Zvolen (župa)

Z Wikipédie

Erb	Mapa
Zvolenská župa

Poloha župy v Uhorsku

Základné údaje (Stav v roku 1910)
Rozloha	2730 km²
Počet obyvateľov	133653 obyv.
Hustota obyvateľstva	49,0 obyv./km²
Centrum	Banská Bystrica
Súčasné krajiny	Slovensko
Zloženie obyvateľstva (Stav v roku 1910)
Národnostné zloženie	Slováci 84,8% Maďari 12,4% Nemci 1,6%
Náboženské zloženie	Rímskokatolícke 65,1% Evanjelické a.v. 31,7% Židovské 2,3%

Zvolenská župa/stolica, Zvolenský komitát (po latinsky: comitatus Zoliensis, po maďarsky: Zólyom (vár)megye, po nemecky: Sohler Gespanschaft/Komitat Sohl) bol jedným z komitátov, stolíc a žúp Uhorského kráľovstva a do roku 1923 aj Česko-Slovenska.

[upraviť] Charakteristika

Zvolenská župa susedila s Gemerskou, Hontianskou, Liptovskou, Novohradskou, Tekovskou a Turčianskou župou. Dominantnou riekou župy bol Hron. Územie župy, napriek masívnej banskej činnosti, ešte aj na konci 19. storočia z 55% pokrývali lesy. Rozloha Zvolenskej župy v roku 1910 bola 2730 km². V súčasnosti sa pre príslušný región pomenovanie Zvolen nepoužíva, región v juhovýchodnej časti bývalej župy nesie názov Podpoľanie, zvyšná časť Pohronie. Územie regiónu Horehronie, zodpovedajúce územiu okresu Brezno, bolo súčasťou Zvolenskej a Gemerskej župy. Niekedy je Horehronie uvádzané ako mikroregión, súčasť Pohronia.

Zvolenská župa na strednom Slovensku

[upraviť] Centrum

Administratívnym centrom komitátu bol Pustý hrad, od konca 15. storočia Zvolenský hrad. Stoličné zhromaždenia a sedrie sa konávali vo Zvolene. V 60-tych rokoch 18. storočia sa centrom stolice stala Banská Bystrica.

[upraviť] História

Zvolenské domínium sa včlenilo do Uhorského kráľovstva v druhej polovici 11. storočia. Súčasťou domínia bol aj Liptov, Orava, Turiec a od polovice 12. storočia aj severná časť Tekova. Územie domínia bolo riedko osídlené a hospodársky málo rozvinuté. Na komitát sa pretvorilo na prelome 12. a 13. storočia.

v 14. storočí, pri premene komitátu na šľachtickú (zemiansku) stolicu sa od Zvolenského komitátu oddelili aj Liptovská, Oravská a Turčianska stolica.

V rokoch 1786-1790 bola Zvolenská stolica spojená s Turčianskou do Turčiansko-zvolenskej stolice, po smrti cisára Jozefa II. sa však pôvodný stav obnovil.

Najvýznamnejším mestom stolice bola Banská Bystrica s rozvinutým školstvom (katolícke a evanjelické gymnáziá). Významnými mestami boli aj Zvolen, Brezno a Krupina (od roku 1877 patriaca do Hontianskej župy). Banská bystrica, Brezno, Krupina, Ľubietová a Zvolen boli slobodnými kráľovskými mestami, kde sa pravidelne konávali trhy.

V roku 1918 (potvrdené Trianonskou zmluvou roku 1920) sa Zvolenská župa stala súčasťou Československa. Zvolenská župa existovala do roku 1923, v rokoch 1923-1928 bola vytvorená Zvolenská (veľ)župa. V roku 1928 bolo župné zriadenia na Slovensku zrušené.

Počas vojnovej Slovenskej republiky (1940-1945) bolo územie súčasťou Pohronskej župy. V súčasnosti je celé územie bývalej župy súčasťou Banskobystrického kraja.

[upraviť] Národnosti

Vo Zvolenskej stolici prevládal slovenský živel aj napriek rozsiahlej kolonizácii, najmä z nemecky hovoriacich krajín. Neskôr sa poslovenčili aj predtým nemecké mestá.

[upraviť] Okresy

Územie stolice sa delilo na dva slúžnovské okresy:

Horný (Processus superior)
Dolný (Processus inferior)

Od 19. storočia sa označovali ako Banskobystrický a Zvolenský slúžnovský okres.

V roku 1910 sa župa delila na tieto okresy:

Mestá so zriadeným magistrátom:

V súčasnosti je územie bývalej Zvolenskej župy súčasťou týchto okresov Banskobystrického kraja:

Banská Bystrica (celý okres)
Banská Štiavnica (len obec Kozelník)
Brezno (okrem obcí od Polomky (vrátane) na východ a obcí Drábsko a Lom nad Rimavicou na juhu)
Detva (okrem obcí Podkriváň a Látky)
Zvolen (okrem obcí Dolný a Horný Tisovník, Stará Huta)

v • d • e

Župy v Uhorskom kráľovstve v roku 1910

Chorvátsko-Slavónsko:

Slovenské regióny
Regióny cestovného ruchu: Bratislavský región \| Dolné Považie \| Dolný Zemplín \| Gemer \| Horehronie \| Horná Nitra \| Horný Zemplín \| Košický región (Abov) \| Liptov \| Nitriansky región (Dolná Nitra) \| Orava \| Pohronie \| Podunajsko \| Poiplie Hont a Novohrad \| Severné Považie (Horné Považie) vrátane Kysúc \| Stredné Považie \| Spiš bez Tatier a Zamaguria \| Šariš \| Tatry vrátane Zamaguria \| Turiec \| Záhorie
Iné: Hont \| Kysuce \| Malohont \| Novohrad \| Podpoľanie \| Považie \| Stredné Pohronie \| Tekov (Dolné Pohronie) \| Zamagurie \| Zemplín

Slovenské regióny