Web Analytics Made Easy - Statcounter

See also ebooksgratis.com: no banners, no cookies, totally FREE.

CLASSICISTRANIERI HOME PAGE - YOUTUBE CHANNEL
Privacy Policy Cookie Policy Terms and Conditions
Italia - Wikipedia

Italia

Da Wikipedia

Italia
Italia - Bandiera
Italia - Stemma
(dettagli) (dettagli)
Motto: 

Informaçioin
Nomme compìo: Repubbrica Italian-na
Nomme offiçiâ: Repubblica Italiana
Lengua offiçiâ: italian
Capitâ: Roma  (2.706.428 ab. / 2007)
Politica
Governo: Repubbrica Parlamentà
 :


Primmo Ministro: Silvio Berlusconi


Stöia
 :


Unificaçion: 17 mazzo 1861


Organizzaçioin Internaçionäi
 :
Ingresso in scê l'ONU: 14 dexembre 1955
Ingresso in sciâ UE: 25 março 1957
(membro fondatore)



Area
Totàle: 301 338 km²  (69°)
 % de ægua: 2,4 %
Popolaçoin
Totàle (28 febbraio 2007): 59 206 382  ab.  (23°)
Densitæ: 196,5  ab./km²  (40°)
Geògrafia
Continente: Euròpa
Fuso orario: UTC +1
Econòmia
 :
Monæa: Euro
PIL PPA  (2006 stima): 1.756.000 milioni di $  (7°)
PIL pro-càpite (PPA)  (2006 stima): 30.732 $  (21°)


Varie
 :
TLD: .it, .eu
Prefisso tel.: +39
Sigla autom.: I
Inno naçionâ: Il Canto degli Italiæn
noto comme
Inno de Mameli o Fratelli d'Italia ascì.(provvisorio)
Festa naçionâ: 2 zugno

|


L'Italia (Nomme offiçia: Repubblica Italiana),o l'è in paixe do sud Euròpa , fondatô da Comunitæ Europea into 1957, a seua capitâ a l'è Roma.
L'Italia confinn-a a nòrd ovest co a Fransa, a nòrd co a Svissëa e l'Austria e a nòrd est co a Slovenia. I stati sovran de San Marin e do Vatican son enclàë in to tæritöio italien e Campion d'Italia a l'è unn-a exclàë in to tæritöio svissëo. L'Italia a l'è stæta patria de importanti coltùe europèe: etruschi, græci e roman. A seua capitâ Roma a l'è sede da Geixa Cattolica e uno de i çentri ciù importanti do Crestianeximo. L'Italia a l'è stæta o çentro de l'Impè roman e de l'Euròpa fin a e invaxioin de i barbari e a o conseguente declin.
Co o renascimento, la cultùa italien a l'ha ripiggioö o seu ruolo dominante in Euròpa, mantenùo fin a l'inizio do venteximo secolo.
Politicamente l'Italia dappöu a-a cadùa de l'impè roman a l'è stæta divïa in diversci stati sovran, de sovente controllæ da potense foreste, fin a e guære d'indipendensa e a monarchia de i Savoia. Dappeu a tragica esperiensa da dittatùa fascista, l'Italia a l'è unn-a repubbrica democratega, membra do G8 e fondatôa da-a Comunitæ Europea.

[Modificâ] Geògrafia

L'Italia a l'è comunemente acciammà "stivâ" (stivale) pe a seua forma, co a Pugg-ia in scio tacco e a Sicilia in scia punta. O nòrd d'Italia o l'è caratterizòo da e cadenn-e montuose de e Arpi e da a ciann-a padann-a, i Appennin van da a Ligurua fin a o meridion d'Italia e divïa a costa do mâ Tirren da quella do mâ Adriatego. O monte ciù erto d'Itala e d'Euròpa o l'è o Monte Gianco, che o segna ascì o confin co a Fransa. A Sicilia a l'è a isoa ciù grande d'Italia e do Mâ Mediterraneo.

[Modificâ] Veddi ascì

In ätre lengue


aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu -