Údol

Z Wikipédie

Údol
Erb	Vlajka

Mapa

Základné údaje
Kraj:	Prešovský
Okres:	Stará Ľubovňa
Región:
Poloha:	° ' s. š. ° ' v. d.
Nadmorská výška:	m n.m.
Rozloha:	km²
Počet obyvateľov:	417 (31.12.2004)
Hustota obyvateľstva:	obyvateľ(ov)/km²
Nacionále
Štatistická územná jednotka:	527050
EČV:	SL
PSČ:	065 45 (pošta Plavnica)
Telefónna predvoľba:	0 52
Oficiálne adresy
Adresa obecného úradu:	Obecný úrad Údol 065 45 Údol
E-mail:
Telefón:
Fax:
Politika
Starosta:	Emil Knap
Zdroje údajov
Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info

Obec Údol

Údol

Obsah

1 Polohopis
- 1.1 Vodné toky
2 História
3 Politika
- 3.1 Obecné zastupiteľstvo
4 Kultúra a zaujímavosti
- 4.1 Stavby
- 4.2 Pamiatky a prírodné útvary
5 Hospodárstvo a infraštruktúra
- 5.1 Školstvo
6 Osobnosti
7 Externé odkazy

[upraviť] Polohopis

Obec sa nachádza v takzvanej Popradskej doline, pretože neďaleko obce z južnej časti tečie rieka Poprad. Susedí na juhu s obcou Plaveč, na východe s obcou Orlou, na severe s obcou Matysová a na západe s obcou Plavnica. Chotár je vŕškovitý, nerovný, ílovitý. Rovina sa rozprestiera jedine po obidvoch stranách rieky Poprad. Od severovýchodu chráni obec pásmo hôr Senečková a Magura, ktoré sú pokryté ihličnatým lesom.

[upraviť] Vodné toky

Cez dedinu tečie malý potok Údolčanka, ktorý sa vlieva do rieky Poprad

[upraviť] História

Prvá správa o obci je z listiny z roku 1349 v súvislosti s predajom šoltýstva, keď Michal syn Fabiána tamojší šoltýs, predal miestne šoltýstvo dvom spišským mešťanom. K šoltýstvu patrilo len pár pozemkov, pivovar a mlyn. Dedina jestvovala 2-3 desaťročia pred rokom 1349. Založili ju usadlíci so šoltýsom podľa zákupného práva na majetku začiatkom 14. storočia.

Dedina bola majetkovou súčasťou hradného panstva Plaveč nepretržite v 14. - 16. storočí. V písomnostiach zo 14. a 16. storočia sa vyskytuje obec pod názvom UJLAK.

Bol to slovakizovaný tvar pôvodného maďarského názvu Ujlak zloženého zo slov Uj - nový, Lak - bydlisko, osada. Maďarský názov zaviedli feudálni páni dediny a panstva Plavec. Rok 1427 je doložený v portálom súpise šarišskej stolice pod menom WYAK. Vtedy boli ujacké domácnosti zdanené daňou kráľovi od 32 port, takže Ujak už vtedy mohol byt veľkou dedinou.

Neskôr sa sedliaci postupne odsťahovali a sídlisko zaniklo. V písomnostiach o plaveckom panstve z druhej polovice 15. a začiatkom 16. storočia sa dedina v žiadaných písomnostiach nevyskytuje. Nové sídlisko založili rusínski usadlíci so šoltýsom v 20-tých - 30-tých rokoch 16. storočia. Roku 1600 sídlisko pozostávalo zo 17 obývaných poddanských domov a domu šoltýsa. V obnovenej dedine v druhej polovici 16. storočia boli nové sedliacke domácnosti a domy. Koncom 16. storočia bola stredne veľkou dedinou, v ktorej okrem rodiny šoltýsa žilo najmä poddanské obyvateľstvo rusínskeho pôvodu. Roku 1755 obec vyhorela. V roku 1787 mala 61 a v roku 1828 už 88 domov. Roku 1861 obec postihla epidémia cholery. Po vyhlásení ČSR došlo v obci k revolte proti predstaviteľom starého režimu pri ktorej bol vyrabovaný obchod a krčma. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, chovom dobytka a sezónnymi prácami v lesoch. Za prvej CSR mnohí obyvatelia emigrovali za prácou do USA a Kanady. Počas druhej svetovej vojny obyvateľstvo podporovalo partizánske skupiny a viacerí občania sa zapojili do SNP.

[upraviť] Politika

Vo voľbách, ktoré sa konali 22. októbra 1976 boli zvolení títo kandidáti: Predseda MNV Emil Knap, tajomník Štefan Šcerbák, členovia rady MNV Mikuláš Fabián, Štefan Arendáč, Ján Kravčák.
Od roku 1976 - 2007 je starostom obce Emil Knap.

[upraviť] Obecné zastupiteľstvo

Stefan Arendáč
Dana Spišiaková
Miroslav Hriňa
Ján Fedorko
Mikuláš Pružinský

[upraviť] Kultúra a zaujímavosti

23. január 1945 - Oslobodenie obce. V tomto čase každoročné naši občania oslavujú výročie oslobodenia obce Sovietskou armádou. Všetky kultúrne podujatia v priebehu roka sú realizované s tunajším súborom, ktorý sa postupne dostáva na vyššiu úroveň. V roku 1975 bol vytvorený a zorganizovaný spevácko - tanečný súbor, ktorý vystupuje nielen v našej obci na rôznych jubilejných podujatiach a výročiach, ale aj mimo obce. V roku 1993 bol v Bratislave na Dňoch národnostnej kultúry, avšak vyvrcholením jeho činnosti bola účasť súboru na festivale Červená ruža v Ruskom Keresture v Juhoslávii v roku 1990.

Súbor v rámci tohoto festivalu vystúpil 4-krát, spolu navštívili Nový Sad, dedinku Nové Selo, Lemkivský festival v Ždini v Polsku. Žiaľ, súbor z rôznych dôvodov v roku 1996 prestal pracovať. Detský folklórny súbor Údolčanka ešte pracuje naďalej a zúčastňuje sa na festivale vo Svidníku a Kamienke a na rôznych slávnostných podujatiach.

Výstavba Kultúrneho domu sa začala v roku 1975 a v roku 1977 bol dokončený a daný do prevádzky. Na slávnostnom otvorení mali účasť aj zástupcovia okresných orgánov, poslanci a občania, ktorí sa na výstavbe najviac podieľali.

[upraviť] Stavby

Grécko-katolícky kostol
Pravoslávny kostol

[upraviť] Pamiatky a prírodné útvary

V chotári smerom na Plaveč sa nachádzajú skameneliny. Miesto týchto skamenelín sa nazýva „SKALKY PRI ÚDOLE“.
Pamätná tabuľa umiestnená na kultúrnom dome obce Údol, venovaná ukrajinskej spisovateľke a verejnej činiteľke Irine Nevickej. .

[upraviť] Hospodárstvo a infraštruktúra

V roku 1949 vzniklo Jednotné roľnícke družstvo. Do spoločného obrábania poľnohospodárskej pôdy bolo združené 650 hektárov. V priestranstve hospodárskych budov JRD sa začala výstavba budovy sociálneho zariadenia, ktorá má slúžiť pre potreby JRD. Družstvo dosahovalo veľmi dobré výsledky v celkovom hospodárení. Družstvo sa začalo rozrastať poľnohospodárskymi strojmi, zariadeniami a technikou.

Obec má stavané domy po oboch stranách cesty. Jej plocha ma podobu písmena U, pričom dĺžka obce je cca dva kilometre. Od roku 1935 je v obci telefón a v roku 1953 bol zavedený elektrický prúd.

V roku 1967 bola spravená cez obec asfaltová cesta. O rok neskôr sa začala výstavba novej školy, a verejného osvetlenia a rozhlasu. Vodovod bol postavený v 90-tých rokoch a začiatok kanalizácie je naplánovaný na rok 2004.

[upraviť] Školstvo

V roku 1968 sa začala výstavba novej školy a v roku 1970 bola výstavba ukončená. Počet žiakov, ktorí navštevovali školu bol 113. V roku 1982 počet žiakov klesol na 65.

Situácia sa zhoršovala stále klesajúcou tendenciou školskej dochádzky. V rokoch 2001-2002 sa vyučuje už iba prvý stupeň s počtom detí 6 a 11 deti, ktoré navštevujú MŠ, ktorá je taktiež v budove školy.

[upraviť] Osobnosti

Irina Nevická - ukrajinská spisovateľka

[upraviť] Externé odkazy

Združenie Milénium Údol

Mestá a obce okresu Stará Ľubovňa (2+42)

31.12.2003

Kategórie: Obce na Slovensku | Obce okresu Stará Ľubovňa

See also ebooksgratis.com: no banners, no cookies, totally FREE.