Nižné Ružbachy

Z Wikipédie

Nižné Ružbachy
Erb	Vlajka

Mapa

Základné údaje
Kraj:	Prešovský
Okres:	Stará Ľubovňa
Región:	Spiš
Poloha:	00° 00' 00" s. š. 00° 00' 00" v. d.
Nadmorská výška:	555 m n.m.
Rozloha:	9,794130 km²
Počet obyvateľov:	639 (31.12.2004)
Hustota obyvateľstva:	65 obyvateľ(ov)/km²
Nacionále
Štatistická územná jednotka:	526916
EČV:	SL
PSČ:	065 02 (pošta Ružbachy - kúpele)
Telefónna predvoľba:	0 52
Oficiálne adresy
Adresa obecného úradu:	Obecný úrad Nižné Ružbachy 135 065 02 Nižné Ružbachy
E-mail:
Telefón:
Fax:
Politika
Starosta:	Mgr. Jozef Abrahamovský
Zdroje údajov
Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info

Nižné Ružbachy je obec na Slovensku v okrese Stará Ľubovňa.

[upraviť] Polohopis

[upraviť] Časti obce

Nová štvrť,
Zavada,
Glinik,
Ulica

[upraviť] Ulice

[upraviť] Vodné toky

Cez obec preteká rieka Poprad, potok Rieka nazývaný aj Ružbašanka.

[upraviť] Vodné plochy

[upraviť] História

Pomenovanie obce:
1287 Rauschenbach;
1303 Rusenbach, Ruzenbach;
1329 Antiqua Rusunbach;
1408 Antiqua Rausenbach;
1786 Ruszbach, Nieder-Rauschenbach;
1808 Alsó-Ruszbach, Unter-Rauschenbach, Dolní Rusbachy, Drusbachy;
1863 Alsóruszbach;
1873 Alsóruzsbach;
1907 Alsózúgó;
1920 Nižné Družbachy, Družbachy;
1927 Nižné Ružbachy;

Maďarsky: Alsózúgó
Nemecky: Unter Rauschenbach

Obec je prvýkrát písomne doložená roku 1286 v metácii dediny Hniezdne. Založená bola na nemeckom zákupnom práve. Od r. 1272 do roku 1279 bola majetkom podolínskeho šoltýsa Henrika, ktorý ho roku 1303 so šoltýskymi výsadami daroval svojej sestre Hildegunde. Nižné Ružbachy boli staršou slovenskou osadou, ktorá prebrala nemecké právo. Pravdepodobne koncom 13. stor. Nižné Ružbachy spustli alebo sa vyľudnili za nepokojov na hornom Spiši. Darované nemecké právo malo prispieť k ich znovuobnoveniu. O existencii osady sa dozvedáme aj z prvého variantu súdobého odpisu listiny Žigmunda z roku 1408, ktorý ju ako majetok hradného panstva Ľubovňa daroval Imrichovi z Perína. Od roku 1412 do roku 1772 bola v zálohu Poľska. Podľa úradného popisu kráľovských majetkov, ktorý nariadil poľský snem roku 1562-63, platila ročne 40,22 fl. daní. Od roku 1755 do 1. pol. 19. stor. tu pôsobila papiereň, ktorá vyrábala papier veľmi dobrej kvality. Z majstrov tejto papierne sú známi: Ján Matavovský, ktorý tu pracoval pravdepodobne od roku 1759 do roku 1802, Tomáš Neumann (od roku 1811) a okolo roku 1820 bol papierenským majstrom Tomáš Hoffman. Koncom 18. stor. bolo v obci plátennícke bielidlo. Roku 1828 mala obec 120 domov.
Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom, chovom dobytka a spracovaním ľanu. V obci boli 2 mlyny. Po roku 1918 sa zamestnanie obyvateľstva nezmenilo. 24. júla 1932 bolo v obci založené Potravné družtvo, ktoré sa 30. novembra 1951 zlúčilo s Jednotou OSD.
Počas SNP v okolí obce operovali partizánske skupiny. Obec bola oslobodená 25. januára 1945. Vo voľbách 1946 zvíťazila DS, z 392 hlasov získala 381, KSS 7 a Strana slobody 1 hlas. JRD založené roku 1975 bolo pripojené k JRD Podolínec. Po roku 1945 bola v obci zavedená elektrická sieť (1946),verejné osvetlenie (1957), miestny rozhlas (1958), postavené nové rodinné domy, kultúrny dom (1952), budova MNV (1961), požiarna zbrojnica (1962), materská škola (1970), miestne komunikácie, chodníky, ovčia farma, čistička odpadových vôd (1992) a ďalšie stavby.
Uvedením železničnej trate Podolínec - Plaveč do prevádzky roku 1966 získala železničné spojenie.

[upraviť] Politika

[upraviť] Mestské zastupiteľstvo

[upraviť] Obyvateľstvo

Vývoj populácie:

Rok	Počet obyvateľov
1828	880
1869	837
1880	798
1890	799
1900	794
1910	714
1921	632
1930	654
1940	739
1948	732
1961	808
1970	736
1980	663
1991	637

[upraviť] Partnerské obce

[upraviť] Kultúra a zaujímavosti

[upraviť] Hudba

[upraviť] Stavby

Kaštieľ, klasicistický s retardovanými rokokovými prvkami, jednopodlažný.
Mlyn, murovaná stavba s hornými prevádzkovými priestormi z konca 18. st.

Kostol sv. Kataríny Alex. /rímskokat./, pôvodne ranogotický, ktorý stál už r. 1303. Z tej doby sú obvodové múry lode s gotickým portálom a dolná časť veže s lomeným gotickým vchodom. Po r. 1615 renesančne zaklenutý, v 18. st. rozšírený bočnými kaplnkami a novým presbytériom. Predstavaná gotická veža je barokovo nadstavaná s barokovou baňou a laternou. Malá prístavba južnej predsiene má v štíte umiestnený epitaf z červeného mramoru z r.1684.
Bočný oltár Premenenia pána, rokokový, z pol. 18 st., má obraz Premenenia Pána od krakovského maliara E. Wojciecha z r.1878.
Dvere, drevené s gotickým kovaním, z 2. pol. 14. st.
Epitaf, z červeného mramoru, z r.1684.
Krstiteľnica, kamenná, z čias stavby kostola.
Reliéf Madona, polychrómovaná drevorezba, ľudová práca z konca 18. st.
Božie muky, malá baroková štvorboká arkádová stavba z 1. pol. 18. st.
Zvon, gotický, z r. 1535.

[upraviť] Pamiatky

[upraviť] Pomníky

Pomník E. Korponaya, postavený r. 1956.

[upraviť] Šport

[upraviť] Pravidelné podujatia

[upraviť] Kulinárske špeciality

[upraviť] Hospodárstvo a infraštruktúra

[upraviť] Doprava

[upraviť] Dôležité firmy

[upraviť] Verejné ustanovizne

[upraviť] Školstvo

[upraviť] Osobnosti

[upraviť] Čestné občianstvo

[upraviť] Cena obce

[upraviť] Významné osobnosti

Eduard Korponay (1. september 1814 Levoča - 14. február 1891 Nižné Ružbachy), kňaz (v N. Ružbachoch v r.1838-1891), bernolákovec, básnik, spisovateľ, ľudovýchovný pracovník, zakladateľ spolku Braterstvo kresťanskej striezlivosti v N. Ružbachoch.
Ján Ambróz (* 25. august 1948 Nižné Ružbachy) právnik, spevák ľudových piesní.
Bernard Pánči (* 12. september 1922 Oravsky Biely Portok Farár Nižné Ružbachy)

[upraviť] Médiá (foto, audio, dokumenty)

[upraviť] Externé odkazy

Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text.

Mestá a obce okresu Stará Ľubovňa (2+42)

31.12.2003

Kategórie: Slovenské geografické výhonky | Obce na Slovensku | Obce okresu Stará Ľubovňa

See also ebooksgratis.com: no banners, no cookies, totally FREE.