri deti:

Filip (* 22.7.1478, † 25.9.1506), neskorší kastílsky kráľ Filip I. Pekný, manželka Johanna Kastílska a Aragónska, zv. Šialená (* 6.11.1479, † 12.4.1555)
Margita (* 10.1.1480, † 1.12.1530), 1. manžel Ján Aragónsky (* 28.6.1478, † 4.10.1497), 2. manžel Filibert Savojský (* 10.4.1480, † 10.9.1504)
František (* 10.9.1481, † 26.12.1481)

16.3.1494 sa v Innsbrucku Maximilián I. oženil s Biancou Máriou Sforza (* 5.4.1472, † 31.12.1510), dcérou milánskeho vojvodu Galeazzu Maria Sforzu. Toto manželstvo ostalo bezdetné.

Okrem týchto zväzkov uzavrel Maximilián v r. 1490 nelegitímny sobáš v zastúpení (per procura) s dcérou bretónskeho vojvodu Františka II. Annou (* 25.1.1477, † 9.1.1514), ktoré však bolo nasledujúci rok pápežom Innocentom VIII. anulované.

Maximilián I. mal okrem legitímnych potomkov i viacero ľavobočkov.

[upraviť] Základ habsburského impéria

Manželstvo Maximiliánovho syna Filipa s Johannou Kastílskou a Aragónskou položili základy budúcej španielskej vetvy Habsburgovcov. Johanna však zrejme vniesla do habsburskej dynastie rodové zaťaženie, ktoré sa podľa genetikov neskôr prejavilo na chovaní cisára a kráľa Rudolfa II. Habsburského (jeho prapravnuka).

Vnukovia Maximiliána I. a Márie Burgundskej Karol a Ferdinand ďaleko prekročili rámec pôvodných rodových dŕžav a mohli si rozdeliť moc v mohutnom impériu siahajúcom od Pyrenejského polostrova (vrátane zámorských kolónií, Nizozemska a talianskych území) cez nemecké a rakúske krajiny až po české a uhorské kráľovstvo.

[upraviť] Zaujímavosť

Nádherný innsbrucký náhrobok je v skutočnosti prázdny. Cisár je pochovaný ďaleko od svojej družiny vo Viedenskom Novom Meste

Maximilián I. si ešte počas svojho života zaumienil, že chce byť pochovaný vo svojej letnej rezidencii, v tirolskom Innsbrucku, v kostole postavenom zvlášť pre tento účel. Strážiť ho tu mala družina štyridsiatich bronzových sôch rytierov a panovníkov spolu s vybranými členmi habsburskej dynastie. Do cisárovej smrti v r. 1519 stačili zvlášť vybraní umelci vytvoriť len prvých jedenásť sôch. Napokon ich bolo dokončených iba dvadsaťosem. Tie dodnes stoja ako impozantná čestná stráž okolo Maximiliánovej hrobky. Chýba iba jedna dôležitá osobnosť – cisár sám. Tesne pred smrťou totiž Maximilián určil za svoje pohrebné miesto katedrálu sv. Juraja vo svojom rodisku, vo Viedenskom Novom Meste. Tu bol skutočne i pochovaný a jeho ostatky sú dodnes uložené pod hlavným oltárom. No ním plánovaná družina bronzových strážcov sa tu z priestorových dôvodom nevošla. Jeho vnuk, neskorší cisár a kráľ Ferdinand I. Habsburský sa preto rozhodol vybudovať symbolické pohrebné miesto v cisárovej oblúbenej rezidencii. Uprostred pohrebného kostola Hofkirche dominuje celému priestoru kľačiaca postava Maximiliána I. obklopená plastikami štyroch cností. Dvadsaťštyri mramorových reliéfov zobrazuje výjavy z cisárovho života, počínajúc sobášom s Máriou Burgundskou a končiac obranou talianskej Verony v r. 1516. Po oboch stranách kenotafu vzdávajú hold zosnulému cisárovi postavy z dávnejšej i mladšej histórie. Nachádza sa tu napr. socha ostrogótskeho kráľa Theodoricha (* 453, † 526), legendárneho kráľa Artuša (obe plastiky navrhol sám Albrecht Dürer), franského kráľa Chlodovika I., cisárovej prvej manželky Márie Burgundskej a ďalších významných osobností vtedajšej doby.