Judaizmus (náboženstvo)

Z Wikipédie

Sedemramenný svietnik (menora) - symbol judaizmu

Judaizmus alebo židovstvo je najstaršie, počtom veriacich však najmenšie spomedzi troch veľkých svetových monoteistických náboženstiev (judaizmus, kresťanstvo, islam). Dnes sa k judaizmu hlási približne 15 miliónov veriacich (podľa údajov z roku 2005 [1]). Pre judaizmus je charakteristické, že jeho prívrženci sa považujú za členov jedného židovského národa, zatiaľ čo prívrženci ostatných náboženstiev sú spravidla príslušníkmi rozličných národov. Judaizmus preto býva nazývaný aj židovské náboženstvo a je veľmi úzko spätý s dejinami, kultúrou a tradíciou Židov.

[upraviť] Zdroje autority v judaizme

Náboženská teória ani náboženská prax judaizmu nebola nikdy monolitická. Je to dané tým, že v judaizme neexistuje žiadna osoba prípadne skupina ľudí s centrálnou náboženskou autoritou. Autorita v judaizme sa opiera výlučne o Tóru a jej výklad. Záväzné učenie judaizmu je obsiahnuté v písomnej a ústne podanej náuke, ktorá sa nazýva Tóra. Tóra existuje v dvoch podobách, ktoré sú do istej miery rovnocenné:

Písaná Tóra (hebr. תורה שבכתב, tora še-bi-chtav) - sa skladá z [[|päť kníh Mojžišových]Pentateuch]. Podľa židovského presvedčenia obdržal celú písanú Tóru Mojžiš na hore Sinaj priamo od Hospodina. Všetky knihy sú súčasťou hebrejskej Biblie a obsahujú predovšetkým dejiny židovského národa a 613 náboženských príkazov a zákazov, tzv. micvot. Ďalej tvorí písanú Tóru celá hebrejská Biblia (hebr. תנ״ך, Tanach), pozostávajúca z 24 kníh rozdelených do troch častí: Tóra (Náuka - Pentateuch), Neví'ím (Proroci) a Ketuvím (Spisy). Hebrejským synonymom pre Tanach je i Mikra (מקרא), t.j. Čítanie.

Ústna Tóra (hebr. תורה שבעל פה, tora še-be-al pe) - je ústne podaný výklad písanej Tóry. Rovnako ako písaná, aj ústna Tóra pochádza od Boha zo Sinaja a ďalej sa šírila ústnym podaním: „Mojžiš dostal Tóru zo Sinaja a predal ju Jozuemu, Jozue starším, starší prorokom a proroci ju predali mužom Veľkého zhromaždenia.“ (Pirkej Avot). Po zničení druhého jeruzalemského Chrámu bola aj ústna Tóra zapísaná do zbierky nazývanej Mišna. Postupným rozvíjaním učiva obsiahnutého v Mišne vznikol Talmud a následne rozsiahla rabínska literatúra, ako napríklad kompendium náboženských príkazov Šulchan aruch.

[upraviť] Prikázania - micvot

Pre viac informácií pozri článok Micva.

Ako sme videli, Tóra obsahuje náboženské príkazy - tzv. micvot (hebr. מצוות, sg. מצווה - micva). Tieto prikázania dal Židom Hospodin, a preto sú povinní dodržiavať ich. Veriaci Žid, nevníma prikázania ako bremeno, ale ako prostriedok k dosiahnutiu intímneho vzťahu s Bohom, k naplneniu zmyslu svojho života a šťastia.

Podľa Talmudu (Makot 23b) je počet zákazov odvodený od počtu dní solárneho roku a počet pozitívnych príkazov zase od počtu kostí v ľudskom tele. Rabíni stanovili ich počet na 613 - 248 pozitívnych prikázaní a 365 zákazov. Týmto prikázaniam sa niekedy hovorí aj Tarjag micvot (hebr. תרי"ג מצוות) podľa hebrejského akronymu, ktorý označuje číselnú hodnotu 613.

[upraviť] Princípy židovskej viery

Pre viac informácií pozri článok Princípy židovskej viery.

Tento článok o náboženskej téme je príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text.