Albrecht Dürer
Z Wikipédie
| Albrecht Dürer | |
|---|---|
 nemecký maliar, autoportrét |
|
| Narodenie | 21. máj 1471 Norimberg, Nemecko |
| Úmrtie | 6. apríl 1528 Norimberg, Nemecko |
|
Pozri aj Biografický portál |
|
Albrecht Dürer (* 21. máj 1471, Norimberg – † 6. apríl 1528 Norimberg) bol nemecký maliar, grafik, rezbár, rytec a matematik. Vo svojich dielach dokonale spája renesančné túžby po umeleckých pravidlách a stredovekú záľubu v tajomne.
Obsah |
[upraviť] Detstvo
Narodil sa ako tretie z osemnástich detí zlatníka Albrechta Dürera a jeho ženy Barbory Holperovej, ktorá bola dcérou Dürerovho zlatníckeho majstra. Spočiatku sa učil v zlatníckej dielni svojho otca, ale keď sa ukáže, že má talent na maľovanie, otec mu dovolí od roku 1486 študovať u popredného maliara tej doby Michaela Wolgemuta. V roku 1494 sa oženil s Anežkou Freyovou, no hneď v nasledujúcom roku sa vydáva na svoju prvú cestu do Talianska.
[upraviť] Umelecké začiatky
V roku 1495 si zakladá v Norimbergu svoju vlastnú dielňu a čoskoro na to sa zoznamuje s významnými osobnosťami Norimburgu, najmä s učeným Willibaldom Pirchheimerom. V roku 1497 si zostrojí vlastný lis a začína produkovať prvé série grafických listov. Začína používať vlastný monogram a datovať svoje diela. Časom sa spolu s úspechmi stáva jeho preslávený monogram uznávanou firemnou značkou. Okolo roku 1500 prichádza do Norimbergu Jacob de` Barbari. Pod jeho vplyvom sa Dürer venuje sústavnému štúdiu ľudských proporcií.
V rokoch 1505 – 1507 podniká druhú cestu do Talianska, konkrétne do Benátok. V januári 1507 sa vracia do Norimbergu, kde ho čaká nová zákazka – tzv. „Hellerov oltár“ (namaľoval len strednú časť, ktorá v roku 1729 zhorela). V roku 1509 sa vracia opäť ku grafikám a začína vytvárať prvú z 37 drevorezieb tzv. Malých Pašií a dokončil sériu Veľkých pašií (12 dielov).
[upraviť] Úspechy
Začiatkom februára 1512 začína pracovať pre cisára Maximiliána I.. Vyrába pre neho modlitebnú knižku, ktorá sa stáva skutočným skvostom. 16. mája 1514 zomiera Dürerova matka. Len dva mesiace pred smrťou kreslí Dürer jej portrét, do ktorého vkladá všetky svoje pocity natoľko majstrovsky, že sú jasne čitateľné i po storočiach.
6. októbra 1515 získava od Maxmiliána ročný plat 100 zlatých. V tom období kreslí mapu severnej a južnej nebeskej pologule. V roku 1518 potom dočasne býva v Augšpurgu. V roku 1519 zomiera cisár Maxmilián I. a norimberská rada odmieta platiť rentu 100 zlatých. Dürer sa preto aj so ženou vydáva do Holandska, kde je prijatý so všetkými poctami a stretáva a tam s mnohými holandskými umelcami a taktiež s Erazmom Rotterdamským. Karol V. mu rentu s radosťou prisľúbil, a tak tu nejaký čas žije. Počas svojho pobytu v Holandsku trávi dni portrétovaním, čo považuje za výraz priateľstva k týmto ľuďom, no taktiež neprestáva maľovať. V tomto období vytvára jedno z najdôležitejších diel - dvojitú doska „Štyria apoštoli“ z roku 1526.
No hoci mu Holanďania ponúkli dom v Antverpách a vysoký ročný dôchodok, Dürer sa rozhodne vrátiť domov do Norimbergu. Návšteva Holandska v ňom podporí chuť do maľovania, no tá je vzápätí prerušená jeho predčasnou smrťou, pravdepodobne na následky ochorenia sleziny. Zomiera 6. apríla 1528 v Norimbergu.
[upraviť] Charakteristika tvorby
Vďaka spájaniu viacerých odlišných štýlov a motívov, sa stáva prvým nemeckým univerzálnym umelcom, ktorý dbá hlavne na slobodu prejavu. Veľa cestuje, čím sa stáva tiež umelcom svetovým. Okrem svojich výtvarných a ryteckých diel je tiež autorom teoretických kníh o perspektíve a o proporciách v maliarstve. Jeho veľkým vzorom bol Martin Schongauer, no taktiež na neho veľmi zapôsobil Andrea Mantegna, vďaka ktorému spoznáva antické umenie, ktoré nikdy neštudoval a nikdy nevidel na vlastné oči.
Jeho maliarske diela udivujú svojou presnosťou, dôkladnosťou a čistotou práce, jeho kresby zasa uchvacujú svojou jasnou farebnosťou. Ako maľuje, časom sú jeho diela čoraz jednoduchšie a vzrastá aj ich vnútorná monumentálnosť. Taktiež je skvelým portrétistom, ktorý nielen odvádza dokonalú, priam puntičkársku prácu pri vypracovávaní detailov, ale zároveň dokáže neuveriteľne zobraziť i vnútorný svet daného človeka.
Avšak hoci je zručným a talentovaným maliarom a kresličom, za svoju slávu vďačil predovšetkým grafike, v ktorej využíval všetky špecifické možnosti drevorezu a medirytiny. Čiernou čiarou vedel vyjadriť svetlo a tieň, priestorovú hĺbku, lesk i plastickosť. Tu si vyberá námety z biblie, mytológie, či alegórie. Vďaka rytinám sa jeho umenie šírilo do celej Európy a jeho práce sa používali ako predlohy v tvorbe súčasníkov i nasledujúcich generácií.
Je prvým nemeckým maliarom, ktorý sa vyrovná aj osobnostiam talianskeho renesančného umenia, s ktorými sa často i pozná – napr. s Raffaelom si vymieňa korešpondenciu a dokonca vymení i svoj portrét za niekoľko Raffaelových kresieb.
Nie je však iba maliarom. Zo záujmom sleduje spoločenské dianie okolo seba, duchovné tendencie svojej doby, spolupracuje na humanistických štúdiách, tak ako sleduje aj reformačné hnutie Martina Luthera.
[upraviť] Dielo(neúplné)
[upraviť] Výtvarné dielo
- 1484 - "Autoportrét"
- 1485 - "Madona s dieťatkom a anjelmi"
- 1494 – "Drátovňa", akvarelová krajinka
- 1494 – "Jánsky cintorín pri Norimbergu", akvarelová krajinka
- 1497 – "Portrét otca"
- 1498 - "Paumangartov oltár "
- 1498 - "Autoportrét"
- 1500 - 1503 - „Bedákanie nad Kristom“ (Lamentation for Christ), olej na paneli
- 1506 - „Ružencová slávnosť“, Mária, Ježiško a hl. Dominicus dávajú na hlavy veriacich venčeky z ruží. Veriaci sú rozdelení do dvoch skupín podľa toho, či stoja s pápežom nebo za cisárom.
- 1506 – "Smejúca sa vidiečanka"
- 1511 - "Všetci svätí"
- 1514 – "Podobizeň matky"
- 1521 - "Podobizeň Bernharda van Rasten"
- 1526 - "Štyria apoštolovia"
[upraviť] Medirytiny
- 1507 - "Adam"
- 1507 - "Eva"
- 1513 - "Rytier, Smrť a Diabol"
- 1514 - "Melanchólia"
- 1500 – 1503 - "Nemesis"
- 1512 - "Svätý Jeroným v domčeku"
[upraviť] Drevorezba
- 1496 - 1498 – "Apokalypsa", súbor drevorezieb s titulným listom. Ide o ilustračný cyklus k poslednej knihe Nového zákona – Zjavenie sv. Jána, ku ktorému je pripojený list umučenia Jána Evanjelistu. Pri týchto dielach používa netradičný fóliový formát, ktorý sa stal pre neho charakteristickým.V knižnej podobe bola Apokalypsa vytlačená v roku 1498 s nemeckým a latinským textom.
- 1497 – 1500 a 1510 – 1511 – Veľké pašie, cyklus drevorezov s titulným listom a 11 ďalšími listami, ktorý vznikol v dvoch fázach a titulným listom na záver. Ako celok boli Pašie vydané knižne s latinským textom benediktínskeho mnícha Chelidonia v roku 1511. Už predtým vychádzali jednotlivé listy bez textu. Tiež existujú i neskoršie tlače z originálnych dosiek, ktoré vyšli bez textu v roku 1765.
- 1503 – "Klaňanie pastierov (Narodenie) "
- 1503 – 1510 - „Život Panny Márie“, súbor 20 drevorezbových listov. Pravdepodobne najväčší diel cyklu vznikol v rokoch 1503 - 1504 pred druhou cestou do Talianska, uzavretý bol v roku 1510 - 1511 titulným listom s Madonnou na kosáku mesiaca. V roku 1511 bol vydaný knižne s latinskými textami benediktínskeho mnícha Chelidonia.
- 1509 – 1511 – Malé Pašie, súbor 37 drevorezbových listov – vrátane titulného listu - s príbehmi Kristovho utrpenia. Listy boli vytvorené v jednom slede. Dürer použil malý formát, vo svojej dobe obľúbeného pre populárne modlitebné knižky a náučné knihy. Knižne boli Malé Pašie vydané v roku 1511 s textom benediktínskeho mnícha Chelidonia. Stali sa populárnym a najviac kopírovaným dielom Dürera .
- 10 000 mučeníkov
[upraviť] Teoretické diela
- 1525 - „Underweysung der messung mit zirckel und richtscheydt“, teoretické štúdie o perspektíve a tieňovaný objektov
- 1528 – posmrtne vychádza 4-zväzkové dielo o proporciách ľudského tela
[upraviť] Galéria
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
[upraviť] Externé zdroje
- [Hlaváček, L.: Albrecht Dürer - Kresby, Odeon Praha 1982]
- [Codr, M.: Přemožitelé času 4, Mezinárodní organizace novinářů Praha 1988]
- [Albrecht Dürer - Grafické dílo, katalog k výstavě 12.6. - 21.8.1994, Palác Kinských Praha]
- [Strider P.. Dürer, Bechtermünz Verlag, Augsberg 1996]
[upraviť] Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Albrecht Dürer
Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Albrecht Dürer
