Mozilla Firefox je grafický multiplatformovýwebový prehliadač stránok, ktorý vyvíja Mozilla Foundation a stovky dobrovoľníkov. Firefox je anglické meno pre pandu červenú (Ailurus fulgens). Prehliadač je šírený ako slobodný softvér (pod licenciami MPL, GPL a LGPL). Mozilla Firefox na rozdiel od svojho predchodcu Mozilla Suite s ktorým používa spoločné jadro je čisto prehliadač web stránok so zjednodušeným používateľským rozhraním bez vstavanej podpory pošty a ďalších modulov prítomných v Mozilla Suite. Verzia 1.0 bola vydaná 9. novembra2004.
Medzi populárne vlastnosti Firefoxu patrí vstavané blokovanie pop-up (vyskakovacích) okien, prehliadanie v záložkách (tabbed browsing) a systém rozširovania pomocou modulov s doplňujúcimi funkciami. Zámerom tvorcov bolo obsadenie 10 % trhu s prehliadačmi do konca roku 2005 [chýba citácia].
Dave Hyatt a Blake Ross začali pracovať na projekte ako na experimentálnej odnoži Mozilla Suite. Boli názoru, že požiadavky komerčného Netscapu spolu s prílišným množstvom vlastností a volieb majú za následok slabú použiteľnosť prehliadača. Vytvorili odľahčenú verziu prehliadača, sprvu s názvom Phoenix. Momentálne je vedúcim vývoja Firefoxu Ben Goodger. Počas vývoja sa prehliadač premenoval na Mozilla Firebird, až nakoniec dostal vo februári 2004 konečný názov Mozilla Firefox.
Mozilla Firefox zachováva architektúru Mozilla Suite vrátane použitia XUL (user interface markup language) pre používateľské rozhranie. Používatelia môžu rozširovať schopnosti a vzhľad prehliadača pomocou tém a rozšírení. Tieto rozšírenia vyvolali obavy z bezpečnosti a preto spolu s vydaním verzie 0.9 Mozilla Foundation spustila Mozilla Update, web obsahujúci témy a rozšírenia „schválené“ ako bezpečné.
Projekt, ktorý poznáme pod názvom Firefox, vznikol ako experimentálna vetva všestrannej aplikácie Mozilla Suite nazvaná m/b (alebo mozilla/browser). Vo fáze, keď mal za sebou dostatočný vývoj, boli v septembri2002 publikované na verejné testovanie binárne kódy pod názvom Phoenix.
Názov Phoenix sa udržal len do 14. apríla2003, kedy bol zmenený z dôvodu konfliktu s obchodnou značkou výrobcu BIOS-u, Phoenix Technologies (ktorý produkoval prehliadač založený na BIOS-e, nazývaný Phoenix FirstWare Connect). Nový názov Firebird vyvolával zmiešané reakcie, čiastočne preto, že rovnaký názov používal slobodný software databázový softvér Firebird. Koncom apríla 2003 sa krátko používal názov Firebird browser, potom sa Mozilla Foundation uzniesla na názve Mozilla Firebird, aby sa vyhla zámene s databázovým serverom Firebird. Pokračujúci tlak zo strany komunity FLOSS si však vynútil ďalšiu zmenu. A tak sa 9. februára2004 z Mozilla Firebird stal Mozilla Firefox (alebo skrátene Firefox).
Mozilla Foundation zvolila názov „Firefox“ pre jeho podobnosť z názvom „Firebird“, ale aj pre jeho jedinečnosť v počítačovom priemysle. Aby sa chránila pred ďalšími možnými zmenami názvu, spustila Mozilla Foundation v decembri 2003 proces registrácie názvu Firefox ako obchodnej značky na americkom Úrade pre patenty a obchodné známky[1]. Pretože názov „Firefox“ už bol zaregistrovaný ako obchodná známka v Spojenom kráľovstve, Mozilla Foundation tu kúpila licenciu od vlastníka obchodnej značky.
Populárnou, ale nesprávnou skratkou Firefoxu je FF/ Ff/ ff. Názov sa totiž neskladá z dvoch slov (fire a fox, čo sa dá preložiť ohnivá líška) ale jedným slovom firefox, čo zamená panda červená. Oficiálnou skratkou preto je FX/ Fx/ fx.
Osvojenie si nových značiek vizuálnej identity je jedným z najviac viditeľných vylepšení Firefoxu oproti jeho predchádzajúcim verziám. Niekedy má človek pocit, že slobodný softvér často trpí kvôli na zlému vzhľadu ikony a dizajnu používateľského rozhrania a nedostatkom výraznej vizuálnej identity. Takýto názor platil o raných vydaniach Firefoxu a jeho „racionálnom“ vizuálnom dizajne. Vydanie Firefoxu 0.8 vo februári 2004 predznamenalo úvod do nového značenia, vrátane nových ikon. Jon Hicks vytvoril ikonu pre Firefox 0.8 a novší.
Logo zobrazuje štylizovanú líšku, pretože Panda červená (na ktorú odkazuje pôvodný termín "Firefox"[chýba citácia]) „nezodpovedala tomu správnemu obrazu“ Hicksa.[chýba citácia] Voľbu vyhralo špecifické logo, pretože pôsobí silným dojmom, ale súčasne s tým z neho „nekričí“ prehnané umenie.
Ikona Firefoxu sa ako obchodná známka používa na označenie oficiálneho vydania softvéru Firefox spoločnosťou Mozilla. Hoci Firefox používa softvér s otvoreným zdrojovým kódom, táto licencia sa nevzťahuje na dizajn. Preto distribútori softvéru rozširujúci upravené verzie Firefoxu nemôžu používať ikonu Firefoxu.
Verzia 1.5 postavená na novšom vykresľovacom jadre Gecko 1.8 bola vydaná 29. novembra2005. Bol prepracovaný systém aktualizácií (umožňuje inkrementálne sťahovanie aktualizácií prehliadača). Pribudla podpora štandardu SVG, rozšírenie grafických možností JavaScriptu (podpora značky CANVAS), nový dialóg pre nastavenie prehliadača, priamu voľbu pre výmaz všetkých privátnych informácií, dialóg zobrazený pri chybe načítania stránky nahradila chybová stránka v okne prehliadača, bolo zrýchlené zobrazenie predchádzajúcej stránky. Ďalej bola vylepšená funkcia blokovania vyskakovacích okien a vylepšený bol systém ovládania pomocou klávesnice.
Opravná verzia 1.5.0.12 sa stala posledným vydaním z radu 1.5, ktorá po tomto vydaní prestala byť podporovaná [3].
Najväčšou zmenou vo verzii 3.0 je zmena rendovacieho jadra programu. Firefox 3.0 je postavený na jadre Gecko 1.9. Renderovacie jadro prinášajúce novú funkcionalitu už nepodporuje operačné systémyWindows 95 , Windows 98 a Windows Millenium či staršie verzie Mac OS X[4]. Zároveň ale vďaka nemu je Firefox 3.0 schopný prejsť testom Acid2.
Okrem rozšírenej správy záložiek a histórie, tzv Places je používateľské rozhranie Firefoxu 3.0 lepšie integrované do GUI hostiteľského Operačného systému[5][6]. Podľa predbežného plánu malo k vydaniu verzie 3.0 dôjsť v novembri 2007, avšak v tomto termíne sa podarilo vydať beta verziu. Finálna verzia 3.0 vyšla 17. júna2008.
Ďalšími zmenami vo verzii 3.0 sú:
nové bezpečnostné prvky
vylepšené automatické dopĺňanie adries v adresnom riadku
nový systém ukladania hesiel
zväčšovanie/zmenšovanie stránok vrátane grafiky
zmenený správca sťahovania súborov (s podporou nadväzovania prerušeného preberania súboru)
správca zásuvných modulov
optimalizácie zamerané na zvýšenie výkonu a lepšie využitie pamäte
správa farieb (nie je prednastavené vo východzej konfigurácii)[7]
Firefox 3.1 bude obsahovať hlavne funkcie, ktoré sa sa z časových dôvodoch nepodarilo zapracovať do Firefoxu 3.0. Sú to napríklad vylepšenia SVG, niektoré selektory CSS, alebo podpora audio a video tagov zo špecifikácie HTML 5.
