Izaiáš
Z Wikipédie
Izaiáš alebo Izajáš (z hebr. Ješa'jah = Jahve pomohol/spasí) je jeden z prorokov Starého zákona a zároveň hlavný predstaviteľ Knihy Izajáš(ovej) Starého zákona.
Izaiáš pochádzal z aristokratickej rodiny a začal pôsobiť v poslednom roku panovania kráľa Acháza (740 pred Kr.) v Jeruzaleme. Zvestoval súd nad márnymi nádejami a sľuboval nový vek Hospodinov. Kniha však obsahuje aj neskoršiu tradíciu na podobnú tému.
Kniha má 66 kapitol a člení sa na tri časti.
V prvej časti (Izaiáš 1-39) hovorí o tom, ako Izaiáš mával zjavenia o božej transcendencii a ostro vystupuje proti intrigám. Jediné, čo môže zachovať izraelský národ, je vernosť božiemu zákonu. Bojoval proti kráľovi Acházovi, ktorý obetoval syna bôžikom. Z jednej strany karhá, ale z druhej strany sľubuje, že príde dieťa, ktoré ich spasí, zachráni – Emanuel. Po Acházovi sa stal kráľom Ezechiáš. Ten chcel uskutočniť reformy a Izaiáš sa stal jeho poradcom. Asýrčania napádali aj južné kráľovstvo, ale Izaiáš hovoril, že sa nemajú vzdať. Roku 701 pred Kr. bol Jeruzalem ešte zachránený. Po Ezechiešovej smrti upadol Izaiáš do nemilosti, ale stále sa snažil povzbudiť ľud. Jeho proroctvá končia : Emanuel príde a spasí ľud.
Druhá časť (Izaiáš 40-55) bola napísaná ku koncu exilu. Opisuje ťažké obdobie, keď chcel potešiť izraelský národ a snažil sa odpovedať na otázky. Hlásal, že babylonské božstvá padnú. V tomto období badať príklon k univerzalizmu, Boh stvoril celý svet a je Pánom histórie. Keď dal kráľ Kýros Židom slobodu, začali uvažovať či to nie je Mesiáš. Ale Izaiáš vravel, že Mesiáš nebude bojovník ale pokorný služobník, ktorý ich obnoví z vnútra a dá život mnohým, čo Židia nikdy nepochopili. Keď sa vrátili do Júdska, mestá boli zničené, žili tu cudzie národy a boli proti nim ešte aj Samaritáni. Mysleli si, že prosby prorokov sa vyplnia hneď. Riešila sa tiež otázka, či postaviť, alebo nepostaviť chrám.
Autor tretej časti (Izaiáš 56-66) je anonymný prorok, ktorého spis pridali k Izaiášovi. Je proti pesimistom, dáva Židom znovu odvahu a hovorí, že príčinou prekážok je hriech. Vraví, že Boh čoskoro ustanoví nový svet, že Boh je otec, ktorý odpúšťa a je verný svojmu ľudu. V otázke cudzincov je za to, aby mali prístup do chrámu, ale aby mali vyhradené miesto vzadu. Opisuje blaho Jeruzalemu aj obnovenie chrámu roku 515 pred Kr. za Nehemiáša a Ezdráša.
