Uh (župa)

Z Wikipédie

Užská župa
Erb	Mapa
Poloha župy v Uhorsku
Základné údaje (Stav v roku 1910)
Rozloha	3230 km²
Počet obyvateľov	162089 obyv.
Hustota obyvateľstva	50,2 obyv./km²
Centrum	Užhorod
Súčasné krajiny	Slovensko, Ukrajina
Zloženie obyvateľstva (Stav v roku 1910)
Národnostné zloženie	Slováci 22,4% Rusíni 38,1% Maďari 33,2% Nemci 5,2%
Náboženské zloženie	Gréckokatolícke 55,0% Rímskokatolícke 21,3% Reformovaná k.c. 12,4% Židovské 10,9%

Užská župa/stolica, Užský komitát (po latinsky: comitatus Unghvariensis, po maďarsky: Ung (vár)megye ) bol jedným z komitátov, stolíc a žúp Uhorského kráľovstva a potom krátko aj Česko-Slovenska.

V súčasnosti je 1/3 územia na Slovensku a 2/3 na Ukrajine. Na Slovensku sa pre príslušný región používa pomenovanie Zemplín (ktorého súčasťou bola Užská župa v rokoch 1918-1923), pre východnú časť regiónu niekedy aj Východný Zemplín - Sobrance a okolie.

Obsah 1 Charakteristika 2 Centrum 3 Rody vládnucich županov 4 História 5 Súčasnosť 5.1 Ekonomika 5.2 Turistický ruch 6 Národnosti 7 Okresy 8 Pozri aj

[upraviť] Charakteristika

Užská župa susedila s Poľskom (resp. od konca 18. stor. do roku 1918 s rakúskou krajinou Halič; v súčasnosti súčasť Poľska a Ukrajiny) a Berežskou, Sabolčskou a Zemplínskou župou. Uh bol zo severu ohraničený Karpatmi, z juhu riekami Tisa a Latorica a zo západu riekou Laborec. Užskou župou tiež pretekali rieky Latorica a Uh (od ktorej je odvodený názov župy). V roku 1910 bola rozloha Uhu 3230 km².

[upraviť] Centrum

Administratívnym centrom komitátu a stolice bol Užhorodský hrad, neskôr mesto Užhorod. V 15. storočí stoličná šľachta zasadala aj v Pavlovciach nad Uhom.

[upraviť] Rody vládnucich županov

Od roku 1322 zvyčajne a od roku 1628 dedične zastávali post župana (neskôr hlavného župana) Drugetovci.

[upraviť] História

Užský komitát vznikol počas 11. storočia. Počas 13. storočia sa komitát zmenil na šľachtickú (zemiansku) stolicu. Užská stolica, rovnako ako iné, sa delila na štyri slúžnovské okresy. Roku 1773 boli v Užskej stolici len tri slúžnovské okresy:

• Užhorodský (Processus Ungvariensis)
• Sobranecký (Processus Szobrancziensis)
• Kapušiansky (Processus Kapossiensis)

Užhorodský okres zaberal viac ako polovicu stolice, preto sa koncom 18. storočia od neho oddelil Seredniansky okres.

V roku 1918 (potvrdené Trianonskou zmluvou roku 1920) sa územie Užskej župy stalo súčasťou Česko-Slovenska. Východná časť (2/3) sa stala súčasťou Podkarpatskej Rusi. Mesto Záhony a priľahlá ľavobrežná časť Tisy sa stali súčasťou Maďarska a Sabolčsko-užskej župy (Szabolcs-Ung).

V Česko-Slovensku sa slovenská časť Užskej župy spojila so Zemplínskou župou, v rokoch 1923-1928 bola súčasťou Košickej (veľ)župy. V roku 1928 bolo župné zriadenie na Slovensku zrušené.

Počas 2. svetovej vojny bola väčšina slovenskej a celá podkarpatskoruská časť Užskej župy súčasťou Maďarska. V Maďarsku bola Užská župa (aj spolu s maďarskou časťou Zemplína) počas vojny obnovená. Po vojne boli predvojové hranice medzi ČSR a Maďarskom obnovené. Východná časť bývalej Užskej župy (spolu s celou Podkarpatskou Rusou) sa stala súčasťou ZSSR (neskôr Ukrajinskej SSR, súčasti ZSSR) pod názvom Zakarpatská oblasť. Hranica medzi ČSR a ZSSR bola v niektorých miestach (okolie Užhorodu, severný a južný cíp slovensko-ukrajinskej hranice) mierne upravené voči hraniciam medzi predvojnovou Slovenskou krajinou a Podkarpatskoruskou zemou (krajinou).

V súčasnosti je ukrajinská časť bývalej župy súčasťou ukrajinského regiónu Zakarpatská oblasť, slovenská časť je súčasťou Košického a malá časť Prešovského kraja.

[upraviť] Súčasnosť

[upraviť] Ekonomika

Okres Sobrance patrí medzi najchudobnejšie na Slovensku, s najnižšou priemernou mzdou na Slovensku.

[upraviť] Turistický ruch

Drevené kostolíky v Ruskej Bystrej a v Inovciach sú národnými kultúrnymi pamiatkami. Územie je pokryté vinohradmi, medzi najznámekšie patria vinohrady v Tibave. Za návštevu určite taktiež stoja zrúcaniny hradov a opevnení v Podhorodi a Choňkovciach(Tibavské hrady).

[upraviť] Národnosti

Východnú hornatú časť obývali prevažne Rusíni (na Slovensku ov obciach Husák, Krčava, Lekárovce a Petrovce), Slováci žili najmä medzi Vihorlatom a Uhom (ale aj na juhu, napríklad Vysoká nad Uhom), Maďari obývali časť medzi Uhom a Latoricou (ale na severe napríklad aj Pinkovce či Tašuľa).

[upraviť] Okresy

V roku 1910 bola Užská župa rozdelená do týchto okresov:

• Užhorod
• Veľké Kapušany
• Sobrance
• Velikyj Bereznyj
• Perečyn
• Serednye

• Mestá so zriadeným magistrátom:
  • Užhorod

[upraviť] Pozri aj

• Dolný Zemplín
• Zoznam obcí Užskej župy

v • d • e Župy v Uhorskom kráľovstve v roku 1910

Abovsko-turnianska župa | Aradská župa | Báčsko-bodrocká župa | Baranská župa | Békešská župa | Berežská župa | Bihárska župa | Boršodská župa | Brašovská župa | Bratislavská župa | Bystricko-nasodská župa | Čanadská župa | Čická župa | Čongrádska župa | Dolnobelehradská župa | Fogarašská župa | Gemersko-malohontská župa | Hajducká župa | Háromsecká župa | Hevešská župa | Hontianska župa | Huňadská župa | Jasovsko-veľkokumánsko-solnocká župa | Klužská župa | Komárňanská župa | Krašovsko-Severinská župa | Liptovská župa | Malokykulská župa | Marmarošská župa | Marušsko-turdská župa | Mošonská župa | Nitrianska župa | Novohradská župa | Oravská župa | Ostrihomská župa | Peštiansko-pilišsko-šoltsko-malokumánska župa | Rábska župa | Sabolčská župa | Satumarská župa | Sibiňská župa | Siladská župa | Solnocko-dobocká župa | Spišská župa | Stoličnobelehradská župa | Šarišská župa | Šomodská župa | Šopronská župa | Temešvárska župa | Tekovská župa | Tolnianska župa | Torontálska župa | Trenčianska župa | Turdsko-araňošská župa | Turčianska župa | Udvarheľská župa | Ugočská župa | Užská župa | Veľkokykulská župa | Vesprémska župa | Zalianska župa | Zemplínska župa | Zvolenská župa | Železná/Vašská župa Chorvátsko-Slavónsko: Bjelovarsko-križevatská župa | Licko-krbavská župa | Modrušsko-skorjecká župa | Požecká župa | Sriemska župa | Varaždínska župa | Virovitická župa | Záhrebská župa | Mesto Rijeka (Fiume)