Starý zákon
Z Wikipédie
Starý zákon alebo Stará zmluva alebo hebrejská Biblia (skratka SZ) je prvá časť Biblie a zbierka kníh vzniknutých v priebehu 1. tisícročia pred Kr. , ktoré židovské náboženstvo (pod názvom Tanach alebo Tenach) pokladá za sväté, pochádzajúce od Boha, a ktoré prevzalo aj kresťanstvo (pod názvom Starý zákon ako protiklad k Novému zákonu).
Keďže tieto knihy hovoria o tom, že boh uzavrel s človekom zmluvu (berit), často ich nazývajú aj knihami zmluvy (hebr. sifrej ha-berit); pozri zmluva (náboženstvo). Názov Tanach je zas odvodený od počiatočných písmen (T-N-K) troch častí hebrejskej Biblie (pozri dolu).
Obsah |
[upraviť] Členenie
Pozri aj: Zoznam kníh Biblie
[upraviť] Knihy
Dôvody pre rozličné členenia v rôznych náboženstvách tkvia v dejinách Starého zákona. Starý zákon je napísaný po hebrejsky (s výnimkou aramejských častí kníh Daniel a Ezdráš). V čase vzniku kresťanstva však bol v obehu v gréckom preklade (tzv. Septuaginta), ktorý vznikal od 3. stor. pred Kr. od čias židovskej diaspóry v Egypte, a ktorý bol rozšírený o ďalšie knihy . Židia sa tým, že ho používali kresťania, od gréckeho prekladu dištancovali, až nakoniec na konci 1. stor. používanie Septuaginty zakázali a fixovali svoj kánon. Septuaginta, resp. na západe jej preklad do latinčiny, sa naopak neskôr stali kánonom starého kresťanstva. Pokusy Hieronyma vrátiť sa k hebrejskému textu boli neúspešné, ale zmena prišla v čase reformácie, najradikálnejšie v reformovanej cirkvi. Odvtedy katolíci označujú knihy Starého zákony obsiahnuté len v Septuaginte, nie však v židovská Biblii, ako deuterokánonické, zatiaľ čo hebrejské knihy sa označujú ako kánonické. Podobne je tomu vo východných cirkvách. Luteránske cirkvi sú niekde uprostred (nekanonické, ale do určitej miery použiteľné; apokryfy).
[upraviť] Skupiny kníh
[upraviť] Židia (Tanach)
- Tóra (= Pentateuch = Päť kníh Mojžišových)
- Nevi'im (= Proroci):
- Prední proroci*: Jozue, Kniha Sudcov, Knihy Samuelove, Knihy Kráľovské
- Zadní proroci: Izaiáš, Jeremiáš, Ezechiel + 12 malých prorokov: od Ozeáša po Malachiáša
- Ketuvim (= Spisy):
- Veľké (Tri básnické knihy): Žalmy, Jób, Príslovia
- Malé (Sviatočné, Päť zvitkov): Rút, Pieseň piesní, Kohelet (Kazateľ), Náreky, Ester
- Ostatné historické knihy: Daniel, Ezdráš, Nehemiáš, Knihy kroník
Toto trojčlenné delenie sa spomína už v Starom zákone (Predhovor k Sirachovi, okolo r. 130 pred Kr.)
[upraviť] Kresťania
(konkrétne uvedené knihy sú podľa katolíckeho kánonu)
- Pentateuch (Päť kníh Mojžišových)
- Proroci:
- Historické knihy*: Jozue, Kniha Sudcov, Rút, Knihy Samuelove, Knihy kráľov, Knihy kroník, Ezdráš, Nehemiáš, Tobiáš, Judit, Ester, Knihy Machabejcov
- Poučné knihy: Jób, Žalmy, Príslovia, Kazateľ, Pieseň Šalamúnova, Kniha múdrosti, Sirach
- Veľkí proroci: Izaiáš, Jeremiáš, Ezechiel, Náreky, Baruch, Daniel
- Malí proroci: od Ozeáša po Malachiáša
Poznámka*: Historické knihy židia volajú knihy predných prorokov, pretože boli inšpirované prorokmi. Sú súčasťou Deuteronomistickej histórie. Pôvodne k nim patrila aj samotná kniha Deuteronómium (pozri aj dolu Vznik). Zachytávajú obdobie od Mojžišovej smrti (1300 alebo 1200 pred Kr.) až po zrútenie Jeruzalemu aj s chrámom (586 pred Kr.).
[upraviť] Vznik
[upraviť] Prehľad
- Pentateuch: vznikol po stáročia skladaním z rôznych častí, pozri aj Pentateuch
- Jozue až 2. kniha Kráľov: vznikli v úzkom spojení s Deuteronómiom a boli až neskôr umelo oddelené od Pentateuchu; dodnes s Pentateuchom tvoria jeden celok
- Izaiáš: vystupoval v 8. stor. pred Kr.
- Jeremiáš: vystupoval od 627 pred Kr.
- Ezechiel: odišiel do exilu roku 597 pred Kr.
- Malí proroci: vzniklo ako zbierka v 3. stor. pred Kr., niektoré časti vznikli už v 8. stor. (Ozeáš, Amos)
- Spisy: obsahujú veľmi rôznorodé texty, napr. Žalmy vznikali od 6. stor. pred Kr., rôzni autori (spravidla uvedení priamo v Biblii), niektoré sú od Dávida
[upraviť] Vznik v poradí prvých kníh
Na počiatku starého zákona stálo ústne podanie príbehov z včasných dejín Izraela, okrem iného o Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi a o odchode Izraelitov z Egypta pod vedením Mojžiša. Štyria rôzni „redaktori“ - tzv. Jahvista, Elohista, Deuteronomista a Kňazský spis - spojili túto látku s piesňami, porekadlami a zbierkami zákonov. Celkovo rozlišujem tzv. štyri tradície, ktoré sú aj príčinou javu, že sa v biblii často nachádzajú opakovania, ba aj protirečenia:
[upraviť] Jahvistická tradícia (J)
Autor rozpráva pekne, živo, konkrétne i s humorom. Prostredie je kráľovské s kráľovskou ideológiou. Boha oslovujú Jahve, Pán histórie plný dobroty. Históriu smeruje k univerzalizmu. Je blízky človeku. Horu, kde Mojžiš dostal zákony nazýva Sinaj. Predstavuje človeka, ktorý sa cíti nehodný a Boh mu dáva viac ako dúfa. Spisy tejto tradície boli napísané približne roku 1000 pred Kr. a zohrávajú v nich dôležitú úlohu ženy.
[upraviť] Eloistická tradícia (E)
Autor je moralizátor, nie je taký blízka taký človeku ako v jahvistickej tradícii a neskôr je až diskrétny. Je situovaná do prostredia severného kráľovstva. Horu zákonov nazýva Horeb a pre Boha používa výraz El, Elohim. Spisy tejto tradície boli napísané pred rokom 721 pred Kr. (pád Samárie). Boh človeka skúša, vyžaduje rešpekt a žiada od neho veľa. Je plný milosti a má priateľov i nepriateľov. Kladie sa dôraz na zákony.
[upraviť] Deuteronomistická tradícia (D)
Autor je dobrý kazateľ a vie presviedčať. Knihy tejto tradície sa odohrávajú v prostredí severného, neskôr južného, kráľovstva. Ideológia je prorocká. Boli napísané medzi rokmi 721-586 pred Kr. . Boh, Jahve alebo Elohim, je jeden jediný, nenávidí modloslužbu, je plný lásky a zvolil si židovský národ za vyvolený medzi ostatnými. Možno ho adorovať v Jeruzaleme. Človek má odpovedať na lásku Boha láskou, má poslúchať a zachovávať zákon, lebo len vtedy bude šťastný. V tejto tradícii je napísaná celá kniha Deuteronómium.
[upraviť] Kňazská tradícia (P)
Autorom je systematický teológ, ktorý píše v slávnostnom štýle a v Jeruzalemskom chráme v rokoch 644-633 pred Kr. . Boh, Jahve alebo Elohim, Pán sveta, histórie a človeka od svojho ľudu vyžaduje veľa. Žiada separáciu svojho národu (čo je definíciou svätosti v SZ) a až neskôr sa otvára všetkým a hlása univerzalizmus. Je neviditeľný a treba ho adorovať v Jeruzaleme. Človek má manifestovať svoju židovskú identitu, čistosť rasy, manželstva, genealógiu. Veľký dôraz sa kladie na Mojžišov zákon.
[upraviť] Ručne písané texty
Keďže koncom 1. stor. pred Kr. v Palestíne došlo k štandardizácii (palestínsky kánon) textov, sú všetky ručne písané hebrejské verzie rovnaké (až kým sa neobjavili zvitky z Kumránu). Najstaršie kompletné rukopisné texty obsahuje Kodex z Aleppa (10. stor. , od roku 1947 sa stratila štvrtina textu) a Codex Leningradensis (1008, je základom Biblie Hebraici od R. Kittela). Najstaršie zachované časti boli dlhý čas z 9. stor. , len úlomky sú staršie.
Až nálezy v Kumránskych jaskyniach a v 19. stor. v Káhirskej synagóge posunuli túto hranicu do 2. stor. pred Kr. , čo umožňuje vidieť verzie z doby spred štandaridizácie a teda aj ustrnutia. Našli sa úlomky (alebo dokonca celý text) ku všetkým knihám Starého zákona.
Najstarší rukopis Septuaginty pochádza z 2. stor. pred Kr. (úlomky Deuteronómia). Z neskoršej doby existujú ešte nejaké úlomky spred narodenia Krista, ale takmer všetky rukopisy gréckeho Starého zákona sú až z kresťanských čias (napr. Codex Vaticanus - 4. stor. , Codex Sinajticus - 4. stor. , Codex Alexandrinus - 5. stor.)
Pre výskum je dôležitý aj pentateuch Samaritánov, ktorí sa v 2. polovici 5. stor. pred Kr. oddelili od židov, a aramejské preklady (Targumim, Targum). Sýrske, latinské a pod. preklady sú skôr dôležité pre Nový zákon.
