Ferdinand I. Habsburský
Z Wikipédie
| Ferdinand I. Habsburský | |
|---|---|
 D. Custos, Portrét cisára Ferdinanda v Atrium heroicum Caesarum, 1600 - 1602 |
|
| Narodenie | 10. marec 1503 Alcalá de Henares pri Madride, Španielsko |
| Úmrtie | 25. júl 1564 Viedeň, Rakúsko |
|
Pozri aj Biografický portál |
|
Ferdinand I. Habsburský, (* 10. marec 1503, zámok Alcalá de Henares pri Madride, † 25. júl 1564, Viedeň) bol rakúsky arcivojvoda, český (od r. 1526), uhorský (od r. 1526) a rímsky kráľ (od r. 1531), rímskonemecký cisár (od r. 1556), zakladateľ rakúskej línie Habsburgovcov, mladší syn kastílskeho kráľa a burgundského vojvodu Filipa I. a Johanny Kastílskej a Aragónskej, dedičky španielského trónu.
Obsah |
[upraviť] Mladosť
Jeho mladosť bola spojená s bezstarostným životom na španielskom kráľovskom dvore matkiných rodičov Ferdinanda II. Aragónskeho a Izabely I. Kastílskej bohatnúcom vďaka novoobjaveným zámorským územiam. Na jeho výchovu mali vplyv obaja starí otcovia, ktorí ho viedli k prísne katolíckemu životu a k rešpektovaniu habsburských rodových ideí. Spolu s myšlienkami jedného z najväčších renesančných učencov Erasma Rotterdamského vplývali na formovanie Ferdinandovej osobnosti.
[upraviť] Dynastický sobáš
V roku 1515 bolo rozhodnuté o jeho ďalšom živote. Na základe dynastických, tzv. Viedenských sobášnych zmlúv, uzavretých v tomto roku medzi jeho starým otcom Maximiliánom I. a českým a uhorským kráľom Vladislavom II. Jagellonským sa Ferdinandovou manželkou stala Vladislavova dcéra Anna, a Mária, jeho sestra, sa vydala za Vladislavovho syna Ľudovíta.
[upraviť] Nástupníctvo
V r. 1519 zomrel Ferdinandov starý otec Maximilián I. a Ferdinand spolu so starším bratom Karolom museli riešiť otázku nástupníctva v rakúskych krajinách a na cisárskom tróne. Karol, od r. 1516 španielsky kráľ, bol ešte r. 1519 zvolený rímskym cisárom (panoval pod menom Karol V.). Ferdinand obdržal po sérii jednaní a zmlúv (tzv. wormská zmluva) z r. 1520 – 1522 vládu v rakúskych rodových krajinách (Korutánsko, Štajersko a Kransko), v r. 1521 severotalianske habsburské dŕžavy a v r. 1522 Tirolsko a rodové dŕžavy v Alsasku a Švábsku.
Po smrti švagra Ľudovíta Jagellonského (r. 1526) sa usiloval o nástupníctvo v Českom kráľovstve a v Uhorsku. Českým kráľom bol zvolený 23.10.1526, jeho korunovácia sa konala 24.2.1527. Pred vlastnou voľbou však musel zľaviť zo svojich pôvodných snáh získať túto korunu na základe dedičského práva z pozície manžela dcéry Vladislava Jagellonského, pretože české stavy trvali na voliteľnosti českého trónu. Naproti tomu stavy vedľajších krajín Koruny českej (Moravy, Sliezska a obojej Lužice) uznali na protest proti prezieravému postoju Čechov Ferdinandovo nástupnícke právo. Okrem toho súčasťou voľby bol i Ferdinandov sľub, že bude dodržiavať kompaktáty, rešpektovať slobodu českých stavov, uhradí polovicu kráľovského dlhu a prenesie svoje sídlo do Prahy.
.jpg)
V Uhorsku bolo jeho postavenie zložitejšie. Necelé dva mesiace po pražskej voľbe bol časťou uhorskej šľachty zvolený kráľom (17.12.1526), no o trón a skutočnú vládu však musel počas dlhých rokov bojovať s protikráľom, sedmohradským vojvodom Jánom Zápoľským, ktorý dosiahol uhorský trón o mesiac skôr. Zápoľský bol podporovaný Osmanskou ríšou, ktorá od 2. polovice 15. storočia prenikala do Európy. Turci dvakrát (v r. 1529 a 1532) ohrozili Viedeň. Ferdinand si napokon – okrem titulu uhorského kráľa (korunovaný v novembri 1527) – udržal vládu v západnom Uhorsku, v Chorvátsku a na dnešnom Slovensku. Spojením rodových rakúskych dŕžav s českými krajinami a s Uhorskom do jednej personálnej únie založil Ferdinand I. podunajskú monarchiu rakúskych Habsburgovcov, štátny útvar, ktorý pretrval ďalších takmer 400 rokov (až do r. 1918).
[upraviť] Rímskonemecký cisár
Začiatkom r. 1531 bol Ferdinand I. v Kolíne nad Rýnom zvolený rímskym kráľom a stal sa tak dezignovaným nástupcom svojho brata na cisárskom tróne (5.1.1531, korunovaný v Aachene 11.1.1531). K jeho povýšeniu do tejto hodnosti došlo po rokoch Karlovho váhania, či ponechať rímsky a španielsky trón v rukách svojich potomkov, alebo ich oddeliť. R. 1556 sa chorý Karol V. uchýlil do ústrania a Ferdinand sa stal rímskonemeckým cisárom; slávnostne ním bol vyhlásený 15.3.1558 vo Frankfurte nad Mohanom. Cieľom jeho politiky bolo zavedenie dedičského princípu vlády a zachovania celistvosti krajiny spojenej osobou jedného panovníka. V záujme týchto snáh vydal závet, v ktorom rozdelil vládu v habsburskej monarchii medzi svojich synov Maximiliána, Ferdinanda a Karola tak, že Maximilián sa stal hlavou súštátia, českým a uhorským kráľom (a bol zvolený i na cisársky trón), jeho bratom otec odkázal vládu nad dvoma časťami rakúskych dedičných krajín: Ferdinand dostal strategicky významné Tirolské grófstvo a na západe priliehajúce územia tzv. Predného Rakúska, Karol dostal tri vnútrorakúske vojvodstvá (Štajersko, Korutánsko a Kransko).
[upraviť] Správa krajiny
Ferdinand I. sa počas svojej skoro štyridsaťročnej vlády v habsburskej monarchii usiloval o posilnenie centrálnej správy súštátia a zvýšení panovníckej moci ako protiváhy a obmedzenia právomoci zemských úradov v Čechách a v Uhorsku a na úkor stavovských obcí jednotlivých krajín. Ešte v r. 1527 vydal dvorský poriadok, tzv. Hofstaatsordnung, v ktorom sa zasadil o vytvorenie orgánov ústrednej správy pre svoje krajiny. Dvorský poriadok, ktorý bol vlastne inštitucionálnym vyjadrením Ferdinandovho absolutistického politického programu, nebral do úvahy tradície samostatnosti českého štátu a Uhorska, podcenil mieru odporu stavovských obcí v týchto krajinách a v dobe svojho vydania nemohol vstúpiť do platnosti v celom svojom rozsahu. Jednalo sa však o veľmi premyslené a koncepčne opatrenie, ktoré svojimi opatreniami značne predbehlo svoju dobu a ktorého plody zbierali Ferdinandovi potomkovia ešte po sto rokoch.
Absolutistické tendencie Ferdinanda I. viedli v Čechách k narastaniu stavovskej opozície, ktorá sa s panovníkom otvorene stretla začiatkom r. 1547 v tzv. prvom stavovskom odboji. Ferdinand českú stavovskú opozíciu porazil a potrestal exemplárnymi popravami a konfiškáciami majetkov (najmä mestského stavu). Prejavom vzostupu panovníkovej moci v Čechách a ignorancie českých stavov bolo podriadenie zemskej správy novomenovanému miestodržiteľovi, ktorým sa stal Ferdinandov druhorodený syn Ferdinand Tirolský.
Ako prísny, ale tolerantný katolík, zasadzoval sa o rekatolizáciu ríše s podporou katolíckych rádov (napr. jezuitov). Im zveril i vedenie novozaložených škôl v Prahe, vo Viedni a Innsbrucku. Významnou mierou sa zaslúžil o uzavretie augsburského náboženského mieru v r. 1555 a o zvolanie tridentského koncilu v rokoch 1545 – 1563.
Rímskonemecký cisár, český a uhorský kráľ Ferdinand I. zomrel v 61 rokoch a je pochovaný po boku svojej manželky a syna Maximiliána II. v hlavnej lodi Svätovítskej katedrály v Prahe pod renesančným náhrobkom od Alexandra Collina.
[upraviť] Ferdinandov rodokmeň
| Ferdinand I. Habsburský | Otec: Filip I. |
Starý otec: Maximilián I. Habsburský |
Prastarý otec: Fridrich III. Habsburský |
| Prastará mama: Eleonóra Portugalská |
|||
| Stará mama: Mária Burgundská |
Prastarý otec: Karol Smelý |
||
| Prastará mama: Izabella Bourbonská |
|||
| Matka: Johanna Kastílska a Aragónska |
Starý otec: Ferdinand II. Aragónsky |
Prastarý otec: Ján II. Aragónsky |
|
| Prastará mama: Juana Enriquez |
|||
| Stará mama: Izabela I. Kastílska |
Prastarý otec: Ján II. Kastílsky |
||
| Prastará mama: Izabela Portugalská |
[upraviť] Rodinné pomery
V súkromí bol Ferdinand veľmi starostlivým otcom a milujúcim manželom. I keď jeho manželstvo s Annou Jagellonskou bolo výsledkom dynastických jednaní, vzťah s manželkou bol veľmi harmonický a príkladný. Veľmi ju miloval a po jej smrti (v r. 1547) sa už neoženil. Počas ich dvadsaťšesťročného manželstva (sobáš 26.5.1521) sa im narodilo celkom 15 detí:
- Alžbeta (* 9.6.1526, † 15.6.1545), manžel poľský kráľ Žigmund II. August (jeho 1. manželka)
- Maximilián, budúci cisár Maximilián II. (* 31.7.1527, † 12.10.1576)
- Anna (* 7.7.1528, † 16.10.1590), manžel Albrecht V., bavorský vojvoda
- Ferdinand, neskoršie Ferdinand II. Tirolský (* 14.6.1529, † 24.1.1595)
- Mária (* 15.5.1531, † 11.12.1581), manžel Viliam V. Klévsky
- Magdaléna (* 14.8.1532, † 10.9.1590)
- Katarína (* 15.9.1533, † 28.2.1572), 1. manžel František III. Gonzaga, 2. manžel poľský kráľ Žigmund II. August (jeho 3. manželka)
- Eleonóra (* 2.11.1534, † 5.8.1594), manžel Wilhelm Gonzaga
- Margita(* 16.2.1536, † 12.3.1567)
- Ján (* 1538, † 1539)
- Barbora (* 30.4.1539, † 19.9.1572), manžel Alfonz II., ferrarský vojvoda
- Karol, neskoršie Karol Štajerský (* 3.6.1540, † 10.7.1590)
- Uršula (* 1541, † 1543)
- Helena (* 7.1.1543, † 5.3.1574)
- Jana (* 24.1.1547, † 10.4.1578), manžel Francesco Maria Medici, 8 detí
[upraviť] Panovnícke pomery
| Predchodca Karol V. Habsburský |
Cisár Svätej rímskej ríše Habsburgovci 1556 – 1564 |
Nástupca Maximilián II. Habsburský |
| Predchodca Ľudovít II. Jagellonský |
Český kráľ Habsburgovci 1526 – 1564 |
Nástupca Maximilián II. Habsburský |
| Predchodca Ľudovít II. Jagellonský |
Uhorský kráľ Habsburgovci 1526 – 1564 |
Nástupca Maximilián II. Habsburský |
