Šariš

Z Wikipédie

O iných významoch výrazu Šariš pozri Šariš (rozlišovacia stránka).

Erb	Mapa
Šarišská župa

Poloha župy v Uhorsku

Základné údaje (Stav v roku 1910)
Rozloha	3652 km²
Počet obyvateľov	174620 obyv.
Hustota obyvateľstva	47,8 obyv./km²
Centrum	Prešov
Súčasné krajiny	Slovensko
Zloženie obyvateľstva (Stav v roku 1910)
Národnostné zloženie	Slováci 58,3% Rusíni 22,0% Maďari 10,4% Nemci 5,4%
Náboženské zloženie	Rímskokatolícke 54,0% Gréckokatolícke 30,3% Evanjelické a.v. 8,1% Židovské 7,1%

Šariš (po latinsky: „comitatus Sarossiensis“, po nemecky: Scharosch, po maďarsky: Sáros) bol komitát, stolica a župa Uhorského kráľovstva a Česko-Slovenska. V súčasnosti je to názov slovenského regiónu a regiónu cestovného ruchu (celým menom Šarišský región cestovného ruchu).

[upraviť] Geografia

Šarišská župa susedila na severe s Poľskom (resp. v rokoch 1772 - 1918 s rakúskou provincou Halič), so Spišskou župou na západe (Levočské vrchy), so Zemplínskou na východe a s Abovsko-turnianskou na juhu. Šarišom preteká rieka Torysa, Topľa a Ondava. Na juhozápade Šariša sa rozprestiera Šarišská vrchovina. Severozápadnou časťou od obce Hajtovka až po Čirč preteká Šarišom aj rieka Poprad a juhozápadne od Ružína po Ťahanovce aj rieka Hornád. Najvyšším vrchom Šariša je Minčol (1157 m.n.m.) v Čergovskom pohorí, za ním nasleduje Javorina (1101 m.n.m) v tom istom pohorí a Šimonka ( 1092 m.n.m.) v Slanských vrchoch. Rozloha župy v roku 1910 bola 3652 km². Z obcí, ktoré existujú v súčasnosti (r.2006) 400 patrilo k Šarišu.

[upraviť] Centrum

Administratívnym centrom stolice bol Šarišský hrad, potom rôzne sídla v závislosti od župana a od roku 1647 Prešov.

[upraviť] Rody vládnucich županov

Na poste županov sa striedali príslušníci viacerých rodov. V 17. storočí to boli najmä Rákociovci (Rákóczi).

Región Šariš na severovýchode Slovenska

[upraviť] Dejiny

Šariš sa súčasťou Uhorska stal až v druhej polovici 11. storočia. Spočiatku bol spolu s Abovom a Hevešom súčasťou komitátu Novi Castri (pomenovanom po hrade Novum Castrum, ktorý sa neskôr volal Abawyuar, Abaújvar, Abov). Počas 13. storočia sa Šariš zmenil na samostatný komitát (pravdepodobne ešte pred tatárskym vpádom v roku 1241), na prelome 13. a 14. storočia sa zmenil na šľachtickú stolicu.

Šarišská stolica bola uchránená pred tureckými vpádmi.

Do roku 1775 sa územie delilo na štyri slúžnovské okresy Prvý, Druhý, Tretí a Štvrtý (Processus primus, secundus, tertius a quartus). Okrem nich jestvoval ako samostatný územný celok Panstvo Makovica (Dominium Makovicza), no dôvody jeho samostatnosti nie sú známe.

Od roku 1775 sa Šariš členil na šesť slúžnovských okresov:

Hornotoryský (Processus Tarczensis superior)
Dolnotorykský (Processus Tarczensis inferior)
Širocký (Processus Sirokiensis)
Sekčovský (Processus Sekcsoviensis)
Topľanský (Processus Taplansis)
Makovický (Processus Makoviczensis)

Každý slúžnovský okres bol rozdelený na tri obvody, na čele prvého stál slúžny, na čele ďalších dvoch podslúžni.

V roku 1918 (potvrdené Trianonskou zmluvou roku 1920) sa Šariš stal súčasťou Česko-Slovenska. Šarišská župa sa takmer celá 1. januára 1923 stala súčasťou Košickej (veľ)župy, ktorá bola roku 1928 zrušená. V súčasnosti je územie Šariša súčasťou Prešovského kraja.

Mestá Prešov a Bardejov mali v 16. a 17. storočí vynikajúce evanjelické školy.

[upraviť] Národnosti

Šariš bol prevažne slovenskou stolicou, od 15. storočia po valašskej kolonizácii na severe pribudlo ukrajinské a rusínske etnikum. V súčasnosti je sever Šariša silne asimilovaný, rusínske obyvateľstvo tento kraj tiež masívne opúšťa a sťahuje sa do miest.

[upraviť] Okresy

V r. 1910 bol Šariš rozdelený na tieto slúžnovské okresy:

Mestá so zriadeným magistrátom:

- Prešov
- Bardejov
- Sabinov

[upraviť] Súčasnosť

[upraviť] Ekonomika

Napriek bohatej histórii, kedy bol Šariš jedným z najbohatších regiónov Uhorska, patrí dnes medzi chudobné slovenské regióny.

[upraviť] Turistický ruch

Mestá

Medzi najkrajšie slovenské mestá patrí Bardejov, zapísaný aj v zozname svetového kultúrneho dedičstva (UNESCO). Pri návšteve Šariša je však rovnako potrebné navštíviť jeho centrum - Prešov.

Hrady

- Šarišský hrad, jeden z najväčších na Slovensku, v súčasnosti ruina
- Kapušiansky hrad, zrúcanina s krásnym výhľadom a zachovanými múrmi a vežou, zničený r. 1715
- Plavečský hrad, ruina nad riekou Poprad
- Zborovský hrad, (Makovica), vraj jeden z najkrajších svojej doby, v súčasnosti ruina
- Kamenický hrad
- Zbojnícky hrad

Drevené kostolíky

K charakteristickým pamätihodnostiam Šariša patria drevené gréckokatolícke kostolíky. Výnimkou je kostolík v Hervatrove, ktorý je rímskokatolícky.

- Hervartov
- Bodružal
- Brežany
- Hunkovce
- Korejovce
- Krajné Čierne
- Ladomirová
- Nižný Komárnik a ďalšie

Folklórne slávnosti

- Slávnosti Rusínov-Ukrajincov vo Svidníku
- Rusínsko-ukrajinské piesne v Bardejove
- Šarišské slávnosti Raslavice

Šport

- vodná nádrž Domaša na rieke Ondava
- lyžiarske centrum v Drienici-Lysej,Regetovke, Stebníckej Hute
- turistika
  - Lačnovský kaňon, s malými zákutiami s vodopádmi a divými skalnými útvarmi z vápencov a dolomitov, považovaný za najkrajšiu prírodnú atrakciu Šariša
  - Dubovické žliabky, Dolina Svinky, Sigord

[upraviť] Okresy patriace do Šarišského regiónu cestovného ruchu

[upraviť] Súčasné okresy, obce a mestá patriace do územia historickej Šarišskej župy

Okres Bardejov

Okres Gelnica

k.ú. Rolova Huta (po maďarsky: Fonikszhuta), časť mesta Margecany

Okres Kežmarok

zaniknutá obec Blažov, do 1. januára 2007 súčasť VVP Javorina

Okres Košice I

Mestské časti: Kavečany

Okres Košice-okolie

Obce: Boliarov Budimír Bunetice Čižatice Družstevná pri Hornáde Kecerovce Kecerovský Lipovec Kostoľany nad Hornádom Košická Belá (len k.ú. Ružín) Kysak Malá Lodina Mudrovce Nová Polhora Ploské Obišovce Opiná Sokoľ Veľká Lodina Vtáčkovce

Okres Prešov

Okres Sabinov

Okres Stará Ľubovňa

Obce: Čirč Ďurková Hajtovka Hromoš Kyjov Legnava Ľubotín Malý Lipník Matysová Obručné Orlov Plaveč Plavnica Pusté Pole Ruská Voľa nad Popradom Šarišské Jastrabie Starina Sulín (len k.ú. Malý Sulín) Šambron Údol Vislanka

Okres Stropkov

Obce: Duplín Gribov Kožuchovce Krušinec Oľšavka Potoky Tisinec Vislava Vladiča (len k.ú. Suchá) Vyškovce

Okres Svidník

Okres Vranov nad Topľou

Mestá: Hanušovce nad Topľou
Obce: Babie Bystré Ďurďoš Hermanovce nad Topľou Matiaška Medzianky Pavlovce Petrovce Prosačov Radvanovce Remeniny Ruská Voľa Vavrinec Vlač

[upraviť] Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Šariš

v • d • e

Župy v Uhorskom kráľovstve v roku 1910

Chorvátsko-Slavónsko:

Slovenské regióny
Regióny cestovného ruchu: Bratislavský región \| Dolné Považie \| Dolný Zemplín \| Gemer \| Horehronie \| Horná Nitra \| Horný Zemplín \| Košický región (Abov) \| Liptov \| Nitriansky región (Dolná Nitra) \| Orava \| Pohronie \| Podunajsko \| Poiplie Hont a Novohrad \| Severné Považie (Horné Považie) vrátane Kysúc \| Stredné Považie \| Spiš bez Tatier a Zamaguria \| Šariš \| Tatry vrátane Zamaguria \| Turiec \| Záhorie
Iné: Hont \| Kysuce \| Malohont \| Novohrad \| Podpoľanie \| Považie \| Stredné Pohronie \| Tekov (Dolné Pohronie) \| Zamagurie \| Zemplín

Slovenské regióny